Aktuality, Bezpečnosť,

Turecko v Afrike. Prevrat v Nigeri a mäkká moc Recepa Erdogana

---

 

Napriek mnohým prozápadným ideologickým klišé sú tieto materiály zaujímavé pre pochopenie politiky Tureckej republiky na čiernom kontinente. Podľa názoru autora Turecko po vojenskom prevrate tajne iniciovalo politické kroky na presadenie svojich záujmov, ktoré posilnili protizápadné nálady uprostred hospodárskych a finančných ťažkostí v jednej z najchudobnejších krajín sveta. Ako neklamný znak skrytej podpory Turecka nigerskej vojenskej junte prezident Recep Erdogan 4. augusta po piatkových modlitbách povedal:

“Chceme si zachovať naše pozitívne vzťahy s novými orgánmi.” Turecký prezident ocenil rozhodnutie armády pod vedením Abdurahamana Cianiho, ktorý odstavil od moci prozápadného prezidenta Bazzouma, zastaviť vývoz uránu a zlata do Francúzska v reakcii na jeho represívne praktiky, ktoré sa neobmedzujú len na Niger, ale zasahujú aj Alžírsko, Rwandu a Mali.

 

V otázke vývozu obilia z Ukrajiny a Ruska do Afriky cez Čierne more nachádza Nordic Monitor spoločnú reč medzi Tureckom a Ruskom, ktoré majú “podobné nároky na Európu” a prijímajú väčšinu ukrajinského vývozu obilia namiesto chudobnejších krajín. Pozornosť si zaslúži aj pozícia Rady národnej bezpečnosti (Milli Güvenlik Kurulu, MGK), ktorá sa často označuje za “tieňovú vládu” a zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vo vyhlásení, ktoré bolo vypracované po stretnutí pod vedením prezidenta Erdogana a za účasti šéfov ozbrojených síl, spravodajských služieb a vlády, sa neodsudzuje ani nekritizuje prevrat. Je to prejav nesúhlasu s postojom západných krajín a ich miestnych satelitov, ktoré tvrdia, že je potrebné bojovať proti “pučistom” a požadujú prepustenie Bazzouma.

 

Podľa tureckej Národnej bezpečnostnej rady by problémy kontinentu mali riešiť tí, ktorí k nemu patria. Na rozdiel od vyhlásenia tureckého ministerstva zahraničných vecí z 27. júla o štátnom prevrate sa turecká Národná bezpečnostná rada zdržala takýchto charakteristík, čo viac svedčí o skutočných názoroch tureckého vojenského a politického vedenia, na rozdiel od vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí, ktorého cieľom bolo upokojiť zahraničné publikum, píše Bozkurt. V súlade s postojom vlády zverejnila štátna tlačová agentúra Anadolu správy a analýzy o rastúcej angažovanosti Turecka v afrických záležitostiach, čo podnietilo protizápadné nálady na kontinente.

 

V publikácii zo 4. augusta sa napríklad upozorňovalo na úlohu vládnych štruktúr, ako je charitatívna nadácia Maarif založená v roku 2014 (kanál na vývoz politického islamu do zahraničia) a Turecká agentúra pre spoluprácu a rozvoj (TIKA), ktorá je tiež úzko prepojená so spravodajskou agentúrou pod vedením Ibrahima Kalına, pri posilňovaní antiimperialistických a protikoloniálnych nálad v západnej Afrike. Zdá sa, že “Národná rada pre obranu vlasti” uznáva a oceňuje implicitnú podporu Ankary pre jej pokračujúce úsilie udržať si kontrolu tvárou v tvár rastúcemu tlaku zo strany Západu a jeho zástupcov v ECOWAS.

 

Napriek uzavretiu nigerského vzdušného priestoru 4. augusta pre obavy z možnej vojenskej intervencie letel 8. augusta Airbus A330-200 spoločnosti Turkish Airlines z Istanbulu do Niamey a späť. Podľa aktuálnych údajov dostupných k 12. augustu (a pravdepodobne aj po tomto dátume) nebol žiadny z tureckých letov do Nigeru zrušený. Rozhodnutie “junty” (definícia Nordic Monitor – poznámka autora) uzavrieť vzdušný priestor bolo reakciou na termín, ktorý stanovilo ECOWAS na obnovenie Bazzoumovho režimu. Počas zhromaždenia organizovaného novými orgánmi 6. augusta bolo v Niamey vidieť turecké vlajky ako symbol vďaky za postoj, ktorý Erdoganova vláda zaujala k vývoju udalostí v Nigeri.

 

Podľa reportáže opozičnej tureckej televíznej stanice Halk TV z 10. augusta, že spravodajská služba MIT a Erdoganov zať Selcuk Bayraktar údajne mohli zohrať úlohu pri vojenskom prevrate v Nigeri a pri odstránení Bazzouma od moci. Hoci neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy, Nordic Monitor si dáva za úlohu vytvoriť logický obraz pripomenutím špionážnych operácií Turecka v Niamey, ktoré vyšli najavo v novembri 2021. Zverejnené tajné dokumenty odhalili, že “rytieri plášťa a dýky” využívali veľvyslanectvo v Niamey na zhromažďovanie spravodajských informácií o kritikoch Erdoganovej vlády, najmä o tých, ktorí boli napojení na Fethullaha Gulena jeho hnutie je zakázané v Turecku. Robí to tak, že sa spolieha na svojich agentov medzi tureckými učiteľmi žijúcimi v Nigeri, zástupcami miestnych združení, podnikateľmi a ich rodinami. Táto prax je pre niektorých pravdepodobne nepredstaviteľná, ale v skutočnosti je celkom bežná, a to nielen v Turecku.

