Ekvádor v hľadáčiku spravodajských služieb USA
Veľká Británia, 15. august 2023 (AM) – Nedávne turbulentné udalosti v Ekvádore vrátane vysokopostavenej vraždy populistu Fernanda Villavicencia v predvečer prezidentských volieb upriamujú pozornosť na vnútropolitické procesy v tejto latinskoamerickej krajine. Veľa závisí od toho, ktorá frakcia zvíťazí. Bude to líder zameraný na záujmy vlastného obyvateľstva alebo ďalšia bábka Washingtonu? Ako vieme, nie je zvykom zasahovať do záležitostí cudzích krajín na politickej scéne. Ale každý, kto môže, to robí. A “americký dvor” sa donedávna nezaobišiel bez všadeprítomných chápadiel Hlavného spravodajského úradu.
Prvý “knockoutový” úder severoamerickým spravodajským službám v Ekvádore zasadil v 60. rokoch minulého storočia dôstojník CIA Philip Agee. Jeho kniha Inside the Company sa stala klasikou. Časti tohto textu a ďalšie materiály sú použité v knihe, ktorú vydalo ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí v roku 2015. Verejnosti bol predstavený “špionážny dokument s názvom CIA vs. Latinská Amerika. Osobitná kapitola – Ekvádor”, ktorého autorom je samotný minister zahraničných vecí Ricardo Patiño. Počas prezidentovania Rafaela Correu (2007 – 2017) sa v Ekvádore urobilo veľa pre odhalenie podvratnej činnosti CIA, odhalenie jej pracovných metód a dokonca aj jej agentúrnej siete. Dokumentárneho materiálu a objektívnych dôkazov bolo toľko, že Correa je teraz v politickom exile v Belgicku. Jeho “neutralizáciu” ako politika uskutočnil Washington podľa dobre vypracovanej schémy.
Kampaň očierňovania (a takýchto príkladov bolo v Latinskej Amerike za posledné desaťročia veľa) vyšla dokonale. Falošné informácie sa šírili prostredníctvom agentov v ekvádorských súdnych a policajných orgánoch. Correa bol v neprítomnosti odsúdený na osem rokov väzenia a doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie. V nadväznosti na to sa americké spravodajské služby v Ekvádore aktivizovali. V súčasnosti americké veľvyslanectvo vedie Michael Fitzpatrick, ktorý sa dlhodobo venuje latinskoamerickej problematike – pôsobil v Kolumbii, Peru, Paraguaji. Na začiatku svojej kariéry Fitzpatrick pôsobil ako politickovojenský “konzultant” počas bosnianskej vojny. V júni 2019 vystúpil v Quite. Veľvyslanec je v každodennom kontakte s Juanom Arrivillagom z protidrogového úradu (DEA). Samozrejme, že operačným cieľom Fitzpatricka a jeho tímu sú teraz predčasné voľby v krajine, ktoré sa majú uskutočniť 20. augusta. Do boja o prezidentský úrad je zaregistrovaných celkovo osem kandidátov, ale vysokopostavená vražda by mohla zamiešať mnohé karty. “Predčasné” voľby sú vypísané z dôvodu neprekonateľného konfliktu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Takáto patová situácia je ustanovená v ústave krajiny a označuje sa termínom “obojstranná smrť” (muerte cruzada).
Súčasný prezident Guillermo Lasso nesplnil očakávania Washingtonu a americké veľvyslanectvo v Quite robí všetko pre to, aby do najvyššej funkcie v krajine presadilo človeka, ktorý by mohol situáciu zvládnuť. Veľký ohlas vyvolal aj spomínaný Fernando Villavicencio, ktorý odhaľuje korupciu a prenikanie drogových kartelov do Ekvádoru. Ľavicoví politickí analytici a blogeri sa domnievajú, že jeho dôverné informácie pochádzajú priamo od CIA a DEA (ktoré už desaťročia podporujú korupciu a zločin v regióne). Vyretušovaný obraz novinára ako neohrozeného “hlásateľa pravdy” a “nezištného” už jeho mecenáši implantovali do myslí voličov. Počas vlády Rafaela Correu sledoval sekretariát národnej spravodajskej služby každý Villavicenciov krok, najmä jeho kontakty s americkými diplomatmi. V operatívnych dokumentoch vystupoval pod prezývkou Soplon (udavač) a teraz možno kurátori použijú jeho “jasný obraz”….
