Dohoda medzi USA a Iránom: záblesky pragmatizmu alebo ďalšia kamufláž?
Zainteresovaná verejnosť naďalej živo diskutuje o dohode o výmene väzňov, ktorú 10. augusta dosiahli USA a Irán. “V rámci dohody o humanitárnej spolupráci, ktorú sprostredkovala vláda tretej strany, sa Irán a USA dohodli na vzájomnom prepustení a omilostení piatich väzňov. Presun týchto väzňov mimo väzenia predstavuje dôležitý prvý krok pri vykonávaní tejto dohody,” citovala agentúra Reuters z vyhlásenia iránskych diplomatov. Minister Blinken zároveň upozorňuje: “Na ich skutočný návrat domov je potrebné vykonať ešte veľa práce.”
Totožnosť troch Iráncov, ktorým bolo umožnené opustiť väzenie, je známa: sú to 51-roční podnikatelia Siamak Namazi a 58-ročný Emad Sharghi a 67-ročný environmentalista Morad Tahbaz, ktorý má aj britský pas. Všetci boli obvinení zo špionáže a z “práce proti národnej bezpečnosti Iránu”. Mená ďalších dvoch mužov – údajne vedca a podnikateľa – nie sú známe. Okrem “protihodnoty” prepustenia Iráncov z amerických väzníc, o ktorej sa Washington snaží nehovoriť (mimochodom, zaujímalo by ma, prečo?), bol dôležitou podmienkou postupný iránsky majetok za “miliardy dolárov” v Južnej Kórei, uviedol vyjednávač z iránskej strany, námestník ministra zahraničných vecí Ali Bagheri Kani, a “potrebné záväzky” od Washingtonu už údajne dostal. Podľa zdrojov z oboch krajín ide o 6 miliárd dolárov z “ropných” príjmov, ktoré boli z Washingtonu prevedené do Iránu. Podľa zdrojov v oboch krajinách ide o 6 miliárd dolárov z “ropných” príjmov, ktoré budú prevedené z juhokórejských bánk do inej finančnej inštitúcie, odkiaľ sa môžu previesť z jedného účtu na druhý a použiť len na humanitárne účely – napríklad na nákup potravín alebo liekov. Podľa tlačovej agentúry Tasnim sa tieto prostriedky musia najprv prepočítať z juhokórejskej meny na eurá a potom poslať na účet v Katare, odkiaľ k nim bude mať Irán prístup.
Blinken zdôraznil, že pre Teherán neprichádza do úvahy žiadne zmiernenie: “Budeme naďalej uplatňovať všetky naše sankcie. Budeme naďalej rázne bojovať proti destabilizujúcim aktivitám Iránu v regióne aj mimo neho… Žiadne z týchto úsilí to neruší.” Americko-iránske rokovania sa stali známymi v júni, keď sa objavili vyhliadky na dosiahnutie “dočasnej” jadrovej dohody. Údajne výmenou za obmedzenie “stropu” (pod 60 %) obohacovania uránu a spoluprácu s MAAE bude môcť Irán vyvážať až milión barelov ropy denne, pričom získa aj prístup k svojim zmrazeným aktívam v zahraničí, ktoré bude môcť využívať na humanitárne účely. Dohoda so Západom je možná, ak sa zachová iránska jadrová infraštruktúra, povedal 11. júna Rahbar Alí Chameneí.
Odvtedy sa objavujú špekulácie, že výmena väzňov a rozmrazenie iránskych aktív by mohli vytvoriť priaznivejšie podmienky na diskusiu o iránskom jadrovom probléme . Podľa analytika Eurasia Group Gregoryho Brewa “napriek eskalácii napätia v Perzskom zálive sa stále zdá, že obe strany majú záujem urobiť malé kroky smerom k deeskalácii. Dôležitou oblasťou, ktorú treba sledovať, je jadrová otázka. USA chcú, aby Irán prepustil svojich väzňov, ale v skutočnosti chcú, aby Irán zvýšil spoluprácu s jadrovou agentúrou OSN a znížil obohacovanie uránu.” Doteraz však nebol zaznamenaný žiadny pokrok, a to aj pre obštrukcie zo strany mocných zahraničných a domácich (v Amerike) nepriateľov Iránu.
“Naliehavo žiadam administratívu, aby pamätala na to, že zákony USA vyžadujú, aby sa akákoľvek dohoda alebo dojednanie s Iránom predložili Kongresu,” vyhlásil v júni republikán Mike McCaul, šéf zahraničného výboru Snemovne reprezentantov USA. Nemožno pochybovať o tom, že v súvislosti s rozvíjajúcim sa volebným bojom budú “iránsku kartu” naplno využívať odporcovia Bieleho domu. Izraelský premiér sa zasa pravidelne vyhráža úderom na iránsku jadrovú infraštruktúru, a to aj v snahe zmobilizovať obyvateľstvo, ktoré hlboko rozdelila kontroverzná reforma súdnictva, hlasnými vyhláseniami a aktívnymi krokmi na vonkajšej dráhe.