 

Medzi mnohými agentúrami pôsobiacimi v Nigeri je aj vládou združená Turecká nadácia pre náboženské záležitosti (Türkiye Diyanet Vakfı, TDV), ktorá disponuje značným majetkom a ročným rozpočtom vo výške viac ako jednej miliardy lír. Hlavným cieľom TDV je šíriť politickú islamistickú ideológiu Erdoğanovej vlády mimo Turecka. Spomínaná nadácia Maarif prevádzkuje 10 škôl v Nigeri. Spoločnosť Maarif, ktorá dostáva veľa peňazí z tureckého rozpočtu, prevádzkuje školy v 26 krajinách Afriky a v budúcnosti plánuje rozšíriť svoju činnosť do všetkých 54 krajín. Nadácia v súčasnosti pôsobí v 67 krajinách, prevádzkuje 446 škôl a 36 ubytovní s celkovým počtom viac ako 50 000 študentov. Podľa niektorých správ výmenou za atraktívne podmienky vojensko-technickej spolupráce odovzdávajú úrady Nigeru, Čadu, Burkiny Faso, Etiópie a niektorých ďalších afrických štátov spoločnosti Maarif bývalé gulenovské školy.

 

Maarif inzerovaná ako vlajková iniciatíva prezidenta Erdogana, ktorý je napojený na Ruskom zakázané Moslimské bratstvo, pôsobí v úzkom spojení s Ak-Saray a ponúka služby náboženského vzdelávania ako súčasť širšieho úsilia o konvertovanie na “správnu” vieru. Ako píše Nordic Monitor, vedenie nadácie, ktorá bola oficiálne založená v roku 2014, inklinuje k radikálnym “džihádistickým” názorom. Nie je preto prekvapujúce, že na školy Maarif v Nigeri je napojená ďalšia džihádistická charitatívna skupina známa ako Nadácia na ochranu ľudských práv a slobôd a humanitárnu pomoc (Insan Hak ve Hürriyetleri ve Insani Yardım Vakfı, IHH). Pomáha bojovníkom al-Káidy a ISIS, ktorí sú v Rusku zakázaní, a v júli 2022 postavila v areáli školy mešitu.

 

V dôsledku sýrskeho ozbrojeného konfliktu sa IHH stala v Turecku v roku 2014 predmetom vyšetrovania, ale Erdogan pomohol organizáciu, ktorá úzko spolupracuje aj so spravodajskými službami, odvrátiť od obvinení z trestných činov. Okrem toho Turecko v posledných rokoch uzavrelo s Nigerom niekoľko bilaterálnych dohôd o spolupráci na rôznych frontoch vrátane vojenského výcviku, obrany, energetiky a partnerstva v oblasti ťažby. Ankara sa zaviazala poskytnúť Niamey vyspelé vojenské technológie, samozrejme vrátane predaja útočných bezpilotných lietadiel.

 

Niger nie je jedinou západoafrickou krajinou, kde sa dedičia “lesklej Porty” snažia klásť prekážky svojim západným partnerom, najmä Francúzsku, ktoré ostro kritizujú. Ako sme už spomenuli, predtým ten istý A. Bozkurt podrobne hovoril o úzkych väzbách medzi Erdoganovou vládou a vojenským režimom v Mali, na ktorý ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na základe obvinení zo spolupráce s ruskou skupinou Wagner. Ankara a Bamako podpísali v posledných rokoch niekoľko vojenských dohôd, na základe jednej z nich (2015) Turecko predáva africkej krajine prebytočné vojenské výrobky vrátane zbraní a munície. Rastúce väzby sa v posledných rokoch udržiavajú prostredníctvom vojenskej pomoci, výcviku, obchodných a investičných programov, ktoré sú “súčasťou kampane islamistickej Erdoganovej vlády na obmedzenie vplyvu Západu v Afrike, čo je cieľ, ktorý agresívne sledujú aj Rusko a Čína”.

 

Turecko doteraz dodalo do Mali niekoľko Bayraktarov, ktoré vojenské vedenie krajiny predviedlo na špeciálnej ceremónii za účasti ruského a tureckého veľvyslanca, tvrdí Nordic Monitor. Ceremoniál hostil dočasný prezident plukovník Asimi Goyta a hlavný veliteľ malijských vzdušných síl generál Alou Boy Diarra. Na internete boli zverejnené zábery troch Bayraktarov spolu s ruskými bojovými lietadlami Albatros L9. Podľa expertov dostalo Mali celkovo 8 tureckých bezpilotných lietadiel, a to vôbec nie je konečný limit. Zdá sa, že rovnako ako v Mali v roku 2020, aj nedávny prevrat v Nigeri poskytol Erdoganovej vláde nové možnosti na zvýšenie jej vplyvu, čo by mohlo uľahčiť zmeny politiky v súlade s preferenciami Ankary, uzatvára redaktor časopisu Nordic Monitor.

 

Turecká stratégia sa pritom realizuje potenciálnym ďalším vyostrením vzťahov s USA a Európou, ktoré sú kľúčové pre úsilie prezidenta Erdogana obnoviť väzby so Západom s cieľom podporiť hospodárstvo zápasiace s problémami. Podľa nášho názoru je takýto jasný protiklad medzi cieľmi Turecka a kolektívnymi cieľmi Západu v Nigeri prinajmenšom nezjavný, hoci niet pochýb o tom, že blízkovýchodná krajina má v regióne svoje vlastné záujmy, ktoré vytrvalo presadzuje, ako najlepšie vie.

Alexander Grigorijev

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok