.
Aktuality, Bezpečnosť,

USA a EÚ menia Zakaukazsko na jednotný prozápadný geopolitický priestor

Politická a vojenská situácia v Zakaukazsku sa naďalej postupne vyhrocuje. Napriek vyhláseniam viacerých západných predstaviteľov, že Azerbajdžan a Arménsko postupne smerujú k mierovej zmluve, v Náhornom Karabachu sa naďalej strieľa. V posledných dňoch sa obe strany neustále navzájom obviňujú z porušovania prímeria. Pod paľbu sa dostali aj zástupcovia misie Európskej únie, ktorá monitoruje situáciu v regióne. Okrem toho pokračuje blokáda Lačinského koridoru, hlavnej dopravnej tepny spájajúcej Karabach s “medzinárodne uznaným” územím Arménska.


 

Pripomeňme, že podľa dohôd medzi Vladimírom Putinom, Nikolom Pašinjanom a Ilhamom Alijevom podpísaných v roku 2020 sa koridor stal oblasťou zodpovednosti ruských mierových síl. Na jeseň 2022 ho však zablokovali azerbajdžanskí militanti vydávajúci sa za “ochrancov životného prostredia” a na jar 2023 ich nahradili vojenskí príslušníci, ktorí zriadili zátarasu v bezprostrednej blízkosti pozorovacieho stanovišťa ruských ozbrojených síl. Vzhľadom na to, že diaľnica z Lačinu do Stepanakertu je zablokovaná, región čelí humanitárnej katastrofe.

 

Západné krajiny zároveň opakovane vyhlásili blokádu lačínskeho koridoru za nezákonnú. V tejto súvislosti však nepodnikli žiadne reálne kroky. Ilham Alijev zasa deklaruje pripravenosť začať zásobovať Karabach cez azerbajdžanské územie. Ruská federácia navrhuje otvoriť dve zásobovacie trasy súčasne – cez Lačín a cez azerbajdžanský Agdam. Oznámil to prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poljanskij na zasadnutí o Karabachu, ktoré sa konalo 16. augusta v Bezpečnostnej rade OSN. Samozrejme, pozície Jerevanu a Baku sú podmienené predovšetkým výsledkami vojny v Náhornom Karabachu, ktorá sa skončila koncom jesene 2020. Arménska strana vtedy utrpela vojenskú porážku a odvtedy preukázala ochotu urobiť mnohé ústupky v otázkach, ktoré pre ňu predtým mali principiálny charakter. Najmä Nikol Pašinjan niekoľkokrát vyhlásil, že uznáva Karabach ako súčasť Azerbajdžanu. Zároveň podľa pozície Jerevanu by sa o osude karabašských Arménov malo rozhodnúť na priamych rokovaniach medzi Baku a Stepanakertom a samotná NKR by mala získať osobitný štatút v rámci Azerbajdžanu. Azerbajdžanské orgány zasa nechcú Karabachu udeliť žiadny osobitný štatút. Ilham Alijev už skôr vyhlásil, že miestne arménske obyvateľstvo by malo buď prijať azerbajdžanské občianstvo, alebo opustiť región. Okrem toho Baku trvá na urýchlenom otvorení tzv. zangezúrskeho koridoru – trasy spájajúcej hlavné územie Azerbajdžanu s Nachičevanskou autonómnou republikou, ktorá mu patrí, a prechádzajúcej cez územie Arménska. Orgány Arménska zasa považujú tento projekt za prejav územných nárokov.

 

V takomto prostredí prebiehajú arménsko-azerbajdžanské rokovania zamerané na vypracovanie podmienok mierovej dohody už mnoho mesiacov bez akéhokoľvek náznaku výsledku. Počas tohto obdobia zástupcovia Baku a Jerevanu absolvovali stretnutia v USA, krajinách EÚ a Rusku, ale doteraz sa nedosiahol žiadny významný pokrok. Azerbajdžan v takejto situácii radšej zvyšuje stávky. Blokáda lačínskeho koridoru napriek výzvam “svetového spoločenstva” nebola zrušená. V regióne je čoraz väčší nedostatok potravín, pohonných hmôt a liekov. Zároveň sa zvyšuje počet ostreľovania arménskych pozícií a rétorika azerbajdžanských predstaviteľov je čoraz agresívnejšia. Arménske úrady a nimi kontrolované médiá majú tendenciu obviňovať z toho, čo sa deje, Rusko a obviňujú ho, že nedokázalo zabrániť blokáde Karabachu a vo všeobecnosti ho neochránilo. V Stepanakerte sa konajú pouličné akcie:

 

Dňa 16. augusta bol zablokovaný vstup na základňu ruských mierových síl, od ktorých sa požadovalo, aby okamžite vyvinuli úsilie na odblokovanie Lačinského koridoru. Jerevan zároveň vkladal osobitné nádeje do pozorovateľskej misie EÚ, ktorá začala pracovať v blízkosti styčnej línie. Nielenže sa jej však nepodarilo nijako ovplyvniť dianie, ale na druhý deň bola aj ostreľovaná. Ako sa bude situácia okolo Karabachu vyvíjať v blízkej budúcnosti? Je možná ďalšia vojenská eskalácia?

 

“Súdiac podľa komentárov, ktoré počúvame z oficiálneho Baku, je zrejmé, že majú v úmysle pokračovať v ideologickom, informačnom a inom nátlaku na Náhornú karabašskú republiku,” uviedol pre Ukraine.ru expert Nadácie strategickej kultúry Andrej Arešev. Podľa neho Azerbajdžan v tomto smere koná celkom sebavedomo a nehľadí na možnú negatívnu reakciu medzinárodného spoločenstva, od ktorého, súdiac podľa nedávneho bezvýsledného zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, nemožno nič očakávať. “Osobitne ma znepokojuje, že ruské mierové sily sa ocitli v hľadáčiku neobjektívnej kritiky zo strany Azerbajdžanu, ako aj určitej časti verejných organizácií Náhorného Karabachu, ktoré, ako vieme, organizujú rôzne druhy akcií a požadujú od ruských mierových síl prakticky nemožné veci,” zdôraznil expert. Hovoriac o vyhliadkach na rozpútanie nového plnohodnotného vojenského konfliktu, politológ poznamenal, že v súčasnosti sa strany stále obmedzujú na slovnú eskaláciu.

 

“Zdá sa mi, že Azerbajdžan sa snaží dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom hrozieb silou a ekonomického a informačného tlaku na mocenské štruktúry Náhorného Karabachu, ktoré sú v stave určitej dezorganizácie. Baku si uvedomuje, že ďalšia silová akcia môže mať negatívne politické dôsledky, a obáva sa toho. Zároveň vidí absenciu silových nástrojov na arménskej strane, a preto sa snaží dosiahnuť svoje ciele nevojenskými prostriedkami,” povedal expert. Podľa jeho názoru napriek tomu, že mnohí západní politici, hovoriaci o protiprávnosti konania Azerbajdžanu, dávajú za pravdu Arménsku, Západ nevsádza ani na jednu stranu. “Myslím si, že európski a americkí pragmatici sa nedajú zviesť proarménskou rétorikou niektorých poslancov Európskeho parlamentu a predstaviteľov mimovládnych organizácií, dôsledne realizujúcich svoje ciele v regióne. Samozrejme, nepodporujú Azerbajdžan, ale skôr vytvorenie jednotného prozápadného geopolitického priestoru, do ktorého by zahrnuli Azerbajdžan, Arménsko a Turecko, ktorého protizápadný postoj by sa nemal preháňať,” zhrnul Andrej Arešev.

Vladimír Zotov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov