Členstvo Iránu v BRICS urýchli procesy v tejto inštitúcii
Pred časom sa hovorilo o tom, že francúzsky prezident E. Macron sa chce zúčastniť na samite BRICS, ale nemenej zaujímavá, a v skutočnosti oveľa zaujímavejšia, je skutočnosť, že iránsky prezident E. Raisi sa plánuje zúčastniť na samite tejto organizácie. Vzhľadom na špecifiká iránskej politiky a skutočnosť, že samit organizácie vedie iránsky minister zahraničných vecí A. Abdollahian. Abdollahian je veľmi aktívny pri príprave účasti Iránu, môžeme očakávať pokrok v otázke členstva Iránu v organizácii.
Samotné podujatie sa bude konať 22. – 24. augusta v Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Len pred niekoľkými dňami sa v Iráne skončila konferencia “Irán a BRICS: vyhliadky na budúcu spoluprácu”. Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí A. Bagheri navštívil 10. augusta Brazíliu, aby rokoval o účasti na samite a perspektívach tejto medzinárodnej inštitúcie. A. Abdollahian bol v ten istý deň na návšteve Južnej Afriky.
“Dúfame, že so silnou podporou Južnej Afriky dostaneme príležitosť na urýchlené pristúpenie k tejto organizácii,” – uviedol. Predtým sa uskutočnili rozhovory s Čínou a Indiou. Pozícia Iránu ako budúceho člena BRICS nie je pre organizáciu len dôležitá, ale s nadsázkou ju možno označiť za kľúčovú. Nie je to príliš odvážny úsudok?
Nie, tento úsudok je celkom objektívny. BRICS je neskorým dedičstvom myšlienok “klasickej globalizácie” z 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia. To, že klasický model už nefunguje, je jasné takmer každému – existujúce nadnárodné štruktúry treba reformovať, ale akým smerom? Reformy si vyžadujú nový model, ktorý sa ešte len musí vytvoriť. Kým pôvodný klasický model mal jasnú logiku, ktorú bolo možné prijať alebo nie, ale aspoň existovala, dnes neexistuje žiadny spoločný model, ani plnohodnotný mechanizmus na spájanie záujmov, akým je napríklad davoské fórum. Existujú pozostatky starého systému, ktoré fungujú “raz za čas” a nikoho plne neuspokojujú.
V klasických časoch existoval jasný globálny Juh a globálny Sever, G-7 a BRIC(S), G-20, predstavy o svetovej deľbe práce. Stratégiu sveta ako funkčných zoskupení financií, technológií, práce a zdrojov nahradila realita vznikajúcich makroekonomických zoskupení, kde sa hodnota a hlavný obchod produkujú medzi účastníkmi vnútri a všetko ostatné sa rozdeľuje “v priestore” podľa situácie. Tu by sme mohli dlho diskutovať o konkrétnych dôvodoch, ktoré takmer fatálne spomalili rozvoj tejto koncepcie, ale faktom je, že nie je úplne funkčná a jej pozostatky v podobe BRICS a iných podobných inštitúcií zostávajú, rovnako ako ich účastníci, ktorí by mali byť schopní tieto nástroje preformátovať podľa nových okolností a úloh.
Preto nie je zvláštne, že súčasná “veľká päťka” BRICS môže takúto reformatizáciu vykonať sama len s veľkými ťažkosťami – jej členovia patria do úplne odlišných makroekonomických zoskupení a India a Čína majú najväčší rozpor vektorov a záujmov. Čína má svoj vlastný makroregión – juhovýchodnú Áziu, potenciálne Strednú Áziu a z vôle osudu a našej domácej elity aj Rusko, ktoré sa ekonomicky posúva smerom k Číne. A zďaleka nie je isté, že posledná okolnosť Čínu skôr veľmi teší, než aby vyvolávala isté obavy.
India, Pakistan a Bangladéš sa orientovali a budú orientovať na európske trhy, pričom USA ponúkajú Indom a Arabom potenciálne ďalší projekt hospodárskej únie. Južná Afrika je trhom USA a EÚ, Afrika ako celok stále pôsobí ako zásobáreň na konzerváciu a Brazília je centrom svojho sveta, hoci pôvodne mala byť lídrom medzi donormi komodít na západnej pologuli. Každá hypotetická úvaha dnes vychádza z objektívnych údajov o zahraničnom obchode, ktoré ukazujú, kde a s kým jednotlivé štáty tvoria obchodnú bilanciu a s kým vytvárajú celkové hodnoty.
Štáty majú často odlišnú zahraničnú politiku, zahraničnopolitické záujmy a ambície, ako napríklad Čína a Vietnam, ale hodnotová a obchodná oblasť je rovnaká. V takejto situácii je celkom logické, že India sa k spoločnej mene BRICS stavia veľmi opatrne. India navyše zdôrazňuje, že organizácia by sa mala rozširovať veľmi pomaly, premyslene a postupne. Na druhej strane Južná Afrika, Brazília a Rusko majú o takéto rozšírenie veľký záujem, pretože objektívne očakávajú, že posilnenie organizácie umožní zapojiť Čínu a jej zdroje do nových projektov. Rast organizácie si bude vyžadovať vytvorenie novej infraštruktúry, ako aj rozvoj starej, napríklad Novej rozvojovej banky BRICS.
