Aktuality, História,

Zakladateľ The Vanguard Group: o neriešiteľných rozporoch amerického investičného trhu

---

 

Skupina Vanguard Group spravovala v marci 2022 aktíva v hodnote 8,1 bilióna dolárov. Spoločnosť bola nazývaná “investičným Leviatanom”. The Vanguard Group je teda jedným z najväčších akcionárov najväčších amerických bánk: Bank of America, JPMorganChase, Citigroup, Goldman Sachs, Morgan Stanley. Okrem bánk sa skupina Vanguard Group podieľa na riadení takých svetových gigantov, ako sú Apple, Microsoft, ExxonMobil, Johnson & Johnson, Amazon, Meta Platforms, General Electric, Berkshire Hathaway, AT&T, Alphabet.

 

V roku 1975 John Bogle založil investičný fond Vanguard 500, vôbec prvý indexový fond dostupný verejnosti. V roku 1999 bol Bogle časopisom Fortune označený za jedného zo štyroch “investičných gigantov” dvadsiateho storočia. V roku 2004 časopis Time zaradil Boglea medzi “100 najvplyvnejších ľudí na svete”. V deväťdesiatych rokoch začal Bogle postupne upúšťať od aktívnej podnikateľskej činnosti a prešiel na písanie článkov a kníh. Viaceré jeho knihy boli preložené do ruštiny a vydané v Rusku. Nie všetky Bogleove diela však boli doteraz preložené do ruštiny. Napríklad kniha The Clash of the Cultures: Investment vs. Speculation (Stret kultúr: investovanie vs. špekulácia) čaká na prekladateľa a vydavateľa. John Wiley & Sons, 2012. Tiež: Dosť: Pravé miery peňazí, podnikania a života. John Wiley & Sons, 2008.

 

V Amerike je dnes veľmi málo podnikateľov, ako je John Bogle. Je to človek so širokým rozhľadom a dobrým vzdelaním. A jeho diela o ekonomike, podnikaní a investovaní sa veľmi líšia od väčšiny ostatných, ktoré zapĺňali a zapĺňajú pulty kníhkupectiev. Vo svojich dielach sa nesústreďuje ani tak na technické detaily toho istého investičného podnikania, ale na vysvetlenie, čo je to “správne” podnikanie, “správne” investície, “správne” rozhodnutia v podnikaní a investovaní. Bogleove odporúčania navyše často znejú mimoriadne neortodoxne, niekedy sú v rozpore s tým, na čo sú bankári z Wall Street alebo burzoví makléri a investori zvyknutí. Už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa veľké podniky začali na Boglea pozerať s podozrením.

 

Niektorí ho nazývali “búrlivákom”, iní “senilným starcom, ktorý sa pomiatol”. A ja neváham Boglea zaradiť do zoznamu “disidentov z ekonomiky”, na ktorý patria Američania John Galbraith, Paul Craig Roberts, Michael Hudson, John Perkins, Nemec Andreas von Bülow, Angličan Robert Skidelsky, Kórejčan Ha-Joon Chang a ďalší. O všetkých som už písal, o niektorých opakovane.

 

Ak sa pokúsime stručne definovať ideológiu Johna Boglea, môžeme ju zhrnúť do nasledujúcich bodov: Bogle je zástancom kapitalizmu, ale toho “správneho”. A kapitalizmus, ktorý je dnes v Amerike, už dávno nie je “správny”. Je potrebné ho urýchlene napraviť. Inak nebude ani kapitalizmus, ani Amerika. A svoje chápanie “správneho” kapitalizmu adresuje tak “hore” (podnikateľskej a politickej elite Ameriky), ako aj “dole”. Tí druhí sú milióny Američanov, ktorým rôzne ekonomické “teórie” a “rady” vymyli mozgy. John Bogle vyzýva Američanov, aby zapli “zdravý rozum”. Američan Bogle svojím spôsobom hovorí približne to isté, čo spomínaný Kórejčan Ha-Joon Chang. A Bogleove rady môžu byť užitočné nielen pre Američanov, ale aj pre ruských občanov, ktorí sa už tri desaťročia nechávajú oklamať rôznymi západnými ekonomickými “teóriami” a “radami”.

