Pred polstoročím sa začal projekt petrodolára. Ropný jüan sa môže stať skutočným konkurentom
Základy povojnového svetového menového a finančného systému boli položené na medzinárodnej konferencii v Bretton Woods (USA) v roku 1944. Na tomto stretnutí delegácie 44 štátov hlasovali za zlatý dolárový štandard, ktorý navrhli Spojené štáty. Americký dolár bol definovaný ako svetová mena pre medzinárodné zúčtovanie v oblasti obchodu a investícií a akumuláciu oficiálnych rezerv. Dolár získal osobitné postavenie nielen preto, že bol peňažnou jednotkou vtedajšej najsilnejšej ekonomiky sveta, ale predovšetkým vďaka tomu, že Washington garantoval menovým orgánom ostatných krajín voľnú výmenu dolára za zlato z rezervy americkej štátnej pokladnice.
Inými slovami, dolár bol krytý tak komoditnou masou produkovanou americkou ekonomikou, ako aj jej zlatou rezervou. Zlatý dolárový štandard trval necelé dve desaťročia. Na jednej strane masa dolára vo svete pomerne rýchlo rástla. Na druhej strane sa hospodárske postavenie USA stalo skromnejším na pozadí iných ekonomík, ktoré sa rýchlo zotavovali a rozvíjali. Čo je však najdôležitejšie, americké zlaté rezervy sa začali topiť a vo svete pribúdalo ľudí ochotných vymeniť “zelený papier” za žltý kov. Posledným človekom, ktorému sa podarilo získať americké zlato výmenou za doláre, bol francúzsky prezident Charles de Gaulle.
Bolo to v roku 1965 a hovorí sa, že Američania jeho požiadavku neuspokojili v plnej miere. Potom sa otvorila posledná stránka histórie zlatého dolárového štandardu. Dňa 15. augusta 1971 americké ministerstvo financií definitívne zabuchlo “zlaté okno”, oficiálne bolo oznámené, že výmena dolárov za zlato sa zastavila. A v roku 1973 sa Medzinárodný menový fond rozhodol upustiť od pevných výmenných kurzov a zlatej parity amerického dolára. Zlatý dolárový štandard de facto prestal existovať. Nastala prestávka. Nebolo jasné, čím štandard nahradiť. Francúzi navrhovali obnoviť zlatý štandard v tej či onej forme. Keďže si uvedomovali, že Amerika sa obáva rýchlej straty zlatých rezerv, Paríž navrhol radikálne prehodnotiť oficiálnu cenu zlata (alebo zlatú paritu) a zvýšiť ju napríklad trikrát na úroveň 100 dolárov za trójsku uncu.
Iní pripomínali, že na menovej a finančnej konferencii v roku 1944 vedúci anglickej delegácie, slávny ekonóm John Maynard Keynes, navrhol ako svetovú menu nadnárodnú menovú jednotku nazývanú “bancor”, ktorú by vydávalo medzinárodné zúčtovacie stredisko. V tom čase bola anglická verzia zamietnutá.. Navyše sa mnohým zdalo, že práve ona bude medzinárodným spoločenstvom akceptovaná. Ešte v roku 1968 sa členské krajiny Medzinárodného menového fondu rozhodli, že fond bude vydávať tzv. osobitné práva čerpania (Special Drawing Rights – SDR). Prvý balík SDR bol vydaný v januári 1969. SDR sú prototypom práve tých nadnárodných peňazí, o ktorých hovoril John Keynes. Mnohí ľudia si boli istí, že v 70. rokoch sa začne mohutná emisia SDR, ktorá sa stala známou ako “papierové zlato”. Na začiatku 70. rokov však celkový objem emitovaných SDR zostal veľmi skromný – len niečo vyše 9 miliárd kusov.
Ukazuje sa, že “páni peňazí” (hlavní akcionári amerického Federálneho rezervného systému) už pracujú na alternatívnej verzii medzinárodného menového a finančného systému. Dovtedy však všetko držali v prísnom utajení. K prvému úniku informácií došlo koncom jari – začiatkom leta 1973. Uvádzalo sa, že v máji toho roku sa vo Švédsku, na mieste zvanom Saltshoebaden, konalo ďalšie výročné stretnutie klubu Bilderberg. Toto miesto je izolovaný rekreačný ostrov patriaci klanu švédskych bankárov Wallenbergovcov.