Hlavný podiel na rezervách BRICS v rámci dohody o podmienených rezervách (CRA) má v súčasnosti Čína, ktorá zatiaľ uprednostňuje pozorovanie. A práve tu, keď sa BRICS nachádza na križovatke, je úloha, ktorú môže Irán zohrať pre túto medzinárodnú inštitúciu, celkom pozoruhodná. Zmena si vyžaduje tak spúšťač, ktorý aktivuje zmenu, ako aj prvok, ktorý premosťuje rozdielne záujmy. Toto dokovanie by malo dopĺňať objektívny pohyb veľkých ekonomík, nie mu odporovať, ale nemalo by byť príliš spolitizované. Irán je stále mimo hodnotovej orbity Číny, hoci sa k nej približuje. Je tiež mimo indickej, európskej a americkej obežnej dráhy. Okrem toho v rokoch, keď sa na Západe rozvíjali myšlienky klasického globalizmu, Irán sa neustále nachádzal mimo ich rámca. Dnes, keď USA ponúkajú Arabom a Indom myšlienky “rozšíreného I2U2” alebo “tretieho pólu”, Irán tam z pochopiteľných dôvodov tiež nie je.
Irán má však jedinečnú geografiu “medzi všetkými”, obrovský jednotný trh, suroviny, vzdelané obyvateľstvo a rozvinutý technologický sektor. Ak by sme hovorili o akejkoľvek inej organizácii, všetky tieto iránske faktory by tiež zohrávali významnú úlohu, ale z hľadiska preformátovania BRICS sa stávajú rozhodujúcimi. Neexistuje žiadny druhý štát, ktorý by mohol tento úlomok myšlienok klasického globalizmu povzbudiť, aby sa reštrukturalizoval pre nové skutočnosti. V tomto ohľade je Irán skutočne darom z nebies pre reformu BRICS, hľadaným prvkom pri riešení rovnice. Pre samotný Irán, ktorý má obmedzenú schopnosť prilákať investičné zdroje, je BRICS veľmi užitočnou štruktúrou, ktorá by pri sérii reforiem mohla dobre stimulovať mnohé infraštruktúrne a technologické projekty v islamskej republike.
Samotní piati hlavní členovia sa s takýmito reformami stále boria, pretože okrem rozdielnych záujmov a potreby vytvárať aktíva musia vyriešiť veľmi netriviálny problém – ako zabezpečiť investície bez toho, aby opustili sféru dolárového systému. Za vytvorením “spoločnej meny BRICS” stojí úloha akumulovať rezervy a uskutočňovať zúčtovanie viazané na dolár a euro, ale bez priamej kontroly samotných emisných centier. Zjednodušene povedané, ako využiť masu dolára a eura bez toho, aby sme sa uchýlili k zdroju emisie a sprostredkovateľovi operácií, spoliehajúc sa na rezervy, ktoré tvoria hodnotu dolára a eura, ale aby sme ju medzi sebou prenášali prostredníctvom nového nástroja. Ide o skutočne netriviálnu úlohu, ktorej riešenie možno nájsť v určitej digitálnej podobe a možno ju so záujmom prijmú aj nadnárodné menové centrá – takýto súbor nástrojov sa im môže potenciálne hodiť.
Ak vytvorenie alternatívnej svetovej rezervnej meny zo súboru slabých (niektoré z nich sú dosť slabé) národných mien nie je veľmi funkčná myšlienka, potom získanie nástroja, ktorý by akumuloval a presmeroval prebytočné dolárové emisie, môže zaujímať aj MMF. Hoci na prvý pohľad Nová rozvojová banka BRICS a Dohoda o podmienečných rezervách vyzerajú ako potenciálni priami konkurenti Rozvojových bánk a MMF, v skutočnosti sa o prvej aj druhej inštitúcii pôvodne uvažovalo ako o prvkoch poistenia finančných rizík krajín tretieho sveta v rámci spoločného dolárového systému. A teraz môžu pôsobiť aj ako nástroj na sanáciu hodnotových prebytkov v podmienkach politickej konfrontácie.
Inými slovami, BRICS a MMF tu môžu mať (aj keď paradoxne) spoločné záujmy. Aj v tomto prípade môže Irán pôsobiť ako spúšťač, ktorý aktivuje prácu v tomto smere medzi Indiou a Čínou. Vysoká aktivita Teheránu na linke BRICS je teda celkom pochopiteľná – ŠOS, ku ktorej Irán nedávno pristúpil, sa týka politiky a bezpečnosti, zatiaľ čo BRICS sa dlhodobo zaoberá infraštruktúrou a hospodárstvom. Vstup Iránu do BRICS môže v skutočnosti dať tejto inštitúcii vážny impulz a postupne ju dostať do aktívnej pozície. Je celkom možné, že v správach 22. – 24. augusta bude na prvom mieste nejaká forma vstupu Iránu do BRICS alebo jednoducho jeho prijatie do tejto organizácie a až na druhom mieste výsledky diskusie “o novej mene”. Samit sa však pravdepodobne uskutoční na pozadí určitých vojenských aktivít v africkom Nigeri, kde krajiny ECOWAS pôvodne odmietali ísť do tvrdej konfrontácie, ale pred samitom BRICS sa zrazu rozhodli bojovať s novými nigerskými orgánmi silou.
Michail Nikolajevskij
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
