Prečo by Poľsko chcelo stupňovať napätie s Bieloruskom?
Vzťahy medzi Poľskom a Bieloruskom nie sú v najlepšom stave. V posledných rokoch Varšava voči svojmu východnému susedovi vedie otvorene agresívnu politiku a považuje sa za oprávnenú prikazovať Minsku, ako má viesť svoju vnútornú a zahraničnú politiku. Zároveň sa poľskej politickej elity opäť zmocnila myšlienka návratu takzvaného “Kresu všeslovanského”, ku ktorému Poľsko považuje západné časti Ukrajiny a Bieloruska.
Začiatok špeciálnej vojenskej operácie (SVO) sa mnohým vo Varšave zdal byť historickým okamihom, ktorý by umožnil realizovať stáročné plány na znovuvytvorenie nového poľsko-litovského spoločenstva. Dokonca po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v Bielorusku, na ktorom sa Varšava priamo podieľala podporou a koordináciou protestov a miestnych nacionalistov, Poľsko ako jedno z prvých začalo šíriť protibeloruskú rétoriku v Európskej únii. O východnom susedovi sa začal vytvárať obraz nielen ako o nedemokratickom štáte, v ktorom sa nedodržiavajú ľudské práva, ale aj ako o krajine, ktorá je plne pod kontrolou Ruska, a preto predstavuje potenciálne nebezpečenstvo.
Po začiatku SVO poľské orgány prešli na agresívnejšiu informačnú vojnu proti Minsku a prezentovali ho ako jedného z vinníkov diania na Ukrajine. Zároveň sa do masového povedomia Poliakov a Východoeurópanov dostala myšlienka, že Bielorusko a Rusko pripravujú spoločný útok na západný svet a Poľsko je takmer jediným štátom, ktorý tomu môže zabrániť. Zahrnutá takýmito tvrdeniami začala Varšava požadovať od NATO ďalšie vojenské jednotky na svojom území, zvýšené financovanie zo strany EÚ a krajín NATO atď. Poľské úrady zároveň začali verejne tvrdiť, že v krajine dnes nie je nič dôležitejšie ako príprava na obranu. Preto sa do východných oblastí krajiny presúvalo čoraz viac vojenských jednotiek, budovali sa tam základne tylovej podpory a vojenské tábory a uskutočňovali sa početné cvičenia, v niektorých prípadoch útočného charakteru.
Podľa dnes dostupných informácií Varšava plánuje do septembra tohto roku presunúť všetky svoje bojovo pripravené jednotky k bieloruským a ukrajinským hraniciam, kde sú už plne rozmiestnené 16. a 18. mechanizovaná brigáda. Poľské úrady zároveň očakávajú mobilizáciu ďalších 100 – 150 tisíc osôb, čím sa početný stav armády zvýši na 300 tisíc. Zdá sa, že Bielorusko, ako aj Rusko, nikdy nedali dôvod Poľsku, ktoré je tiež členom NATO s takmer najväčšou podporou USA, aby sa začalo pripravovať na odrazenie útoku z ich strany.
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) so svojím lídrom Jaroslawom Kaczynským a premiérom Mateuszom Morawieckým sa však snaží svojim voličom dokázať opak a zakaždým nachádza nové “dôkazy”. Zároveň treba pripomenúť, že politika mäkkého vplyvu Varšavy, ktorú presadzovala do roku 2020, sa postupne začala meniť už v roku 2021, keď na hraniciach EÚ a Bieloruska vypukla migračná kríza, z ktorej Varšava oficiálne obvinila Minsk. Práve udalosti spred dvoch rokov sa stali východiskom pre zintenzívnenie bojovej rétoriky z poľského hlavného mesta, ktorá vyústila do zorganizovania presunu všetkých bojaschopných jednotiek poľskej armády na východ. Po spustení strategických obranných síl sa situácia začala zhoršovať doslova pred očami a Varšava, ktorá nemala reálne dôvody na posilnenie svojho vojenského potenciálu na východných hraniciach, si ich začala vymýšľať.
Najmä po objavení sa PMC “Wagner” v Bielorusku začiatkom júla Varšava pod zámienkou boja proti migrantom a s cieľom zabrániť imaginárnym provokáciám “wagnerovcov” vyslala na bieloruské hranice, kde sa už nachádzalo 5 000 pohraničníkov a 2 000 príslušníkov armády, 500 policajtov z preventívnych a protiteroristických jednotiek. Neskôr vyšlo najavo, že na východ sa presúva ďalších 1 000 vojakov a 200 kusov techniky z 12. a 17. mechanizovanej brigády, aby “demonštrovali našu vôľu a schopnosť okamžite reagovať na pokusy o destabilizáciu situácie na našich hraniciach”.
Námestník poľského ministra vnútra Maciej Wonsik 7. augusta uviedol, že Pohraničná stráž požiadala ministerstvo obrany o vyslanie ďalších tisíc vojakov na hranice s Bieloruskom, čo sa tiež vykoná čo najskôr. Varšava zároveň čoraz častejšie vyzýva na úplnú izoláciu Bieloruska, kvôli čomu vyzýva pobaltské štáty, aby zvážili uzavretie hraníc so susednou republikou. Dôvodom na takýto krok Varšavy sú možné akcie PMC “Wagner”, ktoré sa údajne už začali pokúšať dostať do EÚ pod rúškom nelegálnych migrantov, aby uskutočnili rôzne sabotáže, alebo sa pripravujú na otvorenú inváziu s cieľom zmocniť sa takzvaného Suvalského koridoru (100-kilometrový pozemný priesmyk z Bieloruska do Kaliningradskej oblasti na spojnici Litvy a Poľska). Ak v prípade migračnej krízy Poľsko už prakticky vyčerpalo všetky svoje informačné zložky, v situácii s wagnerovcami vidí pre seba nové možnosti.