Pripomeniem, že Bilderbergský klub (BC) je neformálna skupina svetovej elity, predovšetkým predstaviteľov svetovej finančnej oligarchie, ktorá diskutuje o kľúčových otázkach medzinárodnej politiky a ekonomiky, prijíma príslušné rozhodnutia a následne ich realizuje s využitím schopností svojich členov. BC funguje od roku 1954 a mnohí sa domnievajú, že tento klub je prototypom svetovej vlády. Na stretnutí v máji 1973 sa zúčastnilo 84 hostí, pričom väčšina z nich bola z finančného a bankového sveta a zo sveta ropy. Najvýznamnejšou osobnosťou stretnutia bol David Rockefeller z Chase Manhattan Bank, ktorý bol vtedy označovaný za “šéfa správnej rady” amerického establišmentu. Ďalšími kľúčovými osobnosťami stretnutia boli Robert Anderson z Atlantic Richfield Oil, lord Greenhill z British Petroleum, sir Eric Roll zo S. J. Warburg, George Ball z Lehman Brothers a Walter Levy zo Standard Oil. Z kľúčových politických osobností treba spomenúť aj Zbigniewa Brzezinského, ktorý bol mimochodom v roku 1977 vymenovaný za poradcu amerického prezidenta J. Cartera pre národnú bezpečnosť.
Program zasadnutia BC v roku 1973, ako poznamenal známy západný analytik William F. Engdahl, pripravil Robert D. Murphy, veterán americkej politiky. Je to ten istý Murphy, ktorý si v roku 1922 ako americký konzul v Mníchove si všimol málo známeho Adolfa Hitlera a poslal americkému ministerstvu zahraničných vecí depešu s odporúčaním venovať pozornosť tomuto nádejnému začínajúcemu politikovi. Na spomínanom stretnutí bol hlavným americkým rečníkom spomínaný Walter Levy – chránenec Davida Rockefellera, ktorý mal štatút poradcu spoločnosti “Standard Oil”. Podstatou jeho prejavu bolo, že situácia na svetovom trhu s čiernym zlatom je taká, že rast cien ropy v najbližšom období je nevyhnutný. Diskusie na tému rastu cien ropy na zasadnutí BC neboli o tom, ako tomuto rastu zabrániť, ale ako sa naň pripraviť. Vrátane toho, ako prispôsobiť globálny menový a finančný systém novej realite.
Boli sformulované kľúčové usmernenia pre lídrov svetového ropného a bankového biznisu: prvé – pripraviť sa na nadchádzajúci prudký nárast príjmov z ropy a ich “správne” alokovanie; druhé – pripraviť sa na príjem príjmov z ropy a správne alokovať tieto príjmy vo forme úverov vo svetovej ekonomike. Z útržkovitých únikov informácií nebolo veľmi jasné, čo by mohlo byť dôvodom očakávaného nárastu ceny čierneho zlata. O niekoľko mesiacov sa však všetko vyjasnilo.
Na jeseň roku 1973 vypukla vo svete takzvaná energetická kríza. Bola spôsobená človekom. Potom sa “Rockefellerovej skupine” podarilo vyvolať štvornásobný nárast ceny čierneho zlata doslova v priebehu niekoľkých mesiacov. Hlavnou viditeľnou postavou tejto ropnej a menovej intrigy bol Henry Kissinger, chránenec klanu Rockefellerovcov. Je pozoruhodné, že v tom čase v Spojených štátoch naberal na sile škandál s názvom “Watergate”, namierený proti vtedajšiemu prezidentovi krajiny Richardovi Nixonovi. Prezident už nemal čas zaoberať sa otázkami zahraničnej politiky USA, opraty moci v tejto oblasti de facto úplne prešli do rúk Kissingera, ktorý sa v tom čase ocitol súčasne na dvoch dôležitých postoch – ministra zahraničných vecí a poradcu prezidenta pre národnú bezpečnosť. Pod celkovým vedením svojho hlavného mentora Davida Rockefellera dokázal majstrovsky pripraviť a uskutočniť predstavenie s názvom arabsko-izraelská vojna.
Ako profesionálnemu provokatérovi sa mu podarilo dotlačiť Egypt a Sýriu k tomu, aby 6. októbra 1973 napadli Izrael a začali vojnu známu ako “vojna súdneho dňa”. Táto vojna spôsobila práve ten šok v cenách ropy, ktorý bol predpovedaný, či skôr plánovaný v Saltschöbadene v máji 1973. Formálne ho spôsobilo ropné embargo, ktoré vývozcovia čierneho zlata uvalili na USA a niektoré krajiny západnej Európy (predovšetkým Holandsko) ako spolupáchatelia Izraela. Dňa 16. októbra 1973 krajiny OPEC na svojom zasadnutí vo Viedni oznámili, že zvyšujú cenu čierneho zlata z 3,01 na 5,11 USD za barel. To znamenalo zvýšenie ceny naraz o 70 % – bezprecedentné jednorazové zvýšenie za celú (zhruba storočnú) existenciu trhu s ropou. Okrem toho Saudská Arábia, Kuvajt, Irak, Líbya, SAE, Katar a Alžírsko na druhý deň oznámili, že v októbri znížia ťažbu ropy o 5 % v porovnaní so septembrom. A potom ju budú znižovať o 5 % každý nasledujúci mesiac. Znižovanie sa skončí až vtedy, keď Izrael vyčistí okupované územia. Do konca roka sa cena čierneho zlata zvýšila štvornásobne!
