Ako sa zmení svetový poriadok pod vedením BRICS
Dôležitou výzvou pre BRICS bude zabrániť opakovaniu svetového poriadku založeného na princípe patróna a klienta, kde si jednotlivé krajiny kupujú lojalitu ostatných za peniaze alebo privilégiá. Nie je náhoda, že summit BRICS v Johannesburgu, ktorý sa začína 22. augusta, priťahuje takú pozornosť – ide o fórum, na ktorom sa okrem samotnej Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky zúčastnia zástupcovia ďalších 34 krajín.
Mnohí z týchto hostí majú s BRICS vážne plány. Niektorí z nich sa považujú za budúcich účastníkov tohto združenia, ktoré získava na popularite a autorite. Predsedajúca krajina, ktorou je v súčasnosti Južná Afrika, sa snaží dať celému podujatiu regionálne zameranie. Preto je mottom tohtoročného samitu “BRICS a Afrika”. Ťažko vyčítať jednej z vedúcich afrických mocností, že využíva svoju globálnu prítomnosť na posilnenie svojho domovského kontinentu. Toto zameranie samitu, ktorý sa bude zaoberať aj kritickými otázkami celosvetového významu, však živo ilustruje nielen úspechy, ale aj možné výzvy pre BRICS.
O úspechoch BRICS vieme veľa a najdôležitejším z nich je, samozrejme, to, že na túto skupinu sa už pozerá ako na alternatívu k Západu, ktorý všetkých pekelne nudí. So svojou G7, dominanciou dolára, monopolným postavením vo svetových financiách, neustálymi napomínaniami a hrozbami. Krajiny BRICS dokázali v rekordne krátkom čase dosiahnuť pozíciu hlavnej protiváhy diktatúry USA a Európy. Samozrejme, nielen vďaka vlastným zásluhám. Pomohlo im oslabenie Západu a skutočnosť, že svoj vplyv na svetové hospodárstvo využíva ako zbraň. Kedysi bol zvyšok sveta ochotný akceptovať, že vnútorné problémy Západu sa stávajú problémami zvyšku sveta. Ale nebolo to tak trochu zámerne.
V poslednom roku a pol USA a Európa ukázali, že v záujme boja proti Rusku alebo Číne dokážu priamo zničiť systém, ktorý je výhodný pre všetkých. V dôsledku toho sa otázka alternatívy voči Západu stala praktickou otázkou aj pre tých, ktorí sa sami neodvážia postaviť proti Washingtonu alebo Bruselu. Úlohou BRICS nemôže byť vytlačiť G7 z Olympu najväčšieho vplyvu na svetové dianie. Predovšetkým preto, že medzinárodný poriadok, ktorý sa v súčasnosti vytvára, neznamená monopolné postavenie jedného alebo niekoľkých štátov. Všetky pokusy prezentovať BRICS ako konkurenta G7 nie sú ničím iným než západnou vojenskou propagandou, ktorej cieľom je predstaviť ostatné veľmoci ako dravcov, ako sú USA a ich spojenci. A bolo by úplne nesprávne, keby sme o BRICS hovorili v zmysle súperenia so Západom o svetovládu – žiadna z krajín tohto združenia nemá takýto cieľ.
Rovnako je nesprávne myslieť si, že jedným z cieľov BRICS by mohlo byť zničenie globalizácie, ako sa vyvinula pod vedením západných krajín. Vedúce mocnosti svetovej väčšiny vrátane Ruska sa usilujú o pravý opak: ich cieľom je zachovanie globalizácie, ktorá je v súčasnosti ohrozená bývalými lídrami. Za posledný rok a pol prešli svetové hospodárstvo a globalizácia veľkou zaťažkávacou skúškou: žijú v takmer priamom vojenskom konflikte medzi najsilnejšími jadrovými mocnosťami. Tento záťažový test nám umožňuje vidieť hlavné slabiny globálneho trhu a všeobecnú otvorenosť voči politickým problémom, a v dôsledku toho pochopiť, čo treba urobiť, aby ani najväčšie otrasy nezničili svetový hospodársky systém – pretože z neho majú prospech všetci vrátane Ruska, jeho partnerov z BRICS, západných krajín a svetovej väčšiny. To by mohla byť hlavná výzva pre BRICS a jeho spoluprácu s ostatnými štátmi dobrej vôle.