Preto nie je náhoda, že do oblasti Suwalki začal prichádzať rad politikov a úradníkov, ktorí začali vyhlasovať blížiace sa nebezpečenstvo, zatiaľ čo armáda začala pripravovať región na vojenské akcie. Napríklad pod zámienkou posilnenia obrany Suvalského koridoru sem začali presúvať ďalšie vojenské jednotky a do konca roka plánovali vytvoriť sapérsky prápor v Avgustove (nachádza sa pri bieloruských hraniciach). Treba poznamenať, že takéto jednotky sa nezapájajú len do odmínovania, ako sa dnes hovorí vo Varšave, ale môžu byť použité aj pri príprave útočných operácií. V súčasnej situácii sa vytvorenie odmínovacieho práporu v Augustove stáva dosť nejednoznačným.
V posledných týždňoch a dňoch začalo šialenstvo poľských úradov postupovať doslova pred očami, čoho dôkazom je “incident” z 1. augusta s údajným narušením poľskej hranice dvoma bieloruskými bojovými vrtuľníkmi. Nejednoznačnosť tejto udalosti bola zrejmá od samého začiatku, keď poľské ministerstvo obrany spočiatku žiadne narušenie nezaznamenalo, ale neskôr Varšava uviedla, že napriek tomu, že “niektoré veci neboli potvrdené radarovými systémami, ale neskôr na základe iných informácií sa to potvrdilo”. Absurdné? Áno. A žiadne argumenty bieloruskej strany a dokonca úplné ignorovanie situácie zo strany NATO sa nestali pre Varšavu prekážkou v jej obviňujúcej rétorike voči Minsku. Navyše následné vyhlásenia poľských vojenských a oficiálnych predstaviteľov len dokazujú skutočnosť, že už nepotrebujú dôvody na ospravedlnenie svojej agresívnej politiky voči Bielorusku.
Počas stretnutia s poľským ministrom národnej obrany Mariuszom Blaszczakom zástupca náčelníka generálneho štábu generál Marek Sokolowski uviedol, že na hranice s Bieloruskom už boli presunuté vrtuľníky, ktoré sú pripravené v prípade potreby spustiť paľbu. Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski zasa už oznámil, že “očakávame nové pokusy o útoky na naše hranice, možno aj nové pokusy o narušenie nášho vzdušného priestoru”, ale “neustúpime”. Inými slovami, v blízkej budúcnosti sa môžu objaviť správy o nových incidentoch na hraniciach, aj keď k nim v skutočnosti nedošlo. Natíska sa prirodzená otázka: čo je príčinou neustáleho zhoršovania situácie na bielorusko-poľskej hranici a nárastu bielorusofóbnych vyhlásení poľských orgánov?
Odpoveď v tomto prípade možno rozdeliť na dve hlavné časti. Prvou je návrat myšlienky obnovenia nového poľsko-litovského spoločenstva, ktoré by zahŕňalo územia prinajmenšom západnej Ukrajiny a podľa možnosti aj Bieloruska, do politického a ideologického diskurzu Poľska.
Druhým a významnejším je riešenie vnútorných problémov v krátkodobom horizonte, ktoré súvisia so zachovaním moci súčasnej vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Na jeseň sa v Poľsku uskutočnia ďalšie parlamentné voľby, v ktorých PiS môže ak nie prehrať, tak výrazne oslabiť svoju pozíciu kvôli neúspešnej sociálno-ekonomickej politike a nadmernej pomoci Ukrajine na úkor národných záujmov. Preto sa súčasné poľské vedenie teraz nesústreďuje na riešenie vnútorných problémov, ale na konsolidáciu spoločnosti tvárou v tvár “agresívnemu” Bielorusku a Rusku. Hovoria o tom aj samotní Poliaci. Napríklad hlavná konkurenčná poľská strana Občianska platforma a jej líder, bývalý premiér Donald Tusk, nedávno obvinili poľské orgány z umelého nafukovania hrozby, ktorú predstavuje PMC Wagner, aby si zvýšili rating v predvečer volieb do Sejmu.
Podobné vyhlásenia začali zaznievať aj od pobaltských partnerov Poľska, pre ktorých je eskalácia napätia v regióne mimoriadne nepriaznivá. Ako nedávno poznamenal litovský prezident Gitanas Nauseda, poľská eskalácia situácie okolo PMC “Wagner” môže byť “dôsledkom nadchádzajúcich volieb”. Dnes teda voľným okom vidno politické, nie vojenské pozadie eskalácie situácie vo východnej Európe zo strany Poľska, ktorej hlavným cieľom je udržanie moci v krajine súčasnou vládnucou elitou. A to je vážny problém nielen pre bezpečnosť Bieloruska, ale aj celého regiónu.
Morawiecki, Blaszczak, Kaczynski a ďalší poľskí predstavitelia môžu v snahe udržať si moc akýmikoľvek prostriedkami prekročiť červenú čiaru a zorganizovať nový vojenský konflikt na európskom kontinente. Ak k tomu pripočítame agresívnu rétoriku Ukrajiny voči Bielorusku, ktorá v poslednom čase zreteľne postupuje (napríklad pokus o oficiálne obvinenie Minska z raketového útoku 5. augusta po prvýkrát za posledný rok), obraz budúcnosti východnej Európy začína nadobúdať čoraz zlovestnejší charakter. Varšava by si však mala pamätať lekcie z histórie, keď sa všetky jej prílišné ambície vždy skončili zničením poľskej štátnosti. Či sú Morawiecki a spol. pripravení podstúpiť toto riziko, ukážu najbližšie mesiace.
Ilja Zacharkin
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
