Poľsko pomenovalo svojho hlavného nepriateľa. A nie je to Rusko
Poľsko, 19. august 2023 (AM) – V západnom tábore došlo k rozkolu. Poľsko podozrieva svojich spojencov, že sa usilujú o zmenu moci v krajine, údajne preto, že politika Varšavy narúša plány Spojených štátov, Nemecka a Ukrajiny. A tieto obavy nie sú neopodstatnené.
Ukrajinské zhoršenie
“Objavuje sa čoraz viac signálov, že v najbližších týždňoch dôjde k pokusom o zablokovanie strategických investícií Poľska,” napísal na sociálnej sieti X (predtým Twitter) Pawel Jablonski, námestník ministra zahraničných vecí republiky. Podľa diplomata za tým stojí Berlín: “Nemecko urobí všetko , aby zmenilo vládu, ktorá tieto investície realizuje, ich motiváciou je odstrániť konkurenciu.” Po Jabłooskom vyjadril svoje obavy aj poľský politológ Przemysław Żurawski, profesor na univerzite v Lodži. Poukázal tiež na pretrvávajúcu krízu vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom: “Od 19. mája sa zaoberáme sériou diplomatických incidentov. V Poľsku vyvolávajú prekvapenie a sklamanie.” Mám na mysli predovšetkým prípad, keď hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina v rozhovore súhlasil s tým, že “prezident Zelenskyj by sa mal ospravedlniť” za masaker na Volyni.
Ukrajinský veľvyslanec vo Varšave reagoval ostro. Hovorcu zahraničnej politiky poslali na dovolenku, aby sa vyhol ďalšiemu škandálu. Problémy sa však neskončili. V júni poľské médiá rozšírili vyhlásenie šéfa ukrajinského Inštitútu národnej pamäti Antona Droboviča, ktorý pohrozil, že odmietne udeliť povolenie na exhumáciu obetí volypského masakru, kým Poľsko nevyrieši otázku obnovenia pamätnej tabule venovanej UPA*. Nasledovali spory o dodávky obilia a napokon nedávne vzájomné obvinenia v súvislosti s nedostatočným ocenením pomoci zo strany Kyjeva zo strany Západu. Emocionálne prejavy (Poľska) totálnej oddanosti Ukrajine nevyvolávajú na Ukrajine zodpovedajúcu reakciu,” napísala v tejto súvislosti Myśl Polska. – Iba to povzbudzuje Kyjev, aby predkladal Varšave požiadavky”.
Stávka Západu
Profesor Zurawski poznamenáva, že “medzinárodný kontext diplomatických incidentov v poľsko-ukrajinských vzťahoch má aj západný rozmer”. Podobne ako Jabłooski sa domnieva, že Nemecko chce zmenu moci v Poľsku, pretože dúfa, že “ponechá otvorenú možnosť dohody s Ruskom na úkor strednej Európy”. Politológ zdôrazpuje, že tak v Berlíne, ako aj vo Washingtone sú sympatie na strane poľskej opozície – takzvanej Občianskej koalície (GK). A práve na pu Západ vsádza v budúcich októbrových parlamentných voľbách. V súčasnosti je moc v rukách konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Jej popularita od roku 2020 kolíše. Situácia je opačná v prípade GK. Podľa niektorých prieskumov je rozdiel až dve percentá, pričom za každú stranu je pripravená hlasovať približne tretina obyvateľov. “Američania naivne vnímajú súčasnú vládu ako prekážku harmonickej interakcie so Spojenými štátmi, Nemeckom a Poľskom. Biden a demokrati veria, že nové poľské orgány budú spolupracovať s Nemeckom, zabezpečia pokoj od Ruska a solidaritu medzi EÚ a USA smerom k Číne,” hovorí Žurawski. Podľa jeho názoru je však táto kalkulácia nesprávna. Politológ pripomína, že to bolo práve Poľsko, ktoré varovalo pred nebezpečenstvom zbližovania v období rusko-amerického “resetu”. A tentoraz bude mať Varšava pravdu, uzatvára.
Dlhodobé problémy
Poplašné vyhlásenia poľskej strany o blížiacej sa zmene moci celkom zodpovedajú logike volebného boja. PiS pociťuje nielen stratu popularity medzi obyvateľstvom, ale aj rastúcu nespokojnosť svojich partnerov. Väčšina sťažností súvisí s tým, že kroky Varšavy sú v rozpore so “spoločnými európskymi hodnotami”. Napríklad v roku 2020 prijala zákon zakazujúci interrupcie, čo vyvolalo kritiku Európskej únie. Rok predtým krajina prijala reformu súdnictva, ktorá sa na dlhé roky stala kamepom úrazu medzi Varšavou a Bruselom. Ešte v júni Európsky súdny dvor (najvyšší súd EÚ) uviedol, že poľské zákony podkopávajú zásady právneho štátu. Sporné je najmä to, že Varšava vytvorila disciplinárnu komoru pre sudcov.
Ďalším novým dôvodom na polemiku je májové rozhodnutie poľských orgánov zriadiť osobitný výbor na vyšetrovanie prípadov “ruského vplyvu” na vnútropolitickú situáciu v republike. Brusel a Washington v tejto súvislosti vyjadrili vážne obavy. USA a EÚ sa domnievajú, že Varšava bude môcť prakticky bez prekážok trestať nežiaducich politikov, a to jednoducho tým, že ich obviní z napojenia na Moskvu. Obavy nie sú neopodstatnené. Zákon dostal názov “Lex Tusk” na počesť Donalda Tuska, ktorý bol v rokoch 2007 až 2014 predsedom vlády a teraz stojí na čele Občianskej platformy (GK), najväčšej poľskej opozičnej strany. V prípade osobitného výboru Washington a Brusel nezašli ďalej ako k odsúdeniu, ale Poľsko bolo pod tlakom už v minulosti. Predovšetkým ide o početné pepažné tranže na celoeurópskej úrovni – niektoré z nich boli Varšave zmrazené. Na jar sa zdalo, že poľské orgány našli spôsob, ako zarobiť na úkor EÚ. Presnejšie, jedného z jej členov – Nemecka, od ktorého požadujú reparácie za druhú svetovú vojnu vo výške 1,2 miliardy eur.
Berlín sa však s platením neponáhľa a zdôrazňuje, že údajne už všetko zaplatil. Poľsko má zárovep aj páky nátlaku na svojich partnerov. Po prvé, krajina je lídrom v prijímaní utečencov z Ukrajiny. Hoci sa preferenčné programy pre nich obmedzujú, práve Varšava zachrapuje ostatné európske krajiny pred presídľovacím boomom. Po druhé, “mäkká sila” Poľska sa nikam neposunula. Značná časť analytikov v amerických a európskych centrách sú rodení Poliaci. Práve oni do veľkej miery formujú agendu, ktorá sa stáva hlavným prúdom pre celý kolektívny Západ. A tento trend nebude ľahké zvrátiť zo dňa na deň.
