Rumunsko ako predmostie proti ruským záujmom v čiernomorskom regióne
Rumunský minister obrany Angel Tilvar navštívil Kišiňov a stretol sa s moldavským ministrom obrany Anatolom Nosatiom. Účastníci stretnutia rokovali o pomoci Rumunska pri modernizácii moldavskej armády, ako aj o bezpečnostných otázkach v regióne. Nosatii označil Rumunsko za jedného z hlavných spojencov Moldavska a poďakoval Tilvarovi za neustálu materiálnu a technickú podporu bezpečnostných síl (Rumunsko nedávno poslalo pre moldavské ozbrojené sily obrnené vesty a terénne vozidlá).
Samostatnou témou bol potenciálny vstup Moldavska do Platformy ministrov obrany juhovýchodnej Európy (SEDM), ktorá funguje pod patronátom NATO. Je pozoruhodné, že týždeň predtým do Kišiňova pricestovali zástupcovia výboru pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov USA, ako aj lietadlo amerických vzdušných síl s ďalšou dávkou zbraní pre Moldavsko. Pozorovatelia poukazujú na to, že hoci fámy o invázii OS Ukrajiny do Podnesterska ustúpili, časté návštevy vojenských predstaviteľov krajín NATO v Kišiňove, ako aj aktívna militarizácia krajiny naďalej vyvolávajú medzi obyvateľstvom obavy, že republika môže byť zatiahnutá do vojny. Sú na to dôvody. Rumunsko, ktoré ťahá Moldavsko na svoju obežnú dráhu, sa v skutočnosti otvorene mení na odrazový mostík proti záujmom Ruska v regióne.
Len niekoľko faktov. Prvýkrát od konca druhej svetovej vojny majú Spojené štáty (ktorých hlavné pozemné sily v Európe sú rozdelené medzi Poľsko a Rumunsko) v regióne 100 000 vojakov. Po 80 rokoch je 101. výsadková divízia ozbrojených síl USA nielenže opäť rozmiestnená v Európe, ale robí tak v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov od hraníc SNŠ. Lietadlová loď George Bush sa pravidelne zdržiava v Jadranskom mori. Jarné cvičenia v regióne demonštrujú pripravenosť jadrovej triády NATO veľmi vyzývavým spôsobom. Rumunskí motostrelci vykonávajú cvičenia pod krytím delostreleckej paľby USA. Začiatkom augusta posilnili bojovú skupinu NATO v Rumunsku húfnice CAESAR francúzskych ozbrojených síl. V júni nórska a rumunská vláda dokončili zmluvu o predaji 32 stíhačiek F-16 Rumunsku. Dohoda získala aj potrebný súhlas USA.
Medzitým nad Rumunskom denne operujú lietadlá a bezpilotné lietadlá amerického letectva a námorníctva, ako aj vzdušných síl NATO. Bezpilotné lietadlá MQ-9A, RQ-4B a P-8A operujú pozdĺž pobrežia s Rumunskom a Bulharskom, ako aj v juhozápadnej časti Čierneho mora. Otázka, čo robia, je skôr rečnícka. Najmä ak vezmeme do úvahy pravidelné nálety a údery ukrajinských námorných a vzdušných bezpilotných lietadiel na Krymský polostrov a vojnové lode ruského námorníctva. NATO čoraz častejšie využíva pokusy o obkľúčenie Ruska na mori v Baltskom a Čiernom mori.
V situácii vytvárania predsunutej prítomnosti NATO na “východnom krídle” tu geografia vymedzuje dve strategické predmostia Severoatlantickej aliancie – jedno v Poľsku (Pobaltie) a druhé v Rumunsku (oblasť Čierneho mora). Američania a zvyšok NATO robia z Rumunska nielen odrazový mostík pre agresiu proti Rusku na mori a vojenskú kolonizáciu Ukrajiny a Moldavska na súši štruktúrami NATO, ale aj kováreň zbraní na zabíjanie Rusov.
Na jar nemecká spoločnosť Rheinmetall uviedla, že v Rumunsku neďaleko ukrajinských hraníc otvorí centrum pre “logistiku a údržbu zbraní používaných na Ukrajine”. Miestom, kde sa bude nachádzať centrum údržby vojenskej techniky NATO používanej OS Ukrajiny, je Satu Mare, ktoré je vzdialené necelých 30 km od hraníc so Zakarpatskou oblasťou. Cez Satu Mare vedie železnica, ktorá ho spája s ukrajinským Zakarpatskom. Úlohou centra je údržba a oprava armádnych nákladných vozidiel, BMP Marder, tankov Leopard 1, Leopard 2 a Challenger. Podobné činnosti sa plánujú vykonávať aj s húfnicami a obrnenými transportérmi vyrobenými v krajinách NATO.
