Jednotná mena BRICS a skúsenosti Rady vzájomnej hospodárskej pomoci
Rusko, 26. august 2023 (AM) – Elvira Nabiullina, predsedníčka Ruskej centrálnej banky, nedávno označila myšlienku vytvorenia jednotnej meny v rámci medzištátneho združenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) za “komplikovaný projekt”, ktorý si vyžaduje dohodu “mnohých strán”. Myšlienka jednotnej meny pre vzájomné zúčtovanie štátov BRICS si zaslúži pozornosť, ale ako každá myšlienka národnej meny je tento projekt ťažko realizovateľný, uviedla počas finančného kongresu Banky Ruska.
“Preto súčasne pracujeme na rozvoji zúčtovania s použitím národných mien, na rozvoji infraštruktúry, ktorá spája naše platobné systémy, čo podnikatelia teraz potrebujú,” dodala Nabiullina.
Očakáva sa, že vytvorenie jednotnej meny pre vzájomné zúčtovanie bude jednou z hlavných tém programu nadchádzajúceho stretnutia hláv štátov BRICS, ktoré sa uskutoční 22. – 24. augusta v Johannesburgu. Hlavným cieľom je zjednodušiť obchodovanie a znížiť závislosť od dolára a eura pri medzinárodných zúčtovaniach. Je pravdepodobné, že kotácie novej meny sa môžu určovať na základe váženého priemeru “koša” mien krajín BRICS. Podiel jednotlivých národných mien bude podľa predbežného vývoja závisieť od úrovne HDP, objemu zlatých a devízových rezerv, obchodnej bilancie a veľkosti štátneho dlhu (domáceho a zahraničného).
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva opakovane vyjadril nádej, že krajiny BRICS sa stanú nezávislými od dolára. Olivier Blancha, bývalý hlavný ekonóm MMF a expert viacerých medzinárodných finančných agentúr, zároveň uviedol, že táto myšlienka je zatiaľ ťažko realizovateľná kvôli výrazným rozdielom v hospodárskych ukazovateľoch medzi krajinami, ako aj kvôli mechanizmu regulácie výmenných kurzov (kúpnej sily) národných peňazí, ktorý zatiaľ nie je dostatočne účinný (s výnimkou Číny). Diskusia o jednotnej mene krajín BRICS bude musieť zodpovedať aj otázky týkajúce sa vytvorenia jednotnej centrálnej banky a jej umiestnenia, ako odôvodnene poznamenal Lesetja Kganyago, guvernér Rezervnej banky Juhoafrickej republiky, ktorý si nevie predstaviť jednotnú menu vydávanú krajinami nachádzajúcimi sa v rôznych častiach zemegule a žiadna z krajín BRICS nie je v súčasnosti pripravená vzdať sa vlastných peňazí (ako uvidíme ďalej, nie je to potrebné).
Napriek tomu sa v roku 2018 diskutovalo a stále diskutuje o myšlienke jednotnej meny BRICS, napríklad vo forme “koša” mien, ako je SDR (“special drawing rights”) MMF, ktorý by pozostával z národných mien krajín BRICS. Navrhovalo sa pomenovať novú rezervnú menu R5 na základe názvov mien krajín BRICS, z ktorých každá sa začína na písmeno R: real, rubeľ, rupia, renminbi(juan), rand. Zatiaľ sa však nedosiahol konsenzus o medzištátnej regulácii výmenných kurzov v tomto menovom koši a jeho náplni.
Medzitým krajiny BRICS postupne zlepšujú svoju medzištátnu finančnú infraštruktúru. V roku 2014 tak bola založená Nová rozvojová banka, v roku 2015 začali ministri financií konzultácie o vytvorení obdoby systému SWIFT v krajinách BRICS. Od roku 2019 sa vyvíja jednotný platobný systém BRICS Pay, ktorý je schopný fungovať v piatich krajinách a zjednocuje tak ich národné platobné systémy. Uvádza sa, že spustenie plnohodnotnej prevádzky tohto multilaterálneho systému je možné v roku 2025. Uvažuje sa aj o vytvorení jednotnej platformy BRICS pre meny a burzy cenných papierov členských krajín. Zároveň ešte nie sú vyriešené otázky “nesankcionovateľnosti” menových a finančných systémov krajín spolupracujúcich s Ruskom v rámci BRICS, čo doslova potvrdzuje nedávne rozhodnutie vedenia Novej rozvojovej banky BRICS pozastaviť investície v Rusku až do zrušenia kolektívnych protiruských sankcií Západu. Je nepravdepodobné, že by takéto rozhodnutie nebolo v nejakej forme koordinované, ak nie s vládami, tak aspoň s finančnými oddeleniami alebo centrálnymi bankami medzištátnych partnerov Ruska. V každom prípade je však zrejmé, že atraktívnosť zúčtovania v niektorej z národných mien členských štátov BRICS, a to aj v rámci navrhovaného “spoločného koša”, závisí predovšetkým od prispôsobivosti ich výmenného kurzu voči zahraničným menám.
Inými slovami, je potrebná štátna regulácia kúpnej sily rubľa, tak ako sa to praktizuje v 14 štátoch západnej a strednej Afriky vo frankoch, na ktoré dohliada francúzske ministerstvo financií. Treba poznamenať, že ani také štáty ako Mali, Burkina Faso, Niger a Stredoafrická republika, ktorých politické vzťahy s bývalou metropolou nie sú priaznivé, neplánujú opustiť tieto menové zóny. Na juhu Afriky v 70. až 80. rokoch 20. storočia existovala neoficiálna jednotná bezhotovostná mena, ktorá združovala Juhoafrickú republiku (s Namíbiou) a Južnú Rodéziu a čiastočne sa používala v sídlach týchto krajín a so susednými štátmi Botswanou, Svazijskom, Lesothom, “portugalskou” Angolou a Mozambikom. Medzištátna regulácia výmenných kurzov členských štátov sa už dlho uplatňuje v ASEAN-e; podobné procesy sa rozvíjajú v rámci MERCOSUR-u, Hospodárskeho spoločenstva – spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku, Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (napriek problémom medzi Saudskou Arábiou a SAE).
