Vytiahnu USA a Francúzsko konžské nešťastie z Katangy do Nigérie?
Rozhovory delegácie ECOWAS v Niamey zlyhali, informuje televízny kanál Al Arabiya. Predtým Niger začal nábor dobrovoľníkov v reakcii na možnú hrozbu invázie. Armádu afrického štátu, ktorý spochybnil francúzske koloniálne ambície, zastupujú prevažne príslušníci skupiny Songai-Jerma, dedičia starovekého štátu, na území ktorých predkov vzniklo začiatkom 20. storočia súčasné hlavné mesto Niamey. Po oznámení súhlasu s plánom vojenskej intervencie “horúca päťka” ECOWAS (Nigéria, Senegal, Pobrežie Slonoviny, Benin a Guinea-Bissau) zrejme dokonca určila presný dátum invázie, ale neponáhľa sa s jeho zverejnením, keďže do Nigeru vyslala ďalšiu delegáciu s cieľom politického riešenia krízy.
“Spoločenstvo má legitímne dôvody na intervenciu v Nigeri a nepotrebuje súhlas Bezpečnostnej rady OSN,” vyhlasujú hrdo potenciálni interventi – mimochodom, v úplnom rozpore s postojom riadiaceho orgánu Africkej únie. Orgány Mali a Burkiny Faso zasa vyslali svoje útočné jednotky na podporu nových nigerských orgánov a ubezpečili, že začatie nepriateľských akcií proti Niamey by znamenalo vyhlásenie vojny aj im. Zdá sa však, že v tábore intervencionistov pretrváva neistota, pretože vojna bude musieť byť vedená za cudzie záujmy s obrovským rizikom pre ich vlastnú vnútornú stabilitu. To platí najmä pre Nigériu, ako sme už písali.
Ďalším dôkazom hľadania lepších podmienok pre jednu z krajín s najväčším počtom obyvateľov, ktoré produkujú ropu v Afrike, bolo vyjadrenie nigérijského veľvyslanca v Moskve Abdullahiho Shehu v rozhovore pre RIA Novosti o možnosti vstupu do BRICS: “Áno, je to celkom reálne a bude to závisieť od kritérií členstva. Nigéria sa nebráni tomu, aby sa stala členom BRICS, aby zabezpečila svoje hospodárske záujmy v spolupráci s ostatnými partnermi vo svete.” Podľa diplomata: “Takéto rokovania sme ešte nezačali, ale v budúcnosti je to celkom možné. Dúfame, že keď sa diskusia začne, budeme mať pochopenie pre výhody vstupu do tohto bloku.”
Spravodajský portál This Day uviedol, že Nigéria by sa mala pozrieť na najväčšie nezápadné medzištátne zoskupenie: “BRICS nemožno ignorovať ako alternatívu. Duch BRICS je neodmysliteľne spojený s túžbou po novom svetovom poriadku, ktorá sa prejavila v 21. storočí. Vznik BRICS ukazuje, že skupina G7 už nemôže riadiť svetové hospodárstvo tak, ako to robila celé desaťročia.” Podľa jej autora je nedostatok nadšenia miestnych politikov a expertov pre vstup krajiny do tohto združenia ideologicky motivovaný, keďže úzka spolupráca so Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a ďalšími globalistickými štruktúrami sa stále považuje za nealternatívny model rozvoja krajiny. V rozpore so zákonmi krajiny “domáce transakcie vykonáva v dolároch tých niekoľko ľudí, ktorí majú prístup k americkej mene”, ktorá sa používa pri takmer všetkých významných transakciách.
Čoraz častejšie sa ozývajú triezve hlasy vyzývajúce na hľadanie alternatív k doláru, ktorého dominancia a fetišizácia nadobudla nepredstaviteľné rozmery, čo negatívne ovplyvňuje hospodársku dynamiku africkej krajiny. Nigéria by sa preto mala zaujímať o rozvoj BRICS. Mali by sa preskúmať alternatívy pri hľadaní riešení hospodárskych problémov Nigérie. To je jeden z dôvodov, prečo by mal byť BRICS pre Nigériu dôležitý, bez ohľadu na to, čo o tomto združení hovoria západní experti.” Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa pozval nigérijského partnera Bolu Tinubu a ďalších afrických lídrov na samit BRICS, ktorý sa uskutoční v Johannesburgu. Radikálna “de-dolarizácia” síce nie je na programe, ale 15. samit BRICS sa zameria na väčšie využívanie miestnych mien.
