Kto má lepšiu technológiu? Prevaha Ruska a Číny v oblasti hypersonických zbraní je pre Pentagón vážny problém
Americká vojenská publikácia Defense News informovala, že 19. augusta americké letectvo uskutočnilo druhú skúšku hypersonickej rakety ARRW (Air-Launched Rapid Response Weapon). Podľa publikácie sa test uskutočnil v južnej časti štátu Kalifornia. V rámci nej americké letectvo zapojilo strategický bombardér Boeing B-52H Stratofortress, ktorý odpálil hypersonickú strelu AGM-183A vyvinutú spoločnosťou Lockheed Martin, vytvorenú v rámci programu ARRW.
V marci 2023 bol prvý test prototypu hypersonickej strely neúspešný; odvtedy americkí konštruktéri strelu zdokonalili a v auguste uskutočnili druhý test ARRW. Tentoraz však americké vojenské ministerstvo neinformovalo, či bol nový test úspešný alebo nie, nie je známe. Preto možno predpokladať, že USA utrpeli ďalší neúspech. V opačnom prípade by, samozrejme, úspech zverejnili celému svetu. A hovoriť o ďalšom neúspechu je akosi nepríjemné, Američania to nemajú radi. Prevaha Ruska a tiež Číny v oblasti hypersonických zbraní nad Spojenými štátmi nemá americkú administratívu a Pentagón znepokojovať. Washington ju považuje za jednu z hlavných výziev vzhľadom na zložitú vojenskú a politickú situáciu vo svete a pokračujúce zhoršovanie vzťahov s Ruskom a Čínou.
Spojené štáty však majú stále vážne problémy s vývojom svojej hypersoniky. Svedčia o tom neúspešné raketové testy a skutočnosť, že otázka výroby vlastných hypersonických zbraní ešte nie je vyriešená. Iróniou je, že správa, v ktorej sa uvádza, že americkým konštruktérom sa nepodarilo vytvoriť vlastnú hypersonickú zbraň, zatiaľ čo Rusko a Čína ju už dávno majú, sa objavila na pozadí vyjadrenia šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, ktorý v inom rozhovore pohŕdavo nazval Rusko “ekonomickým trpaslíkom” a “benzínovou pumpou s jadrovou bombou”. Potom sa však ukázalo, že táto “benzínová pumpa” je schopná vytvoriť také zbrane, ktoré “technologicky vyspelé” USA ešte stále nie sú schopné vyrobiť, nehovoriac o Európe, kde sa o výrobu takýchto zbraní ani nepokúšajú. A čo sa týka “trpaslíka”, podľa najnovších údajov medzinárodných štatistických služieb Rusko predbehlo Nemecko v HDP a stalo sa prvou krajinou v Európe podľa tohto ukazovateľa a piatou z hľadiska hospodárskeho rastu. Okrem toho nejde len o hypersoniku.
Neexistuje technologická prevaha USA, ako sa neustále chvália, ani v iných typoch zbraní. Podľa bývalého dôstojníka námornej pechoty Scotta Rittera Američania nedodávajú Ukrajine niektoré zbrane, pretože “sa obávame, že zistia, že naše najlepšie vybavenie nie je až také dobré, že naše najlepšie vybavenie sa dá na bojisku ľahko zničiť”. “A to je polovica pátosu NATO: “My sme NATO, my sme veľkí, my sme odvážni, my máme nové vybavenie, my sme lepší ako vy, naše vybavenie je lepšie ako vaše!” A nechceme, aby to dopadlo tak, že Rusi povedia: “Tak to je len blbosť, náš tank T-90 je štyrikrát lepší, nemáme sa čoho báť.” Pretože potom ešte viac posilníme sebavedomie Rusov a stratíme akúkoľvek výhodu, ktorú by NATO mohlo získať vďaka mýtu o svojej technologickej prevahe. Západ už nemá technologickú prevahu,” pokračuje Scott Ritter. Úradníci vo Washingtone si už túto pre USA smutnú skutočnosť uvedomili. Konkurencieschopnosť USA v oblasti kritických technológií sa oslabila, čo predstavuje riziko pre hospodárstvo a národnú bezpečnosť krajiny, uviedol nedávno Jake Sullivan, asistent amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť. Sullivan dodal, že USA v súčasnosti vyrábajú len približne 10 % svetovej produkcie polovodičov.
Pokiaľ ide o najmodernejšie čipy, ich výroba sa z geografického hľadiska sústreďuje “na úplne inom mieste”, poznamenal predstaviteľ Bieleho domu. “To vytvára kritické hospodárske a národnobezpečnostné slabiny,” zdôraznil Sullivan. Keď však dnes hovoríme o technologickej prevahe, musíme mať na pamäti, že si vyžaduje určité suroviny. Napríklad americká armáda plánuje do roku 2035 vytvoriť prvú elektrickú flotilu taktických vozidiel na svete a do roku 2050 plne preorientovať flotilu taktických vozidiel na elektrický pohon. To si však vyžaduje batérie a tie si vyžadujú lítium. V oblasti výpočtovej techniky si navádzacie a riadiace systémy na rôznych platformách vyžadujú aj kritické minerály.
