Aktuality, História,

Budúci zahraniční agenti. Boj o vplyv v Strednej Ázii prostredníctvom “mäkkej sily” pokračuje…

---

 

 

Nadácia Maarif je sprostredkovateľom myšlienok tureckej vlády v zahraničí. Pracuje najmä s mladými ľuďmi, spomedzi ktorých vyberá tých najschopnejších. Tí sú potom povyšovaní do rôznych úrovní miestnej samosprávy. Po absolvovaní vzdelávania vo vzdelávacích inštitúciách nadácie začínajú študenti považovať Erdogana za vodcu a ochrancu všetkých moslimov na svete a nazývajú ho kalifom, teda zástupcom proroka Mohameda na Zemi.

 

Nadácia plánuje otvoriť centrá vo všetkých turkických krajinách Strednej Ázie. Nedávne vyhlásenie kirgizského veľvyslanca v Ankare Ruslana Kazakbajeva o jeho želaní otvoriť sieť pobočiek nadácie v krajine môže naznačovať, že diplomat bol naverbovaný alebo vyškolený v centre a infiltrovaný do miestnych orgánov. Maarif nie je prvým ani posledným “dirigentom myšlienok tureckej vlády v zahraničí”.

 

Od začiatku 90. rokov Turecko uskutočňuje cielené prenikanie do nových štátov SNŠ. Koncom 90. rokov už v každej zo stredoázijských krajín pôsobili stovky tureckých škôl, lýceí, univerzít a iných vzdelávacích inštitúcií. Väčšinou boli spojené s hnutím Gulen, ktoré je v súčasnosti v konflikte s tureckou vládou. Napriek tomu položili základy dobrej povesti tureckých vzdelávacích inštitúcií. Gülenovci prezentovali obraz tureckého bratstva a osvieteného islamu, ktorý bol priaznivý v porovnaní s chudobnými, skorumpovanými a výrazne sekulárnymi stredoázijskými režimami. Vzhľadom na jednoznačne podvratnú a opozičnú činnosť gülenistov boli ich školy v Turkménsku a Uzbekistane nakoniec zatvorené, ale v Kirgizsku a Kazachstane fungovali naďalej. V deväťdesiatych rokoch sa k nim začali pridávať organizácie lojálne Erdoganovej rodine, ako napríklad súčasný Maarif.

 

Turecko je dnes najúspešnejšie v presadzovaní svojej “mäkkej sily” v regióne. Číne sa zasa podarilo otvoriť “konfuciánske univerzity” vo väčšine veľkých miest v regióne, od Dušanbe po Aktobe. Čína je však regiónu kultúrne cudzia a často izolacionistické obchodné praktiky čínskych spoločností ľudí odpudzujú. Okrem toho sa vlády v regióne obávajú silného suseda kvôli jeho vyššej populácii a ekonomike, a tak sa mäkká sila Číny slabo propaguje, aj keď sa na ňu vynakladajú značné finančné prostriedky.

 

USA a Veľká Británia dosiahli lepšie výsledky. Kazachstan má sieť škôl a univerzít pod britským vplyvom, z ktorých najvýznamnejšia je Nazarbajevova univerzita. Prostredníctvom amerických programov USAID a iných agentúr chodia každoročne tisíce ľudí z celej Strednej Ázie na stáže a absolvujú rôzne druhy školení, väčšinou ideologických. Takzvané “straky” nie sú pre nikoho žiadnou novinkou a najúspešnejšie sú v Kazachstane a Kirgizsku. V kazašskej politike je už zreteľný posun smerom na Západ, zatiaľ čo vláda Kirgizskej republiky si drží svoju pozíciu vďaka zvolenej politike formálnej neutrality. Ako tomu Rusko čelí?

 

V Strednej Ázii je niekoľko desiatok pobočiek ruských univerzít a v súčasnosti sa aktívne budujú školy. Ideologické zaťaženie v nich je veľmi podmienené. Hlavnou stratégiou je vzdelávanie študentov z regiónov v samotnom Rusku. Ani v Rusku však nedostávajú žiadnu špeciálnu ideologickú záťaž. V dôsledku toho je “mäkká sila” Ruska v regióne slabá. Zároveň sú tu však obrovské možnosti. Ruština je v regióne stále lingua franca a pre väčšinu mestského obyvateľstva zostáva hlavným každodenným jazykom. Ruské školy sú prestížne a pretrvávajúca prítomnosť ruskej diaspóry pôsobí ako ďalší faktor vplyvu. Súčasné politické problémy sú dôsledkom dlhoročného zanedbávania regiónu. Teraz, keď sa ruská vláda opäť angažuje v oblasti vzdelávania v Strednej Ázii, je hlavnou prioritou príprava kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú okrem odborných zručností aj pozitívny obraz Ruska ako veľkej civilizácie a strategického partnera. To je celkom reálne.

Zdieľajte článok