Skutoční organizátori ropného šoku – angloamerické kruhy – boli v tieni a celá nahnevaná reakcia svetového spoločenstva bola namierená proti arabským krajinám produkujúcim ropu. V rokoch 1974 – 75. Henry Kissinger upevňoval úspech dosiahnutý v posledných mesiacoch roku 1973 (v podobe rastúcich cien čierneho zlata). Kissinger viedol sériu rokovaní s vedúcimi predstaviteľmi OPEC o úplnom prechode na platby za dodávky ropy v dolároch. To by umožnilo udržať vysokú úroveň dopytu po produktoch “tlačiarenského lisu” amerického Federálneho rezervného systému.
Prvou krajinou na tomto zozname bola Saudská Arábia. Pripomeňme si, že história americkosaudských vzťahov sa začala počas druhej svetovej vojny. Už vtedy sa Washington začal “dvoriť” šejkom a kráľom tohto púštneho štátu. Motív takéhoto “dvorenia” bol zrejmý – získať prístup k ropnému bohatstvu tohto polostrova. Konkrétne vo februári 1945 sa americký prezident F. Roosevelt, vracajúci sa z Jaltskej konferencie, stretol na palube amerického krížnika “Quincy” so saudským kráľom. Na tomto stretnutí dostal Roosevelt od Rijádu záruky prístupu amerických spoločností k ropnému bohatstvu Saudskej Arábie a saudský kráľ dostal záruky osobitnej záštity z Washingtonu. Washington tak na konci vojny “vytlačil” Londýn z územia, ktoré bolo tradične v jeho sfére vplyvu.
Štátnemu tajomníkovi Kissingerovi sa podarilo presvedčiť saudského kráľa, že Washington sa bude môcť Rijádu veľkoryso poďakovať za súhlas so 100-percentným používaním zelenej bankovky v obchode s čiernym zlatom. Po prvé, Washington poskytne Rijádu zbrane, čo umožní Saudskej Arábii stať sa vplyvnou krajinou na Blízkom a Strednom východe. Po druhé, Washington zaručí, že Izrael nebude Saudom brániť v zvyšovaní ich vplyvu v regióne. Takto vzniklo stabilné spojenectvo USA a Saudskej Arábie.
Po Rijáde nasledovali Kissingerove návštevy hlavných miest ďalších krajín produkujúcich ropu. Kde pomocou sľubov, niekde pomocou hrozieb, niekde pomocou ľstivosti sa ministrovi zahraničných vecí podarilo presvedčiť všetkých lídrov OPEC o potrebe prejsť na používanie výlučne dolára. Kissinger však týchto lídrov presvedčil nielen o prechode na zelenú menu, ale aj o tom, aby získané doláre posielali do západných, predovšetkým amerických bánk. Tým najzmätenejším vysvetlil, že sa tým zorganizuje obeh petrodolárov. Banky by požičiavali peniaze tým krajinám, ktoré by nemali dostatok zelených bankoviek na dovoz čierneho zlata. A nie je to výhodné pre vývozcov ropy? V polovici 70. rokov sa tak zrodil petrodolár.
Jeho otcom bol Henry Kissinger (mimochodom, dodnes žije; 27. mája tohto roku sa dožil 100 rokov). Až po týchto prípravných prácach sa v januári 1976 v Kingstone (Jamajka) uskutočnila medzinárodná menová a finančná konferencia. Členské krajiny MMF sa rozhodli zrušiť štandard zlatého dolára a nahradiť ho štandardom papierového dolára. Zlato bolo vykázané zo sveta peňazí a americký dolár sa stal absolútnym monopolom v medzinárodnom menovom a finančnom systéme Západu. Ak sa v roku 1944 používalo zlato ako opora amerického dolára, teraz sa takouto oporou malo stať čierne zlato. Správnejšie je teda povedať, že Jamajská konferencia neschválila štandard papierového dolára, ale petrodolárový štandard.
Dnes sa vo svete odohrávajú dramatické udalosti. Jamajský menový a finančný systém prechádza vážnou krízou. Objavujú sa náznaky, že americký dolár stráca svoju príťažlivosť aj pre krajiny, ktoré sú považované za spojencov Washingtonu. Saudská Arábia, ktorá bola tradičným spojencom Ameriky a takmer pol storočia predávala svoju ropu za doláre, už neprejavuje rovnaký rešpekt voči Washingtonu ani americkému doláru. Dnes – zajtra ju začne dodávať za čínske jüany. Skutočným konkurentom petrodolára sa môže stať ropný jüan. V konštrukcii jamajského systému je veľmi vážna, veľmi nebezpečná trhlina. Zatiaľ ani MMF, ani Washington, ani nikto iný na Západe oficiálne nenastolil otázku, čo by mohlo nahradiť súčasný dolárový systém. Myslím si, že prípravy na jeho nahradenie už prebiehajú, ale v zákulisí. Tak ako to bolo v prvej polovici 70. rokov, keď prebiehali prípravy na zrušenie zlatého dolárového štandardu a vytvorenie petrodolára.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