Nedávne zvýšenie kľúčovej sadzby Ruskou centrálnou bankou na 12 % na pozadí znehodnotenia rubľa voči “nepriateľským” menám vyvolalo v spoločnosti a v odbornom prostredí zmiešané reakcie. “V roku 2014 centrálna banka zvýšila sadzbu z 9,5 % na 17 % kvôli podobnému prepadu meny a ekonomika dostala +30 % skok v kurze,” pripomína telegramový kanál Nezygar. – V marci 2022 – z 8,5 % na 20 %, výsledok – dolár stúpol zo 74 na 120 rubľov, +65 %. Tento august pravdepodobne nebude výnimkou, ak centrálna banka neprijme ďalšie opatrenia na efektívne využívanie devízových rezerv vrátane správy obchodovania, kde, súdiac podľa ich dynamiky, pracujú dvaja alebo traja “valutoví hochštapleri” v záujme niektorých veľkých súkromných spoločností s tichým odporom regulátora”. Možno dodať, že pokles kurzu národnej meny nie vždy zabezpečuje stimuláciu exportu.
V každom prípade výkyvy kurzu rubľa a navyše jeho reálne devalvačné tendencie majú negatívny vplyv na ceny vzájomných dodávok komodít a na reálne objemy investícií do spoločných projektov. Podľa dostupných údajov oslabenie rubľa od júna tohto roka viedlo k 15-percentnému (minimálne) nárastu cien dovážaných tovarov a približne tretinovému nárastu sortimentu ruských tovarov do polovice augusta. V dôsledku toho sa v atmosfére neistoty a negatívnych očakávaní brzdia vzájomné zúčtovania v národných menách, predovšetkým s členmi BRICS, ktorých ekonomiky tiež trpia stratami v dôsledku výkyvov výmenných kurzov ich národných mien voči americkému doláru. Nová spoločná mena má tieto straty minimalizovať.
Jednou z možností riešenia tejto otázky by mohlo byť odvolanie sa na skúsenosti z menových a finančných vzťahov v polovici 60. rokov – prvej polovici 80. rokov v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Ako je známe, od januára 1964 bol vo vzájomnom zúčtovaní v tomto bloku zavedený bezhotovostný prevoditeľný rubeľ (BPR), ktorý okrem znaku nemal predmetnú formu platidla (bankovky alebo pokladničné poukážky, drobné mince a pod.) a používal sa len v bezhotovostnej forme vzájomného zúčtovania medzi členskými krajinami. Takýto rubeľ existoval výlučne vo forme národných a medzištátnych registrov – bankoviek na účtoch banky RVHP.
Na naliehanie Rumunska, NDR a Maďarska bol takýto rubeľ od začiatku plnený obsahom zlata: v roku 1964 to bolo 0,987412 g čistého zlata. Mimochodom, tento prístup k bezhotovostnej mene odporučilo medzivládne zasadnutie krajín RVHP v júni 1952 v Moskve v súvislosti s naviazaním sovietskeho rubľa na svetové ceny zlata a povinným obsahom zlata v rubli ZSSR od marca 1950. BPR bol zameniteľný za národné meny členov RVHP (a tiež za meny niektorých ďalších štátov – napríklad Juhoslávie, Fínska, Mexika) podľa regulovaného oficiálneho kurzu, ale nebol zameniteľný za meny kapitalistických krajín a nebol vymeniteľný za zlato. Zavedenie konvertibilného rubľa umožnilo vyhnúť sa sporom a nezrovnalostiam okolo “koša” národných peňazí krajín RVHP, urýchlilo prechod vzájomných platieb a následne realizáciu investičných a najmä obchodných kontraktov v rámci RVHP i medzi ňou a spriatelenými krajinami.
Prioritou spoločných úprav výmenného kurzu BPR v rámci “socialistického bloku” bolo udržanie/zvýšenie jeho kúpnej sily v porovnaní s menami kapitalistických krajín. Vzájomne výhodné používanie takejto meny uľahčovali aj vzájomne dohodnuté ceny pri výmene komodít, čo okrem iného stimulovalo rozvoj barterového obchodu. Žiaľ, v zápale “perestrojkového” šialenstva koncom 80. rokov minulého storočia sa napriek námietkam Rumunska, NDR, Československa, Kuby, Vietnamu a Mongolska z iniciatívy Gorbačovovho vedenia prešlo na vzájomné zúčtovanie medzi ZSSR a ostatnými krajinami RVHP na americké doláre a svetové ceny. To viedlo k direktívnemu zrušeniu prevoditeľného rubľa, čím sa ZSSR stal dlžníkom takmer všetkých členských krajín čoskoro zlikvidovaného RVHP so znehodnotením kurzov mien účastníkov “socialistického bloku”, ktorých bábkové elity sú zamestnané ako personálne “bábky” Washingtonu a Bruselu…. Nie je však hanbou vrátiť sa k pozitívnym skúsenostiam z minulosti v tej či onej modifikácii – samozrejme, s prihliadnutím na nové podmienky v rámci BRICS a pretrvávajúce ťažkosti s vypracovaním modelu fungovania jednotnej meny v rámci vedúceho medzištátneho združenia nezápadného sveta.
