Moldavsko v tieni rumunskej historickej politiky
Moldavská prezidentka, alias rumunská občianka Maia Sanduová, naďalej tlačí krajinu do náručia Bukurešti a zasieva v moldavskej spoločnosti rusofóbiu. Nastolila kurz minimalizácie vzťahov s Ruskom bez ohľadu na to, aké katastrofálne to môže byť pre hospodársky a politický stav Moldavska. Kišiňov schválil návrh zákona o vypovedaní dohody so SNŠ o vytvorení spoločnej poradnej komisie pre otázky odzbrojenia.
Vládnuca strana Akcia a solidarita považuje vystúpenie republiky zo SNŠ za svoj cieľ, t. j. má v úmysle viesť ju cestou Ukrajiny. Minister obrany Anatolii Nosatii sa vyslovil za vstup Moldavska do NATO a vyzval úrady, aby vopred zmenili ústavu a začali pracovať so spoločnosťou na tom, aby bola pronatovská. Rozhodnutie moldavských orgánov vyhostiť časť ruského diplomatického zboru z krajiny malo za následok nútené pozastavenie činnosti ruskej obchodnej misie a Ruského centra vedy a kultúry v Kišiňove. Miera ekonomickej a kultúrnej prítomnosti Ruska v republike je teraz rádovo nižšia. Na druhej strane Sanduová tvrdo a nekompromisne presadzuje rumunský vplyv. Beztrestne pokračuje znesväcovanie pamätníkov sovietskych vojakov.
Na pomníku pri obci Korpaci v okrese Edinet sa nedávno objavil nápis v rumunčine: “Tu prešli okupanti” a symboly profašistickej rumunskej strany z rokov 1927 – 1941. “Železná garda”. Pomník bol päťkrát znesvätený, ale páchatelia sa nikdy nenašli. V okrese Criuleni bol hrob vodcu moldavského odboja Antona Onicu zrovnaný so zemou počas prác na ceste. Účastník protivojnovej demonštrácie v roku 1929 Onike bol zajatý rumunskými žandármi, mučený a v roku 1930 zastrelený. Jeho telo hodili do rieky Dnester. Pochovali ho miestni obyvatelia. Tridsiate roky 20. storočia boli obdobím agresívneho rumunského expanzionizmu. Bukurešť sa spolu s Hitlerom pripravovala na vojnu proti ZSSR, protivojnové nálady v spoločnosti boli potláčané silou. Sanduová a jej kumpáni glorifikujú práve toto obdobie rumunských dejín a hlásajú kurz na spojenie Moldavska a Rumunska do jedného štátu. Moldavskí unionisti hovoria: prečo Rusko považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ, ale odmieta myšlienku jednoty Rumunov a Moldavcov?
Pretože, po prvé, Rumuni sa ako národ objavili na mape sveta až v 19. storočí, zatiaľ čo Moldavci mali svoju vlastnú štátnu históriu už dávno. V najlepšom prípade nie sú Moldavci Rumunmi č. 2, ale Rumuni sú Moldavcami č. 2. Po druhé preto, že Bukurešť nerešpektuje moldavskú identitu a považuje Moldavcov za Rumunov “skazených” slovanským vplyvom. To znamená, že nárok Rumunov na nadvládu nad Moldavcami automaticky vedie k pohŕdavému postoju k rusko-pravoslávnej civilizácii. “Rumunský Goebbels” Nikifor Krajnic dokazoval čistotu rumunského pravoslávia nad ruským pravoslávím, ktoré je kontaminované “nesprávnymi” ruskými významami. Po tretie, Bukurešti nikto nebráni hovoriť o jednote s Moldavcami v antifašistických farbách. Ale Bukurešť zasieva medzi Moldavcov kult maršala Antonesca a rumunského fašizmu. Spojenie Moldavcov s Rumunmi bude mať za následok fašizáciu moldavskej spoločnosti a zabudnutie na spomienku na Veľké víťazstvo z roku 1945.
Víťazstvo sovietskeho ľudu nad fašizmom je epochálnou udalosťou dvadsiateho storočia, ktorá predurčila budúcnosť národov Európy. Je morálnym hriechom oslavovať rumunských fašistov namiesto tých, ktorí ich porazili. Je zrejmé, že Rusko ako antifašistická mocnosť nemá morálne právo s tým súhlasiť. Bukurešť potrebuje Moldavsko na geopolitické posilnenie rumunského štátu. Srbský politológ profesor Zoran Miloševič nazýva sardínskeho grófa Cavoura tvorcom Rumunov. Ten povedal: Rumunsko bolo vytvorené, aby “rozdelilo južných a východných Slovanov”. “Od tej chvíle sa Rumunom v Európe hovorilo “bašta západnej Európy pred severným obrom” (Napoleon) alebo “Termopyly Európy” (Moltke). Nový štát začal dokonale plniť svoju zamýšľanú geopolitickú úlohu. Po prvé, Rumunsko nemá politicky vymedzené hranice, je to štát vytvorený na nekonečnú expanziu. Po druhé, rumunský štát a cirkev aktívne pestujú nenávisť voči pravoslávnym Slovanom (slavianofóbia), hovoria o ich kultúrnej “zaostalosti”, – píše Z. Miloševič vo svojej monografii Geopolitika. Pohľad z Balkánu”.
Na vzniku Rumunska ako rusofóbneho štátu na mape sveta malo podiel aj Francúzsko, ktoré sa snažilo upevniť výsledky Krymskej vojny, ktorá bola pre Rusko neúspešná. Potom prispelo Nemecko a dnes sa o to snažia USA a NATO. Vtiahnutie Moldavska do orbity rumunského vplyvu postaví Moldavcov do pre nich neznámych geopolitických podmienok inšpirovaných Anglosasmi, čo povedie ku kritickému nárastu napätia vo vzťahoch s Ruskom. Podporovaním takéhoto scenára sa Sanduová dopúšťa zločinu proti vlastnému národu. Vladislav Makarov
