Je menej lepšie? Nie viac!
Juhoafrickej republike možno bez akýchkoľvek výhrad zablahoželať k veľmi úspešnému samitu, ktorý sa zapíše do análov ako míľnik v histórii BRICS. A to tak z hľadiska pozornosti, ktorú vzbudil, počtu hláv štátov, ktoré sa na ňom zúčastnili, ako aj, samozrejme, z hľadiska rozhodnutia o prvom masovom rozšírení. V súvislosti s tým druhým však existuje mnoho otáznikov, predovšetkým preto, že neboli objasnené kritériá tohto procesu.
V každom prípade zloženie pozvaných nám ich zatiaľ neumožňuje pochopiť. Možno predpokladať, že na podmienečnom rázcestí “rozšírenie zloženia/prehĺbenie spolupráce” bola zvolená prvá cesta. Najmä preto, že po prijatí tohto súboru šiestich krajín nie je možné odkladať ďalší – veľmi rešpektované mocnosti (ako prvé prichádzajú do úvahy Indonézia, Alžírsko, Nigéria) sa pravdepodobne urazia, že neboli zaradené do prvej skupiny. BRICS je teda s najväčšou pravdepodobnosťou na ceste kvantitatívneho rastu, čo však automaticky neznamená kvalitatívny rast. Má to svoju logiku, hoci čas ukáže, nakoľko je správna. BRICS (vtedy BRIC) sa objavil ako produkt marketingovej stratégie amerických investičných bankárov (reklama na rýchlo rastúce trhy), ale po niekoľkých rokoch zrazu získal politický obsah. To samo o sebe signalizovalo zmenu globálnej rovnováhy síl – vznik skupiny veľkých a vplyvných nezápadných krajín, ktoré chcú na medzinárodnej scéne presadzovať vlastnú líniu.
Všetky štyri a neskôr päť štátov spája jedno neformulované, ale ľahko čitateľné kritérium – majú plnú suverenitu, t. j. vôľu a schopnosť (z hľadiska ich celkového potenciálu) viesť nezávislú zahraničnú a vnútornú politiku. V skutočnosti je takýchto štátov na svete málo, niektoré nemajú potrebné vojenské a hospodárske zdroje a niektoré uzatvárajú záväzné spojenectvá, čím dobrovoľne obmedzujú svoju suverenitu. A v tomto zmysle sa zloženie BRICS, aké je v súčasnosti, javí ako celkom organické, nie z hľadiska formálnych, ale z hľadiska základných charakteristík. Teraz ohlásené krajiny sú rôznorodé vo všetkých parametroch, ale nezapadajú do uvedenej schémy. Z toho možno usúdiť, že hlavy štátov, ktoré teraz rozhodujú o tom, či spoločenstvo rozšíriť a na úkor koho, sa prikláňajú skôr k princípu diverzifikácie než konsolidácie. Združenie sa bude naďalej rozrastať a neočakáva sa, že by sa vytvoril nejaký inštitucionálny mechanizmus, aspoň zatiaľ nie. V skutočnosti, čím viac bude účastníkov, tým ťažšie bude takýto mechanizmus spustiť. Už päť krajín má vážne odlišné názory, nehovoriac o jedenástich alebo viacerých. Mimochodom, toľko diskutovaná myšlienka spoločnej meny v rámci BRICS sa teraz stáva dosť špekulatívnou. S
účasné rozhodnutie je kompromisom medzi hlavnými zainteresovanými stranami, preto by sa nemal podceňovať národno-osobnostný prvok. Zástancovia toho, aby sa BRICS stal oveľa súdržnejším zoskupením, sú sklamaní. Otázkou však je, či je to reálne dosiahnuteľné. Fenomén globálnej väčšiny, ako dnes nazývame svet mimo Západu, nepredpokladá konsolidáciu. Práve v atlantickom spoločenstve a v jeho okolí je potrebná angažovanosť za spoločné svetonázory a geopolitické záujmy. Ostatní trvajú na svojom práve rozhodovať o všetkom samostatne. A súdiac podľa atmosféry vo svete, tento trend je dominantný, zatiaľ čo západný prístup zostane pre krajiny v príslušnej kultúrnej sfére, a aj vtedy sa môže dlhodobo meniť. To znamená, že pokus o vytvorenie aliancie na báze BRICS aj tak nebude úspešný.
Ale fórum krajín, ktoré sú odhodlané rozšíriť priestor nezávislého politického pôsobenia, je samo osebe schopné ovplyvniť medzinárodnú situáciu. S výnimkou Ruska a teraz možno aj Iránu sa nikto zo súčasných a pravdepodobne aj budúcich účastníkov nechce otvorene postaviť Západu. Aj to je však odrazom nadchádzajúcej éry, keď politika väčšiny štátov spočíva v neustálom výbere partnerov na riešenie svojich problémov, pričom na rôzne problémy môžu existovať rôzne vízie. Teraz už s istotou vieme, že BRICS bude iný. Keďže sa začína rozširovať, upúšťa od princípu exkluzivity, ktorý sa považoval za dôležitý z hľadiska prestíže. Pokiaľ sa tak stalo, združenie má záujem o maximalizáciu svojho dosahu.
Napríklad Čína so svojimi predstavami o spoločnom osude ľudstva a zjavnou prevahou nad všetkými ostatnými z hľadiska potenciálu inštitucionalizáciu BRICS nijako zvlášť nepotrebuje. Indii, ktorá si starostlivo stráži svoju líniu “viacvstupovosti”, t. j. spolupráce so všetkými bez obmedzení, tiež vyhovuje veľký a rôznorodý BRICS. Naí Dillí má najmenší záujem na posilňovaní antagonistických nálad v rámci spoločenstva. Rusko sa odlišuje tým, že zo súčasných členov je jediné v stave tuhého a nezmieriteľného konfliktu so Západom. A keďže transformácia BRICS na protizápadnú alianciu je nemožná, Moskve bude vyhovovať aj postupné, ale čo najväčšie rozšírenie, premena na najreprezentatívnejšie spoločenstvo, ktorého členovia navzájom komunikujú obchádzajúc tlak Západu. To je pre nadchádzajúce obdobie postačujúce.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