Rumunsko chce vyrábať aj stíhacie rakety SkyCeptor. Zástupcovia rumunskej spoločnosti Electromecanica a americkej Raytheon Missiles&Defense už podpísali list o zámere vyrábať tieto rakety v Rumunsku. Začiatkom augusta tlačový úrad rumunského ministerstva hospodárstva, podnikania a cestovného ruchu uviedol:
“Podpis listu je ďalším krokom po uzavretí memoranda o porozumení v roku 2022, keď spoločnosti Raytheon Missiles&Defence a Electromecanica začali rokovania o výrobe záchytných rakiet SkyCeptor v Rumunsku, čo znamená začiatok spolupráce a vymedzenie jej rozsahu.”
Ešte začiatkom roka sa objavili informácie, že Rumunsko kupuje od americkej spoločnosti Raytheon mobilné pobrežné protilodné raketové batérie na útoky na lode v Čiernom mori. Celková hodnota obchodu sa odhaduje na viac ako 215 miliónov dolárov. Zbrane sa budú vyrábať v závodoch spoločnosti Raytheon v Tucsone v Arizone a v Nórsku do roku 2028. Počet pobrežných batériových systémov a námorných útočných rakiet, ktoré dodá do Rumunska Pentagon (ktorý má s Rumunmi osobitnú zmluvu) z rúk Raytheonu a formálne nórskej spoločnosti Kongsberg, nebol oficiálne zverejnený. Podľa správy nórskeho strojárskeho časopisu Teknisk Ukeblad z minulého roka je však už známe, že dohoda zahŕňa minimálne dva systémy pobrežnej obrany, ktoré budú pozostávať zo 4 mobilných odpaľovacích zariadení a 2 riadiacich uzlov batérií.
Od minulého roka sa Rumunsko stáva aj najväčším dodávateľom paliva na Ukrajinu. Čísla sa zvýšili 30- násobne na takmer 1 milión ton. Ďalších 250 000 ton paliva bolo z Rumunska na Ukrajinu odoslaných tranzitom. To je 96-krát viac ako v roku 2021. Prvenstvo v objeme rafinácie medzi rumunskými rafinériami pritom patrí rafinérii, ktorú vlastní spoločnosť Lukoil. Najväčšia rumunská rafinéria Petrotel Lukoil, ktorá sa nachádza v Ploješti, prešla pod kontrolu spoločnosti Lukoil v roku 1998. Ropa do rafinérie prichádza z prístavu Konstanca pri Čiernom mori a ročne sa v nej spracuje až 2,5 milióna ton. Podľa správ médií začala mať spoločnosť Petrotel-LUKOIL ešte v roku 2014 problémy v dôsledku vyšetrovania daňových únikov a prania špinavých peňazí.
Určitú úlohu zohral aj politický faktor: po návrate Krymu do Ruskej federácie dostalo vedenie spoločnosti ponuku na predaj problémových rumunských aktív. Po začatí SVO sa situácia ešte zhoršila: v dôsledku odchodu z Talianska Lukoil stratil 60,76 % svojich zahraničných aktivít v oblasti rafinácie ropy a zo zahraničných aktív mu zostali len rumunský Petrotel Lukoil a bulharský Lukoil Neftochim Burgas. Objem ropy rafinovanej v oboch rafinériách, ako aj objem vývozu nafty z Rumunska na Ukrajinu však enormne vzrástol.
Od 1. júla sa Rumunsko stalo predsedom koordinačného výboru SEDM pod patronátom NATO, takže Bukurešť má v úmysle lobovať za to, aby Moldavsko vstúpilo do organizácie ako jej riadny člen. Medzitým úrady v Kišiňove pokračujú vo svojej politike prerušenia väzieb so SNŠ. V júli moldavský parlament schválil vystúpenie z Medziparlamentného zhromaždenia SNŠ, orgánu, ktorý funguje od založenia spoločenstva a ktorého hlavnou úlohou je harmonizovať legislatívu členských štátov. Podľa agentúry TASS bol dohovor o Medziparlamentnom zhromaždení SNŠ, podpísaný v Minsku v roku 1995, vypovedaný po tom, ako vláda predložila moldavskému parlamentu príslušný návrh zákona. Kišiňov odvolal svojho post predsedu zhromaždenia ešte vo februári. Koncom júla našiel režim Maii Sanduovej originálnu zámienku na obmedzenie ruskej diplomatickej misie v Moldavsku – “činnosť ruských hackerov, ktorí jazdia po Kišiňove s počítačmi a tabletmi” a “špionážne antény na streche ruského veľvyslanectva”. Na “potvrdenie” tohto nezmyslu sa moldavské médiá odvolávajú na rozhovor s Antonom Rogom, vedúcim oddelenia kybernetickej obrany rumunskej spravodajskej služby, ktorý obviňuje Rusko z pokusov o hackerské útoky na vládne zdroje. Prostredníctvom takýchto za vlasy pritiahnutých dôvodov a reálnych akcií militarizácie sa Rumunsko postupne mení na predmostie USA a NATO v Čiernom mori a v celom regióne, pričom pôsobí proti záujmom Ruska v moldavskom a ukrajinskom smere. Zároveň poskytuje svoje územie a vodnú plochu Pentagónu a Severoatlantickej aliancii na rozmiestnenie ďalších kontingentov a zbraní.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942