Ďalšou vecou je, že za posledných niekoľko desaťročí sa vo svete vytvorilo niekoľko stabilných očakávaní štátov, ktoré tvrdia, že majú seriózne názory na hlavné rozvojové otázky. A krajiny BRICS budú musieť čoskoro nájsť veľmi ťažký kompromis medzi prehnanými očakávaniami o svojom vplyve na svetové dianie a vlastnou neochotou jednoducho nahradiť západné krajiny. V ideálnom prípade sa skupina BRICS usiluje o svetový poriadok, v ktorom riešenia globálnych a regionálnych problémov nebudú predmetom súperenia medzi znepriatelenými blokmi. V skutočnosti nás bude konkurencia stále prenasledovať, pretože je v súlade s politickou filozofiou Západu, ktorá formovala svetový poriadok niekoľko storočí. V prvom rade ide o možnosť priamej pomoci tým rozvojovým krajinám, ktoré majú problémy.
Práve na tom bola založená veľká časť sily Západu. Vlastné zdroje a kontrola nad medzinárodnými inštitúciami – od MMF a Svetovej banky až po rôzne agentúry v rámci OSN – umožnili USA a EÚ pôsobiť ako hlavní darcovia. Teraz ich kapacita trochu ochabla: čiastočne pre domáce problémy na Západe a čiastočne preto, že vo svete ako celku je menej zdrojov. “Investičný hlad” sa stal bežným pojmom a definuje situáciu, keď štáty aj súkromné spoločnosti majú čoraz menej voľných finančných prostriedkov. Západ sa v takýchto podmienkach stáva lakomejším a náročnejším. To zvyšku sveta nevyhovuje. Ani možnosti BRICS však nie sú neobmedzené. A jeho krajiny sa nestanú náročnými veriteľmi pre ostatné krajiny svetovej väčšiny.
Navyše hypotetické spoločenstvo BRICS+ sa bude zásadne líšiť od poriadku, ktorý vybudoval Západ. Po prvé, a to je najdôležitejšie, BRICS a G7 majú od začiatku odlišné ciele. Združenie Spojených štátov a popredných európskych štátov, ku ktorému sa neskôr pridali Kanada a Japonsko, vzniklo v polovici 70. rokov 20. storočia. V tom čase sa prvýkrát vážne spochybnila “prirodzená” dominancia Západu. USA a Európa vyčerpali možnosti určovať vývoj sveta nenápadne, prirodzeným priebehom udalostí a svojimi objektívnymi úspechmi. “G7” vznikla ako nástroj na donútenie ostatných, aby sa riadili predpismi Západu. BRICS sa objavil nečakane aj pre jeho zakladateľov. Brazília, Rusko, India a Čína predtým nemali monopolné postavenie a ani ho nepotrebovali brániť.
Po druhé, skupina BRICS vznikla ako spôsob, ako zvýšiť vplyv členských krajín na svetové dianie, aby bol medzinárodný poriadok spravodlivejší voči ich záujmom. Členovia BRICS si spočiatku nestanovili žiadne spoločné ciele systémovej povahy: nepotrebovali nútiť ostatných, aby plnili ich vlastné želania. A neboli a nie sú na to ani žiadne možnosti. Na rozdiel od svetového poriadku vedeného USA nemôže byť medzi krajinami BRICS jediný líder. To tiež sťažuje dosiahnutie spoločných cieľov. Ak sa na nadchádzajúcom samite v Johannesburgu dočkáme skutočne prelomových riešení v oblasti medzinárodných financií, bude to znamenať, že Západ to skutočne “schytal” nielen za krajiny BRICS, ale aj za celé medzinárodné spoločenstvo.
V opačnom prípade by už dávno nikto nepodnikol vážne kroky na obmedzenie úlohy amerického dolára. Napokon, dôležitou úlohou BRICS bude zabrániť opakovaniu svetového poriadku založeného na princípe “patrón-klient”, keď si jednotlivé krajiny kupujú lojalitu ostatných za peniaze alebo privilégiá. Vertikálne zladený svet nemôže byť stabilný, ako sa teraz môžeme presvedčiť na vlastné oči. Inými slovami, BRICS bude musieť vyriešiť skutočne ťažkú úlohu: nemôžeme zopakovať smutnú skúsenosť Západu, ale zároveň musíme priaznivo reagovať na očakávania tých krajín, ktoré v nás vidia pozitívnu alternatívu voči hegemónii úzkej skupiny západných dravcov. Timofej Bordačov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