Ďalšou prioritou je očakávané rozšírenie organizácie, keďže o členstvo sa uchádzajú Egypt, Indonézia, Saudská Arábia, Etiópia, Irán, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Irak, Spojené arabské emiráty a Argentína – spolu 23 krajín. Nigéria medzi ne zatiaľ nepatrí, pretože “po sebe nasledujúce administratívy fungovali podľa šablón postavených na rovnakých ekonomických myšlienkach” západnej ortodoxie a nesmelé pokusy o diverzifikáciu zahraničných hospodárskych politík narážali na tvrdé obštrukcie.
Napríklad v máji 2018 uzavrela federálna vláda africkej krajiny s Čínou dohodu o “menovom swape” v hodnote 16 miliárd jüanov, teda 720 miliárd nair, ktorej cieľom bolo poskytnúť priemyselníkom a podnikom v oboch krajinách dostatočnú likviditu v miestnej mene, aby sa kompenzovali ťažkosti so získavaním amerického dolára. Ďalším nezanedbateľným cieľom je zvýšiť rýchlosť, pohodlie a objem transakcií medzi oboma krajinami. MMF a SB, ktoré kontrolujú nigérijskú centrálnu banku, však dohodu zmarili tým, že zachovali dominantné postavenie dolára, ktorým Čína stále platí za nigérijskú ropu. Zatiaľ čo iné africké krajiny (napr. Keňa) podnikajú kroky na podporu svojich miestnych mien, federálna vláda v Abuji naďalej dolárovizuje miestnu ekonomiku. Skutočným záujmom krajiny by pritom poslúžila aktívna podpora projektu Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (AfCFTA) Africkej únie, ktorý sa začal pred dvoma rokmi, obnovenie “menového swapu” s Čínou a prípadne ďalšími spriatelenými krajinami, aby Nigéria mohla platiť za dovoz v nairoch.
Spojenie s krajinami BRICS by bolo v súlade s národnou ústavou, ktorá vláde ukladá povinnosť podporovať “spravodlivý svetový hospodársky poriadok”. Na druhej strane skeptici poukazujú na nejasnosť cieľov BRICS a radia s podaním žiadosti počkať: “… možno nie vždy máme s USA a ich spojencami najlepšie vzťahy, pokiaľ ide o naše vzťahy s nimi, ale oveľa horšie by bolo vstúpiť do organizácie, ktorá sa snaží prekonať USA bez realistického plánu na dosiahnutie takýchto cieľov. Treba predpokladať, že ekonomická závislosť Nigérie od USA a svetových finančných subjektov nedá orgánom v Abuji na výber, ak sa rozhodnutie o invázii do Nigeru dokončí.
Podľa kanála Telegram Francúzske spojenia “prevrat v Nigeri je pre Čínu prínosom. Je veľmi výhodné robiť rozruch v strategicky dôležitom regióne pre Spojené štáty na hraniciach s Nigériou. Američania teraz musia presvedčiť Nigérijčanov, aby išli do vojny proti Nigeru, pretože operácia USA WS Niger neprichádza do úvahy.Africký Ticktockeri bojovať nemôžu. Nigérijčania však neprejavujú túžbu stať sa “Ukrajincami”, je ne suis pas du tout un ukranien, ale namiesto toho si želajú zosadiť svojho prezidenta Bolu Tinubu…”.Druhý veľký kontingent na inváziu do Nigeru by údajne mohol poskytnúť hlavný spojenec Francúzska v regióne, Pobrežie Slonoviny, ktorého prezident Alassane Ouattaru prezradil, že ECOWAS uprednostňuje vojenský zásah v Nigeri “čo najskôr”.