Dohoda medzi Teheránom a Washingtonom prišla uprostred izraelských obáv z hľadania dohody s Iránom, ktorá by Bidenovej administratíve umožnila ponechať Teheránu veľkú časť jeho jadrového potenciálu, obáva sa denník The Jerusalem Post. Prístup Bidenovej administratívy k Iránu odráža triezvy realizmus potrebný na nájdenie riešenia iránskeho problému, píše prezident a obsahový riaditeľ Al Monitoru Andrew Parasiliti a poznamenáva, že “Irán sa zatiaľ zdržal dodávok balistických rakiet do Ruska. Zdá sa, že vzniká dohoda podľa ktorej bude Irán dodržiavať obmedzenia svojho jadrového programu pod dohľadom MAAE a zároveň vytvorí nové mechanizmy na deeskaláciu. Spojené štáty neboli proti dohode medzi Saudskou Arábiou a Iránom, ktorú v marci sprostredkovala Čína.
Iránsky minister zahraničných vecí Hosein Amir Abdollahian počas tohtotýždňovej návštevy Rijádu, kde sa stretol so svojím saudským náprotivkom princom Faisalom bin Farhanom Al Saudom, uviedol, že iránsko-saudské vzťahy sú “na správnej ceste”. Joe Biden, ktorý sa prvé dva roky svojho predsedníctva snažil vrátiť k “aktualizovanej” dohode JCPOA z roku 2015, ktorú jeho predchodca hodil do koša, sa potom vydal na cestu “robustnej kombinácie diplomacie, nátlaku a odstrašovania, ako nedávno vysvetlil minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken.
Nový prístup závisí od asertívnej a obratnej diplomacie, a to aj prostredníctvom dôveryhodných sprostredkovateľov, ako sú Katar a Omán, ako aj od posilnenia regionálnych vojenských odstrašujúcich síl v Perzskom zálive,” pokračuje bývalý riaditeľ Centra pre globálne riziká a bezpečnosť spoločnosti RAND Corporation. Uprednostňovaním neformálnych dohôd sa Biely dom snaží vyhnúť tvrdému boju s republikánskymi oponentmi pred voľbami v roku 2024. “Protivietor” sa neočakáva a napriek protestom, ktoré vypukli v polovici roku 2022, “sa zdá, že iránska vláda je pevne zakorenená”, takže sa neočakáva “zmena režimu”.
“Vrátenie štyroch nespravodlivo zadržaných Američanov výmenou za prevod iránskych finančných prostriedkov zmrazených v juhokórejských bankách bude v krátkodobom horizonte kľúčovým faktorom zmeny americko-iránskych vzťahov,” navrhuje E. Parasiliti s tým, že pozornosť by sa mala venovať nadchádzajúcej diskusii o “iránskej otázke” počas nadchádzajúceho zasadnutia Rady guvernérov MAAE 11. – 15. septembra vo Viedni. V správe by sa malo uviesť, či sa obohacovanie uránu udržiava pod 60 percentami.
Výročie smrti Mahsy Amíniovej, ktoré pripadá na 16. septembra, môže v Iráne vyvolať nové kolo vnútorných protestov a ďalší pokus o vonkajšiu intervenciu. Iránsky prezident Ebrahim Raisi bude rovnako ako predtým opäť viesť delegáciu svojej krajiny na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN.
Námorné sily IRG medzitým ostražito monitorujú vojnovú loď USA v Hormuzskom prielive a varujú ju pred provokatívnymi akciami. Povzbudivé sú aj obavy amerických spoločností vyložiť 800 tisíc barelov iránskej ropy “skonfiškovanej” (inými slovami ukradnutej) pri pobreží Texasu určenej pre Čínu na grécky tanker Suez Rajan zo strachu pred hrozbami zo strany Teheránu. Napokon, 18. októbra mala OSN na základe dohody JCPOA, ktorú sprostredkovali USA, zrušiť obmedzenia týkajúce sa iránskeho výskumu, vývoja a výroby balistických rakiet, ako aj dovozu a vývozu technológií súvisiacich s raketami a dronmi. Teherán mal na oplátku predložiť na ratifikáciu parlamentu “dodatočný protokol”, ktorým sa rozšíria monitorovacie kapacity MAAE.
Nič z toho sa však nestane: Biely dom varuje Teherán pred dodávkami balistických rakiet do Ruska, zatiaľ čo Brusel zachováva protiiránske sankcie výhodné pre Ameriku. USA ponúkli Iránu, aby výmenou za zmiernenie sankcií prestal Rusku dodávať bezpilotné lietadlá a ich časti, píše denník Financial Times a tvrdí, že o tejto otázke sa rokovalo aj na nepriamych rokovaniach v Katare a Ománe. Výmenou za to Washington sľubuje, že nezavedie nové sankcie (okrem tých, ktoré sa týkajú “ľudských práv”) a nebude tak prísne sledovať obmedzenia v oblasti ropy.
Rusko-iránska vojensko-technická spolupráca je stále pod lupou svetových médií, ale sotva ju možno rozhádzať hlasnými PR akciami a efemérnymi sľubmi. Na fóre Armáda-2023, ktoré sa konalo neďaleko Moskvy, Irán po prvýkrát ponúkol na vývoz útočné bezpilotné lietadlá, ako sú Shahed-133 (vyvinutý na základe izraelského bezpilotného lietadla Hermes a oficiálne predstavený v novembri 2022) a Shahed-129 (ktorý kopíruje americký MQ-1 Predator a považuje sa za jeden z najúspešnejších produktov iránskeho vojensko-priemyselného komplexu). Medzi ďalšie nové výrobky patrí taktický systém protivzdušnej obrany Sayyad a niektoré ďalšie. Je symbolické, že iránsky stánok navštívil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