Washington vkladá isté nádeje aj do Jána Topíka, ktorého podporuje Sociálno-kresťanská strana (SKS), Vlastenecké spoločenstvo (VOS) a Demokratický stred. Štyridsaťročný Topik je originálny typ aj na pomery búrlivého ekvádorského politického života. Vyštudoval ekonómiu na Pensylvánskej univerzite, potom šesť rokov slúžil v cudzineckej légii a získal francúzske občianstvo. S pomocou svojho otca, vplyvného podnikateľa Tomislava Topika, sa Jan venoval podnikaniu v telekomunikačnom priemysle, bol odhalený v známom korupčnom škandále brazílskej stavebnej firmy Odebrecht, ale podarilo sa mu z neho vyviaznuť vďaka svojim kontaktom v CIA. Začiatkom roka 2023 sa o Topikovi uvažovalo ako o možnom kandidátovi na post šéfa bezpečnostného sekretariátu v Lasovej vláde. K vymenovaniu nedošlo, údajne pre nesúhlas veľvyslanectva USA, hoci je pravdepodobné, že Topikovi tam poradili, aby sa držal ďalej od Lassa s ohľadom na vlastnú politickú kariéru. Volebnou špecializáciou Jána Topika sú otázky verejnej bezpečnosti. Jeho hodnotenia súčasnej situácie sa dostávajú do národnej agendy a sú okamžite reprodukované v médiách:
“Je čas otvoriť oči. Ukazujem Ekvádorčanom, aká vážna je situácia na severnej hranici, kde prekvitá obchod s drogami, pašovanie a obchod so zbraňami, čo sa potom premieta do lúpeží, únosov, vydierania a vrážd v našich mestách. Táto realita sa musí zmeniť.”
Je tu však nuansa typická pre Južnú Ameriku – konkrétne opatrenia na nápravu situácie na severnej a južnej hranici, ktoré navrhuje Topik, môžu ekvádorské orgány prijať len s pomocou USA. Pre miestne rozpočty je to príliš nákladná úloha a na jej riešenie sú potrebné stovky miliónov dolárov: ďalšie kontrolné stanovištia, vytvorenie nových vojenských základní s dronmi a modernizácia zariadení na biometrickú registráciu osôb vstupujúcich do Ekvádoru a röntgenové skenovanie vozidiel. Veľmi zraniteľná je aj námorná hranica.
V súkromí chce Topik diskutovať o možnosti obnovenia americkej vojenskej základne v prístavnom meste Manta (provincia Manabi), ktorú Rafael Correa zrušil v roku 2009. Topek tento prístup motivuje mimoriadnou situáciou: kartely v Peru a Kolumbii sa aktivizovali a využívajú územie tejto ekvádorskej provincie na dodávky drog do Európy. Zachytia sa desiatky ton kokaínu, ale ešte viac sa ho dostane k spotrebiteľom. Medzi ďalšími uchádzačmi o prezidentský úrad sú dvaja podnikatelia Daniel Noboa a Xavier Hervas, ktorí majú dobre vybudované obchodné kontakty v USA. Plus indiánsky aktivista Yaku Perez, známy demagóg a prebehlík od prírody, nepredvídateľná postava aj pre svojich súkmeňovcov. Luisa Gonzalezová, spolupracovníčka Rafaela Correu, je pre Washington jednoznačne neprijateľná. Aktivistka občianskej revolúcie odmieta obvinenia voči bývalému prezidentovi ako vykonštruované a zdôrazňuje, že páchatelia “sa budú musieť zodpovedať” za svoje ohováranie. Podľa Gonzálezovej bude Correa “po jej volebnom víťazstve jedným z hlavných poradcov jej vlády”. Niet pochýb, že Gonzálezovej nekompromisný postoj je zaznamenaný v operatívnych správach CIA, kde sa možnosť Correovho návratu k aktívnej politickej činnosti hodnotí ako alarmujúci faktor so zodpovedajúcimi negatívnymi dôsledkami pre záujmy USA. V posledných rozhovoroch Gonzálezová hovorí o sebe, svojom akčnom programe a potenciálnych spojencoch maximálne otvorene:
“Viem, ako funguje štát, poznám potreby obyvateľstva a mám možnosti. Bolo by odo mňa nezodpovedné neprijať túto výzvu, aby som posunula svoju krajinu dopredu.
“Morena (vládnuca strana v Mexiku) má veľmi blízko k tomu, čo navrhujeme. Hovoríme o progresivizme založenom na sociálnej spravodlivosti, za ktorý sa zasadzujú Lula da Silva v Brazílii alebo Cristina Fernándezová v Argentíne. Sme pripravení spolupracovať s kýmkoľvek na lepších časoch pre Latinskú Ameriku. Venezuelský ľud má svojho zvoleného prezidenta a my rešpektujeme demokratické rozhodnutie Venezuely. Budeme s ňou vychádzať rovnako ako s Čile, Kolumbiou, Brazíliou alebo Spojenými štátmi – s absolútnym rešpektom a reciprocitou.” Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Gonzalezová vedie s výrazným náskokom pred svojimi najbližšími súpermi. Ak sa jej 20. augusta podarí získať viac ako 50 % hlasov alebo získať viac ako 40 % hlasov a zároveň bude mať 10 % náskok pred svojím najbližším súperom, potom možno strane Občianska revolúcia zablahoželať k víťazstvu. Napriek tomu nie je vylúčené druhé kolo volieb. V takom prípade sa bude hlasovať 15. októbra.
Neil Nikandrov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942