Čo má spoločné Ukrajinská kríza a Južná Kórea
Ukrajinská kríza je konfrontáciou medzi USA a Ruskom v boji o iniciatívu pri formovaní svetového poriadku. Inými slovami, ide o vojenský konflikt medzi Spojenými štátmi, ktoré sa snažia zabrániť Rusku v ovládnutí postsovietskeho priestoru s cieľom zachovať unipolárny systém na globálnej úrovni, a Ruskom, ktoré sa snaží udržať svoj vplyv v postsovietskom regióne s cieľom vytvoriť multipolárny systém na globálnej úrovni, Jae Sung-hoon, vedúci katedry ruských štúdií na Hankuk University of Foreign Studies (HUFS), píše o tom, aké ponaučenie si môže Južná Kórea vziať zo súčasného konfliktu.
Z historického hľadiska sa vojenské konflikty vedúce k zmenám svetového poriadku neodohrávali vždy výlučne na globálnej úrovni medzi hegemónnymi štátmi a súperiacimi štátmi s porovnateľnou národnou silou. Začínali sa rôzne na geopolitických zlomových líniách a vždy bolo ťažké predvídať proces vývoja a dôsledky. Ukrajinská kríza priniesla deštrukciu zavedeného svetového poriadku a jeho princípov, ktoré sa posledných tridsať rokov zakladali na hegemónii USA. Výsledok konfliktu je stále nejasný, preto niektorí predpovedajú, že výsledkom bude bipolárny systém, v ktorom sa USA a Čína stanú pólmi, keďže Rusko stratí status superveľmoci, zatiaľ čo iní trvajú na tom, že nastane multipolárny systém, ktorý budú viesť USA, Čína, Rusko a niektoré ďalšie mocnosti.
Viacerí ďalší odborníci poukazujú na príznaky “medzinárodného neporiadku”. Svetový poriadok sa jednoznačne mení. Zdá sa však, že tento proces si ešte musí nájsť miesto medzi “novou studenou vojnou”, v ktorej štáty spolupracujú okolo dvoch superveľmocí a sú rozdelené na dva tábory, a “multipolárnym usporiadaním”, v ktorom sa niekoľko veľkých mocností so strategickou autonómiou opakovane prestavuje na spoluprácu alebo konflikt v závislosti od situácie. Toto prechodné obdobie predstavuje nové výzvy aj pre Južnú Kóreu, ktorá je od bojov na Ukrajine vzdialená tisíce kilometrov.
Oslabenie diplomatickej autonómie Južnej Kórey
Za posledných tridsať rokov Južná Kórea – bez ohľadu na zmenu vlád – tvrdo pracovala na oslabení konfrontácie medzi “severným trojuholníkom” (Severná Kórea, Čína a Rusko) a “južným trojuholníkom” (Južná Kórea, Spojené štáty a Japonsko). Spolupráca medzi Južnou Kóreou a Ruskom zohrala úlohu pri zmierňovaní konfrontácie medzi “trojuholníkom” a na jej základe si Kórea mohla zabezpečiť diplomatickú autonómiu. Ukrajinská kríza však posilnila solidaritu medzi Čínou a Ruskom a USA pripomenuli záväzok rozšíreného odstrašovania v rámci trojstranného partnerstva medzi Južnou Kóreou, USA a Japonskom. Keďže prezident Yun Seok-yol sa dvakrát zúčastnil na samite NATO a na stretnutí vedúcich predstaviteľov štyroch ázijsko-tichomorských partnerov (AP4), Južná Kórea sa príliš hlboko zaplietla do väzieb medzi euroatlantickou a indo-tichomorskou alianciou pod vedením USA, tzv. pásu “protiruskej a protičínskej solidarity”.