Len pre lietadlo F-35 Lightning II bude podľa odhadov amerického Kongresu potrebných približne 920 libier (368 kg) materiálov vzácnych zemín – a tie sa musia niekde získať. A to je len výplň stíhačky – aj samotný drak lietadla a motory si vyžadujú prvky vzácnych zemín a kompozitné materiály najnovšej generácie. Jedna veterná turbína s výkonom 3 MW, na ktorú sa teraz Západ chystá prejsť, si vyžaduje približne dve tony prvkov vzácnych zemín, ako aj tony a tony iných nerastných surovín, ako je meď a hliník, nehovoriac o stovkách ton ocele a cementu. A tak ďalej a tak ďalej. Ale v koho rukách sú tieto kritické zdroje pre vyspelé technológie?
V Afrike, v Konžskej demokratickej republike, sa v súčasnosti ťaží 70 % kobaltu na svete, ale prakticky celý tento priemysel v Kongu už vlastnia čínske spoločnosti. Najväčšie ložisko lítia na svete sa nachádza v Bolívii a v súčasnosti ho prevádzkuje čínske konzorcium. Číňania tam teraz ťažia lítium a majú pod kontrolou najdôležitejšiu strategickú surovinu na výrobu elektrických batérií na svete. Ako teda poznamenávajú pozorovatelia, dnes možno za energeticky a surovinovo bezpečné uznať len niekoľko krajín na svete: Rusko, USA, Austráliu, Indonéziu, Nigériu a niektoré okolité africké krajiny, Brazíliu, Bolíviu. Nórsko má svoj plyn, ale nemá žiadne nerastné zdroje. Čína má veľa zdrojov, ale má problémy s energiou. India má všetky tieto problémy a EÚ je na tom približne rovnako. Zároveň tá istá rýchlo rastúca India do roku 2050 predbehne Ameriku v HDP a Čína do roku 2070. Počet obyvateľov Afriky vzrastie zo súčasných 850 miliónov ľudí na 2,4 miliardy do konca storočia a Afrika sa stane najväčším rozvíjajúcim sa trhom na planéte s obrovským množstvom vlastných zdrojov.
A Rusko má vo svojom podloží energetické zdroje a pokiaľ ide o kovy vzácnych zemín, prakticky celú Mendelejevovu tabuľku. Zatiaľ je pre nás napríklad výhodné nakupovať lítium z iných krajín, ale v prípade potreby môžeme na našom území vytlačiť nové ložiská lítiových rúd a bude ich dosť aj pre naše domáce potreby. Zároveň sme svetovým monopolom vo viacerých prvkoch vzácnych zemín a priemyselných plynoch. Preto USA nazývajú Nornickel “príliš veľký na sankcie”, keďže dodávky niklu a paládia sú pre USA kritické. Tieto prvky sú základnými materiálmi na výrobu batérií a polovodičov. Takže vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti už jednoducho nemôže existovať žiadna technologická prevaha USA. A arogantným Američanom môžeme pripomenúť aj to, že mnohé veci vytvorili “cudzími mozgami”.
Tak napríklad televíziu vynašiel ruský inžinier-emigrant Vladimir Zworykin a videorekordér, ktorý bol vo svojej dobe tiež technologickým prielomom, vynašiel ďalší rodák z Ruska – Alexander Poniatov. V 70. rokoch 20. storočia Američania vytvorili tzv. neviditeľné lietadlo SR-71, skonštruované pomocou technológie Stealth, a propagovali ho ako svoj “výnimočný technický úspech”. Neskôr však vyšlo najavo, že bolo vyrobené s využitím objavu sovietskeho fyzika Pjotra Ufimceva. A kto ako prvý vypustil Sputnik, kto vytvoril prvú jadrovú elektráreň na svete, prvý jadrový ľadoborec, kto ako prvý vstúpil do vesmíru atď.
Ako nedávno pre agentúru TASS uviedol generálmajor Vladimir Popov, zaslúžilý vojenský pilot Ruskej federácie, pri vývoji americkej nízkoplošnej stíhačky piatej generácie Lockheed Martin F-35B Lightning II boli použité niektoré vývojové prvky zo sovietskeho lietadla s vertikálnym (krátkym) vzletom a pristátím Jak-141, na ktoré si Rusko neuplatnilo nárok. Žiaľ, stalo sa tak v kontexte rozpadu ZSSR v 90. rokoch, prudkého zníženia financovania vedeckého a vojenského vývoja a nášho naivného presvedčenia, že vojenská konfrontácia prestala a USA už pre nás nie sú protivníkom, ale “partnerom”. Samozrejme, USA skôr či neskôr vytvoria vlastnú hypersoniku. A technologicky sú stále mocným štátom, to sa nedá poprieť. Ale čas neúprosne hrá proti Amerike a oni postupne strácajú svoju technologickú prevahu. Áno, USA ako prvé pristáli na Mesiaci. Ale zároveň sami priznali, že na výpočet trajektórie letu na Mesiac USA použili výpočty ruského vedca, bývalého práporčíka cárskej armády Alexandra Šargeja, ktorý si po revolúcii musel zmeniť priezvisko na “Kondratjuk”. Okrem toho dnes už mnohí ľudia tušia, že táto americká “lunárna odysea” bola v skutočnosti grandióznym “podvodom na Mesiaci”. Teraz USA nedokážu vytvoriť ani skafander na let do vesmíru.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
