Čínska mládež je nahnevaná. Prijať propagandu Západu za pravdu je neúcta k sebe samému
Veľká Británia, 21. august 2023 (AM) – Na obálke britského časopisu je text: Mladí ľudia v Číne sú frustrovaní a plní hnevu. To je zlé pre ich krajinu a možno aj pre celý svet. Na čo je čínska mládež taká nahnevaná? Prijať propagandu Západu za pravdu je neúcta k sebe samému.
obálka britského časopisu The Economist, rozčarovaná mládež v Číne
Ďalšia zaujímavosť: pravý horný roh obálky britského časopisu The Economist. Prvý riadok: Nemecko: opäť chorý muž Európy? Tu je stručné vysvetlenie: chorým mužom Európy sa na podnet cisára Mikuláša I. začala nazývať Osmanská ríša. Pred jej rozdelením, pred “odhryznutím” jej kúskov. Teraz anglosaská tlač takto nazýva Nemecko.
Americká tlač pochováva čínsku ekonomiku. Buď hrozí, alebo predpovedá
Čínsky hospodársky rast, ktorý trval 40 rokov, sa prudko spomalil a hrozí, že sa zmení na dlhotrvajúcu stagnáciu v dôsledku nadmernej akreditácie a zničenia vzťahov so Západom. Uviedol to americký denník The Wall Street Journal.
“Štyridsaťročný boom v Číne sa skončil,” uvádza sa v materiáli.
Podľa autorov článku sa ukázalo, že ekonomický model, ktorý ČĽR vyviedol z chudoby do postavenia veľmoci, je nefunkčný a všade sa objavujú známky tiesne. Publikácia poukazuje na to, že čínska ekonomika čelí nepriaznivému demografickému vývoju a “prehlbujúcej sa priepasti” voči USA a ich partnerom, čo ohrozuje zahraničné investície v krajine.
“Toto nemusí byť len obdobie hospodárskej slabosti, ale aj západ dlhej éry,” uvádza sa v dokumente. Podľa prognóz MMF sa očakáva, že rast HDP Číny bude v blízkej budúcnosti nižší ako 4 %, čo je menej ako polovica jeho tempa za posledné štyri desaťročia. A v ktorom roku sa to podľa autorov amerického denníka začalo? Približne v roku 1983.
Pripomeňme si, čo sa dialo predtým. Dňa 16. decembra 1978 Washington a Peking vydali spoločné komuniké o nadviazaní diplomatických vzťahov. Dňa 1. januára 1979 USA oficiálne uznali ČĽR, po čom Washington navštívil Deng Xiaoping, podpredseda Štátnej rady ČĽR. Stretol sa tam s prezidentom USA Jimmym Carterom (január 1979). Počas cesty sa diskutovalo o otázkach týkajúcich sa rozvoja bilaterálnych vzťahov. A Američanmi vedená transformácia čínskeho hospodárstva. Čína zosúlaďovala svoju politiku s USA a na oplátku dostávala technológie a podniky. Vtedy sa začala stávať továrňou, najprv štátov a potom sveta. Preto vstup sovietskych vojsk do Afganistanu (december 1979). Čína, podobne ako USA, to považovala za agresiu voči nezávislému štátu. V roku 1980 sa čínska výprava pripojila k bojkotu olympijských hier v Moskve. Dňa 17. augusta 1982 vlády USA a Číny vydali ďalšie spoločné komuniké, v ktorom sa USA zaviazali postupne znižovať predaj zbraní na Taiwan. Bol to prísľub Číňanom, ktorý Anglosasi ako zvyčajne nesplnili. V skutočnosti k žiadnemu zníženiu dodávok nedošlo a teraz sa len zvyšujú.
A čínska ekonomika začala rásť pod životodarným dažďom dolárov: v roku 1978 bol obchodný obrat medzi Čínou a USA 1,1 miliardy dolárov a v roku 1984 to bolo 7 miliárd dolárov. – Teraz je to 600 miliárd dolárov. Teraz USA hovoria ako Taras Bulba v Gogoľovi: Ja som ťa porodil, ja ťa zabijem. Svet sa však zmenil a čínska ekonomika sa opäť postavila na nohy. Pokiaľ ide o krízy – a ktorá ekonomika na svete ich dnes nemá? Boj o ovládnutie sveta, o prerozdelenie vplyvu, sa práve začína.