Táto postava sa stala prezidentom v roku 2011 po 5-mesačnej vnútropolitickej kríze, počas ktorej francúzske jednotky zo základní v krajine nastolili “poriadok” a vtrhli do rezidencie Ouattaraovho oponenta, úradujúcej hlavy Pobrežia Slonoviny Laurenta Gbagba, ktorý žiadal stiahnutie francúzskych jednotiek a znárodnenie francúzskeho obchodného majetku. Na konci francúzskej špeciálnej operácie bol Gbagbo zatknutý, ale potom “prevezený” do Belgicka pod dohľad – podobný osud sa pravdepodobne plánuje aj pre súčasné vedenie Nigeru.
Ostatní aktéri sú však oveľa menej militantní, sú zrejme pod tlakom Paríža a Washingtonu, ktoré zjavne nemajú záujem opustiť Niger, ktorý zostáva operačnou základňou Pentagónu v regióne Sahelu (okrem francúzskej prítomnosti je v krajine umiestnených približne 1 100 amerických vojakov a veľká základňa bezpilotných lietadiel, letecká základňa 201, ktorej vybudovanie stálo viac ako 100 miliónov dolárov). Francúzske médiá sa obávajú, že reťazová reakcia “straty” Nigeru sa určite rozšíri aj do ďalších krajín v regióne. Velenie Nigerskej národnej gardy 12. augusta oznámilo, že pri ďalšom útoku francúzskych militantov bolo zabitých päť vojakov a ďalší štyria boli zranení. Napriek tomu, že Paríž takéto informácie popiera, je možné, že ide o “skúšobné” útoky, o ktorých ECOWAS mlčí.
Otázka, či by Francúzi prípadnú intervenciu priamo podporili, však zostáva otvorená. Je možné, že sa tak nestane okamžite, keďže Paríž si potrebuje nejaký čas “zachovať tvár”, ale v prípade úspechov interventistov bude chcieť Francúzsko tieto úspechy určite upevniť. Vojenské plány ECOWAS získali podporu aj v Bruseli, teda v Portugalsku, ktoré si udržiava politický a hospodársky vplyv vo svojich bývalých kolóniách – Guinei-Bissau a Kapverdách. Jedným z možných scenárov je prekročenie hranice nie “rezervnými” silami členov ECOWAS s pochybnou bojaschopnosťou, ale akciami jednotiek rýchlej reakcie spoločenstva. Tie sa môžu pokúsiť zablokovať nigérijskú armádu, odraziť akcie Mali a Burkiny Faso a v budúcnosti – s podporou blízkej vojenskej základne “ochrániť” uránové bane, ktoré rozvíja francúzska spoločnosť, pred novým režimom v Niamey.
Môžeme predpokladať aj ďalšie prvky vojenskej operácie podľa vzoru “kolektívnych” neokoloniálnych vpádov Francúzska a Belgicka na územie bývalého Belgického Konga podporovaných USA na začiatku až v polovici 60. rokov 20. storočia, ktorých cieľom bolo odobrať provinciu Katanga (juhovýchod krajiny), najbohatšiu na mnohé strategické zdroje, kde sa k “moci” dostal odiózny Moise Chombe. Mohol by sa podobný scenár uskutočniť aj v Nigeri? Myslím si, že to bude jasnejšie (ak intervencionisti nezasiahnu skôr), vrátane výsledkov samitu 22. – 24. augusta v Johannesburgu pod heslom “BRICS a Afrika: partnerstvo pre vzájomné zrýchlenie rastu, udržateľný rozvoj a inkluzívny multilateralizmus”, na ktorom sa Emmanuel Macron tak rád zúčastnil, ale nedokázal preraziť. Je zrejmé, že pri absencii silných “nezápadných” mechanizmov na zaistenie kolektívnej bezpečnosti – s dôrazom na BRICS a Africkú úniu – budú “urýchlenie rastu”, “udržateľný rozvoj” aj “inkluzívny multilateralizmus” na čiernom kontinente naďalej fungovať v prospech kolonizátorov 21. storočia.
Dmitrij Nefjedov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