 

Bogle predovšetkým vyvracia mágiu čísel a počtov, ktorá hypnotizuje drvivú väčšinu účastníkov finančného trhu. Rozhodnutia na trhoch sa robia výlučne na základe čísel a všetko ostatné je vraj nepodstatné. Alebo dokonca bráni rozhodovaniu. O tejto mágii čísel a čísiel píše obzvlášť podrobne vo svojej knihe “Neverte číslam!”. (prvýkrát vyšla v USA v roku 2010). Moderný typický investor, ako uvádza Bogle, robí štyri kroky, pričom prvý krok je správny a posledný samovražedný:

“Prvým krokom je merať to, čo sa dá ľahko merať. V niektorých ohľadoch je to dokonca užitočné. Druhým krokom je ignorovanie toho, čo sa nedá zmerať, alebo priradenie ľubovoľnej kvantitatívnej hodnoty. Tým sa stráca objektivita a je to zavádzajúce. Tretím krokom je predpokladať, že to, čo sa nedá zmerať, nie je veľmi dôležité. To je slepota. Štvrtým krokom je tvrdenie, že to, čo sa nedá zmerať, v skutočnosti neexistuje. To je samovražda.”

 

V uvedenej knihe Bogle hovorí o “nástrahách merania” a tiež “o snahe merať nemerateľné – veci ako ľudský charakter, morálne hodnoty, srdce a duša, ktoré hrajú hlavnú úlohu v každej ekonomickej činnosti”. Bogle píše:

“Chcem diskutovať o nesprávnosti niektorých meraní, ktoré bežne používame, a o nástrahách, ktoré vytvárajú pre ekonómov, finančníkov a investorov.” Bogle rád pripomína okrídlenú vetu Alberta Einsteina:

“Nie všetko, čo sa dá spočítať, je dôležité, a nie všetko, čo je dôležité, sa dá spočítať.”

 

Číslo predovšetkým nie je schopné plnohodnotne určiť situáciu na trhu. Po druhé, často je potrebné zaoberať sa vedome sfalšovanými číslami. Bogle hovorí o takých pojmoch ako “riziko” a “neistota”, bez ktorých sa žiadny účastník trhu nezaobíde. Rozdiel medzi rizikom a neistotou ako prvý rozlíšil slávny ekonóm Frank Knight, profesor na Chicagskej univerzite. Riziko je len časť neistoty, tá, ktorú možno merať. Riziko je však len viditeľnou časťou celého ľadovca nazývaného “neistota”: “Ukazuje sa, že merateľná neistota alebo samotné “riziko” sa natoľko líši od nemerateľnej neistoty, že v skutočnosti vôbec nie je neistotou.”

 

Účastníci akciového trhu majú úplne neopodstatnený optimizmus, že ich zisky môžu rásť rýchlejšie ako hrubý domáci produkt krajiny: “V našej kapitalistickej ekonomike, kde je človek človeku vlkom, kde je konkurencia neúprosná a takmer neobmedzená, kde je spotrebiteľ kráľom a bohom, najmä v informačnom veku, naozaj si myslíte, že zisky korporácií v Amerike môžu rásť rýchlejšie ako náš HDP? Neverte číslam!” Čísla dávajú človeku všeobecne, a účastníkovi finančného trhu zvlášť, “ilúziu istoty” a najlepšou obranou proti tejto ilúzii je zdravý rozum (ktorý je, bohužiaľ, u mnohých účastníkov trhu úplne vypnutý):

“Celkovo som dospel k záveru, že najlepšou obranou proti ilúzii istoty, ktorú vytvárajú čísla, sú nemerateľné, ale napriek tomu neoceniteľné vlastnosti, ako je objektívne vnímanie, skúsenosť, zdravý rozum a schopnosť úsudku.”

 

V dvadsiatom storočí prešiel kapitalizmus podľa Boglea veľkou metamorfózou: z kapitalizmu vlastníkov na kapitalizmus manažérov. To následne prudko prehĺbilo mnohé rozpory kapitalizmu:

“Je jasné, že kapitalizmus vlastníkov ustúpil kapitalizmu manažérov a kapitalizmus manažérov spôsobil vážne deformácie v našej spoločnosti.” Taktiež “…trhy tak rozptýlili vlastníctvo podnikov, že zodpovední vlastníci už neexistujú. To je nielen morálne zlé, ale vedie to aj k degradácii samotného kapitalizmu”. Bogle z degradácie kapitalizmu obviňuje manažérov aj vlastníkov kapitálu, ktorí sa prestali starať o svoj kapitál: “Vyšší manažéri spoločností so všetkou svojou slávou, so všetkými svojimi tryskáčmi, bonusmi, penzijnými plánmi, klubovými poplatkami a bytmi na Park Avenue akoby zabudli, že sú zamestnancami zamestnanými vlastníkmi, a zdá sa, že na to zabudli aj samotní vlastníci.”

