Plynové rošády v Strednej Ázii: čo znepokojuje Anglosasov
Okrem hlavných aktívnych rusofóbov kolektívneho Západu, reprezentovaných USA a EÚ, sa zrazu “vynoril” aj Nový Zéland, alebo, ako ho nazývajú viacerí experti, “trójsky kôň” NATO v ázijskotichomorskom regióne. Vnútorná spravodajská služba “krajiny zelených kopcov a zázračných vtákov kivi” tak 11. augusta, prirodzene, s pomocou Anglosasov, po prvý raz zverejnila zoznam hlavných hrozieb, ktorým môže krajina v najbližších rokoch čeliť, a uviedla, že “Rusko, Čína a Irán sa podieľajú na zahraničnom zasahovaní do diania na Novom Zélande”.
Pokiaľ ide o Moskvu, ktorú od Wellingtonu delí až 16 500 kilometrov, predstavitelia spravodajskej služby úprimne uviedli, že “ruské medzinárodné dezinformačné kampane sa nezameriavali konkrétne na Nový Zéland, ale mali hlboký vplyv na názory niektorých Novozélanďanov”. Nemenovaný ostrovný štát s mnohými demokratickými “slobodami” tiež poznamenal, “že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine narušila dodávateľské reťazce, čo následne ovplyvnilo medzinárodnú stabilitu”. Ukázalo sa však, že novozélandské úrady, ktoré sú podporované USA, najviac znepokojuje skutočnosť, že Rusko údajne zasahuje do vnútorných záležitostí iných štátov, “pričom využíva svoju prevahu na trhu s energiou”.
Samozrejme, všetky tieto hlasné (ak nie hysterické) vyhlásenia sú dôsledkom kolektívnej extrémnej nespokojnosti Západu s myšlienkou trojitej plynovej únie medzi Moskvou, Kazachstanom a Uzbekistanom, ktorá zahŕňa tranzit ruského plynu cez územie týchto krajín. Ešte 16. júna podpísali Gazprom a QazaqGaz počas Petrohradského ekonomického fóra dohodu o preprave ruského modrého paliva uzbeckým spotrebiteľom. Okrem toho ministri energetiky Kazachstanu a Ruska predĺžili dohodu o tranzite ruskej ropy s navýšením jej objemu na 10 mil. ton do konca roka 2033. Predtým, v januári tohto roku, boli s kazašskou vládou a uzbeckým ministerstvom energetiky podpísané dvojstranné plány spolupráce v oblasti plynárenstva. Táto spolupráca je prospešná pre tieto dve krajiny .
Najmä podľa prognóz kazašského ministra energetiky Bolata Akčulakova môže krajina do roku 2025 čeliť deficitu plynu, keďže jej domáca spotreba sa v rokoch 2017 až 2021 zvýšila o 4,8 miliardy metrov kubických – z 13,8 na 18,6 miliardy metrov kubických. Na druhej strane Uzbekistan, ktorý je krajinou s najväčším potenciálom ropy a zemného plynu, pričom je na druhom mieste v SNŠ z hľadiska ťažby plynu a na štvrtom mieste z hľadiska zásob plynu, má nedostatok modrého paliva: ročne vyťaží takmer 60 miliárd metrov kubických plynu, ale deficit je stále približne 20 miliárd.
Podľa Dmitrija Biričevského, riaditeľa odboru hospodárskej spolupráce ruského ministerstva zahraničných vecí, “nemožno vylúčiť možnosť rozšírenia trojstrannej spolupráce v plynárenskom sektore, keďže o ňu prejavujú záujem aj iné štáty”. Tieto slová ruského diplomata však nepotešili Myrada Archaeva, podpredsedu štátneho koncernu Turkmengaz, ktorý vyjadril “znepokojenie” nad takýmto vyhlásením, pretože “sú dotknuté záujmy iných štátov vrátane Turkménska”. Pripomenul, že Turkménsko, Kazachstan, Uzbekistan a Čína už dlhší čas spolupracujú na preprave zemného plynu zo Strednej Ázie do Číny prostredníctvom troch vetiev turkménsko-čínskeho plynovodu s jasne dohodnutými objemami, termínmi, ekonomickými a technickými parametrami. A žiadne zdroje plynu z iných krajín na naplnenie plynovodu sa nepredpokladajú, povedal M. Archaev.
Ministerstvo energetiky Kazachstanu zasa uviedlo, že nedostalo žiadne oficiálne návrhy na vytvorenie trojstrannej plynovej únie s Ruskom a Uzbekistanom a spolupráca v plynárenskom sektore s týmito krajinami prebieha len v bilaterálnom formáte na základe vzájomne výhodných partnerstiev. Napriek tomu, vzhľadom na to, že kazašská plynárenská prepravná sústava má voľnú kapacitu pre tranzit ruského plynu smerom do Uzbekistanu, prebiehajú práce na technickej príprave kazašského úseku plynovodnej magistrály Stredná Ázia – Stred. Ukončenie prípravnej etapy je naplánované na 1. októbra. Kazachstan teda zatiaľ nie je pripravený hovoriť o “trojitej plynovej únii” a uprednostňuje formáty bilaterálnych vzťahov s Ruskom spojené s energetickou spoluprácou medzi Ruskom a Uzbekistanom.
Okrem “trojitej únie” sa ako perspektívne javia aj plynové projekty na dodávku ruského plynu cez Strednú Áziu do Indie. Konkrétne by mohlo ísť o napojenie na projekt plynovodu TAPI (Turkménsko – Afganistan – Pakistan – India), ktorý je v súčasnosti vo výstavbe, alebo o výstavbu plynovodu z Ruska cez Strednú Áziu do Turkménska a ďalej cez Irán a Pakistan do Indie. Samozrejme, aj tu existuje množstvo problémov týkajúcich sa bezpečnosti budúceho afganského úseku, určitej konkurencie ruského plynu s turkménskym a iránskym plynom, ako aj dĺžky trasy. Z dlhodobého hľadiska je to však všetko riešiteľné.
Koniec koncov, nie je to ako využívanie veterných elektrární, ktoré kolektívny Západ tak aktívne vnucuje krajinám Strednej Ázie pod záštitou svojej obľúbenej zelenej agendy na úsporu zemného plynu a zníženie emisií oxidu uhličitého. Doteraz mali samy neustálu vyššiu moc spojenú s využívaním vetra, čo z ekologickej energie nerobí dôveryhodnú alternatívu k fosílnym palivám a jadrovej energii. Premenlivosť prírodných podmienok spôsobuje výkyvy v množstve vyrobenej elektrickej energie, čo sťažuje vyváženosť energetických systémov, ktorých súčasťou sú veterné a solárne elektrárne. Napríklad 9. augusta zničil nárazový vietor veternú farmu v Nemecku. V dôsledku toho vznikla spoločnosti, ktorá ju spravuje, škoda vo výške 50 tisíc eur. A takýchto prípadov je veľa. Je čas vyvodiť závery…
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