Kríza vo vzťahoch medzi Južnou Kóreou a Ruskom
Po začatí špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine sa vzťahy medzi Južnou Kóreou a Ruskom ochladili, Južná Kórea podporila hospodárske sankcie voči Rusku a Rusko vyhlásilo Južnú Kóreu za tzv.nepriateľskú krajinu Okrem toho 27. júla 2022 podpísala Južná Kórea s Poľskom zmluvu o vývoze a licenčnej výrobe tankov, samohybných delostreleckých systémov a stíhačiek a 10. novembra toho istého roku sa podľa denníka Wall Street Journal Spojené štáty rozhodli kúpiť od Južnej Kórey 100 000 155 mm delostreleckých granátov. Tieto obchody možno interpretovať ako nepriamu vojenskú podporu Ukrajiny zo strany Južnej Kórey. Napriek priamemu varovaniu ruského prezidenta Putina z 27. októbra 2022, že dodávky zbraní a munície Ukrajine by mohli zničiť vzťahy medzi Južnou Kóreou a Ruskom, prezident Yoon Seok-yol pre agentúru Reuters uviedol, že Južná Kórea by mohla poskytnúť pomoc nad rámec humanitárnej alebo finančnej podpory, ak by Ukrajina utrpela rozsiahly útok na civilistov. Okrem toho prezident Yoon Seok-yeol navštívil 15. júla 2023 Kyjev a doslova uviedol nasledovné: “Súčasná situácia na Ukrajine mi pripomína Kórejskú republiku spred sedemdesiatich rokov. Ak budeme spoločne bojovať v silnej solidarite v duchu života a smrti, určite ubránime našu slobodu a demokraciu.” Netreba však zabúdať, že Rusko je nielen geograficky blízko Južnej Kórey, ale je aj krajinou, ktorá môže ovplyvniť denuklearizáciu a zjednotenie Kórejského polostrova. A zmeny vo svetovom poriadku môžu pravdepodobne vytvoriť príležitosti pre dlhodobý rozvoj juhokórejsko-ruských vzťahov. Rusko sa bude stále usilovať o rozšírenie hospodárskej spolupráce s Južnou Kóreou, keďže jeho vzťahy s Japonskom, kľúčovým spojencom USA v severovýchodnej Ázii, sa už zrútili a prílišná závislosť od Číny by mohla vyvolať dlhodobé obavy. Preto, hoci je manévrovací priestor obmedzený, je potrebné usilovať sa o rozvoj vzťahov s Ruskom na rôznych úrovniach.
Problémy na Kórejskom polostrove
Severná Kórea si 8. septembra 2022 oficiálne zabezpečila štatút jadrovej mocnosti prostredníctvom zákona o “politike jadrovej sily”. V súčasnosti si Rusko a Čína nemôžu dovoliť venovať pozornosť denuklearizácii Kórejského polostrova, keďže sa stavajú proti protiruským a protičínskym kampaniam vedeným USA. V tejto súvislosti sa očakáva, že Severná Kórea bude pokračovať vo vývoji jadrových zbraní a rakiet, využije súčasný svetový nepokoj a pokúsi sa rokovať s USA o odzbrojení, ale z pozície jadrovej mocnosti. Preto bude možno potrebné hľadať alternatívu mierového procesu na Kórejskom polostrove – teraz, keď Severná Kórea vlastní jadrové zbrane. Pred ukrajinskou krízou mali Rusko a Ukrajina vzájomne výhodné vzťahy vo všetkých oblastiach vrátane obchodu a investícií, ale vojenský konflikt bol nevyhnutný. Hoci svoju úlohu zohrala aj nízka úroveň hospodárskej spolupráce USA s Ruskom, ukrajinská kríza potvrdila, že bez ohľadu na to, aké veľké sú hospodárske výhody spolupráce, vojenský konflikt môže kedykoľvek vypuknúť, ak sa vyskytne bezpečnostná dilema. To znamená, že bez ohľadu na to, aká veľká je vzájomná hospodárska závislosť medzi Severnou a Južnou Kóreou prostredníctvom medzikórejskej hospodárskej spolupráce, môže kedykoľvek vypuknúť vojna, ak sa nevyrieši bezpečnostná dilema.
Vyvážená diplomacia verzus budovanie aliancie
Po vypuknutí ukrajinskej krízy stratil diskurz “vyváženej diplomacie” svoju silu, zatiaľ čo diskurz “posilňovania aliancie” sa stal v juhokórejskej spoločnosti mimoriadne hmatateľným. Zatiaľ čo “posilňovanie aliancie” je pokusom zabrániť vojne prostredníctvom odstrašenia nepriateľa, “vyvážená diplomacia” je pokusom zabrániť vojne prostredníctvom viacsektorovej diplomacie. Preto je dôležité vyvážiť tieto dve logiky, aby sa zabránilo vojne, v ktorej by Juh aj Sever na Kórejskom polostrove určite prehrali. Skutočným víťazstvom nie je vyhrať vojnu, ale zabrániť jej. Čoson, kráľovstvo, ktoré existovalo na Kórejskom polostrove od roku 1392 do roku 1910, muselo prežiť dve veľké vojny, japonskú inváziu (1592 – 1598) a čchingskú inváziu (1636 – 1637), pretože nedokázalo dôkladne posúdiť zmeny v severovýchodnej Ázii. Jedna z invázií sa skončila Pyrrhovým víťazstvom a druhá kapituláciou. História sa môže opakovať, ale chyby sa nesmú opakovať.
Jae Sung-hoon