 

Po tom, ako sa manažéri dostali k moci, začali prekrúcať samotné chápanie investícií a začali nahrádzať reálnu ekonomiku finančnou ekonomikou: “Za posledné dve storočia prešla Amerika od agrárnej ekonomiky k priemyselnej ekonomike, potom k ekonomike služieb a teraz k tomu, čo možno nazvať prevažne finančnou ekonomikou. Finančná ekonomika sama o sebe nič nevytvára, iba parazituje na reálnej ekonomike: “Ale naša finančná ekonomika z definície odoberá hodnotu z celkovej hodnoty, ktorú vytvára naša produktívna ekonomika.”

 

Bogle píše, že finančný sektor nielenže zarába peniaze sprostredkovaním medzi účastníkmi trhu, ale pohlcuje aj veľkú časť ziskov, ktoré dosahujú nefinančné spoločnosti: “… hlavnou funkciou finančného sektora je sprostredkovať transakcie medzi kupujúcim a predávajúcim, transakcie, ktoré uskutočňujú investori medzi sebou a ktoré sú nevyhnutne hrou s nulovým súčtom (jedna strana získava presne toľko, koľko druhá stráca). Ale po odpočítaní podielu, ktorý získavajú naši finanční sprostredkovatelia – makléri, bankári, investiční manažéri, všetci títo krupiéri vo finančnom kasíne – sa špekulácie s akciami stávajú prehrou, ktorá spoločnosti odoberá značnú časť koláča ziskov vytvorených našimi podnikmi.”

 

Bogle odhaľuje finančníkov parazitujúcich na akciovom trhu a ponúka svoj vlastný prístup k investovaniu. Konkrétne pomocou indexových fondov: “Indexové investovanie je na vrchole vzostupu a dôvodom je jednoduchá aritmetika – čistý výnos, ktorý investor získa, sa rovná hrubému výnosu trhu mínus (oveľa nižšie) náklady na investovanie. Indexové investovanie nie je založené na nejakom abstraktnom koncepte “efektívnych trhov”, ale na nízkych nákladoch, širokej diverzifikácii a daňovej efektívnosti.” Navyše výnos investora využívajúceho indexové fondy bude vyšší ako pri súčasných metódach, ktoré si vyžadujú využitie “služieb” investičných maklérov, bankárov, rôznych správcov investičných fondov:

“Existujú dva zdroje vysokých výnosov indexových fondov: najvyššia možná diverzifikácia a najnižšie možné náklady” (z knihy “Príručka inteligentného investora”).

 

Kontakt s finančnými sprostredkovateľmi je drahší. Mali by ste jednoducho nakupovať cenné papiere indexového fondu a chrániť sa tak pred rôznymi druhmi zlyhaní. Spoľahnite sa na indexové fondy a navždy zabudnite na všelijaké prognózy, čísla, hodnotenia odborníkov: “Ako zviazať svoj osud s podnikaním? Veľmi jednoducho – kúpte si portfólio akcií všetkých amerických spoločností a držte ho navždy. Tento jednoduchý spôsob vám zaručí víťazstvo v investičnej hre, ktorej väčšina účastníkov je vo všeobecnosti odsúdená na neúspech”.

 

Akciový trh, ktorý bol pôvodne vytvorený na zabezpečenie efektívneho investovania do reálnej ekonomiky, sa zmenil na hazardnú platformu. A tie operácie, ktoré sa dnes na burze vykonávajú, sa zvyknú nazývať investíciami. Už to nie je investovanie, ale špekulácia: “Jednoducho obchodujeme s kusmi papiera, vymieňame si akcie a dlhopisy medzi sebou a s kasínami; používame terminológiu hazardných hier, zarábame na majetku. Okrem toho zvyšujeme náklady tým, že vymýšľame stále zložitejšie finančné nástroje, ktoré vytvárajú obrovské nemerateľné riziká pre náš finančný systém. Väčšina finančných inovácií je výhodná len pre ich tvorcov a predajcov, ale veľmi nebezpečná, ba dokonca deštruktívna pre bohatstvo tých, ktorí si tieto diabolsky šikovné produkty kupujú.” Bogle uzatvára:

“Ak použijeme Keynesovu terminológiu, “podnikanie” (nazvime ho “fundamentálne investovanie”) sa stalo iba “bublinou vo víre špekulácií”. Je to triumf emócií nad ekonomikou.” Toto sú slová z knihy “Neverte číslam”. Od jej vydania uplynulo už 13 rokov. Za ten čas sa triumf emócií nad ekonomikou stal ešte zjavnejším.

Valentin Katasonov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok