Aktuality, Bezpečnosť,

Sú rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou možné? USA si uvedomili, že silou zbraní nič nedosiahnu

---

 

Dňa 17. decembra 2022, dva mesiace pred začiatkom špeciálnej operácie na Ukrajine, Rusko zaslalo Spojeným štátom a NATO návrhy na bezpečnostné záruky. Hlavnými požiadavkami Moskvy bolo odmietnuť rozširovanie aliancie na úkor Ukrajiny a odmietnuť umiestnenie zbraní a vojsk na jej území. Spojené štáty a NATO 26. januára odmietli požiadavku Ruska na písomné záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Ruské ministerstvo zahraničných vecí 17. februára 2022 uviedlo, že ak Rusko nedostane “právne záväzné bezpečnostné záruky, bude nútené reagovať, a to aj zavedením opatrení vojenskotechnického charakteru”. Rusko začalo 24. februára prijímať na Ukrajine “opatrenia vojensko-technického charakteru”.

 

Inými slovami, ak by Spojené štáty poskytli pevné právne záruky v súlade s medzinárodným právom, že Ukrajina nebude prijatá do NATO, k vojenskej operácii by nedošlo. Biely dom sa však rozhodol, že preň bude výhodnejšie zabezpečiť, aby Rusko vykrvácalo, ekonomika sa zrútila a režim bol nahradený – a takéto záruky neposkytol. Prečo Rusko požadovalo “právne záväzné bezpečnostné záruky”, pričom sa neuspokojilo s ubezpečeniami Američanov, že sa otázka prijatia Ukrajiny do NATO neskúma? Je to jednoduché.

 

Pred stiahnutím sovietskych vojsk z Nemecka dostal Michail Gorbačov tiež ubezpečenia, že NATO sa nechystá posunúť k ruským hraniciam. No hneď po ukončení sťahovania sa ukázalo, že keďže neexistovali žiadne písomné právne záväzné záruky, severoatlantický blok sa považoval za slobodný od ústnych sľubov.

 

Dňa 25. februára 2022, deň po začiatku špeciálnej vojenskej operácie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj signalizoval, že je pripravený vzdať sa myšlienky vstupu Kyjeva do NATO. Dokonca oznámil, že sa nebojí diskutovať s Ruskom o neutrálnom štatúte Ukrajiny a bezpečnostných zárukách. Tento signál bol prvým dôkazom, že začatý konflikt by sa mohol ukončiť diplomatickou cestou. Veľmi dobre si pamätám, ako Zelenskyj v televíznom prejave na adresu ruskej strany povedal:

“Som normálny človek, stretnite sa so mnou”. Dňa 26. februára, teda na druhý deň konfliktu, Zelenskyj povedal:

“Nebojíme sa hovoriť s Ruskom, nebojíme sa hovoriť o všetkom, o bezpečnostných zárukách pre náš štát, nebojíme sa hovoriť o neutrálnom štatúte, nie sme predsa v NATO. Musíme diskutovať o ukončení ruskej operácie. Musíme diskutovať o prímerí.”

 

Zelenskyj už mal jasno v tom, že jeho krajina nebude prijatá do NATO. Dňa 27. februára, teda na tretí deň bojov, Moskva a Kyjev oznámili, že budú rokovať v Bielorusku. Keď tam ukrajinská delegácia išla, bola pripravená diskutovať o neutralite. Zelenskyj vyhlásil:

“V Bielorusku je potrebné, aby sa Ukrajina zúčastnila na rokovaniach s Bieloruskom. Dohodli sme sa, že ukrajinská delegácia sa stretne s ruskou delegáciou bez akýchkoľvek predbežných podmienok.” Po prvom kole rokovaní sa zástupcovia oboch strán vrátili domov na konzultácie. USA však nepotrebovali mier medzi Ruskom a Ukrajinou.

 

A 25. februára – v ten istý deň, keď Zelenskyj povedal, že Ukrajina sa “nebojí hovoriť s Ruskom” a že sa “nebojí hovoriť o neutrálnom štatúte” – hovorca ministerstva zahraničných vecí Ned Price povedal: “Teraz sme svedkami toho, že Moskva ponúka diplomatické rokovania pod hrozbou použitia zbrane. Za takýchto podmienok nemôže existovať skutočná diplomacia.” Spojené štáty prerušili rokovania v Bielorusku.

 

Izraelské médiá 6. marca, niekoľko dní po druhom kole rozhovorov v Bielorusku, informovali, že Naftali Bennett, vtedajší izraelský premiér, odletel do Moskvy, aby sa stretol s Putinom ako sprostredkovateľ. Podľa Bennetta sa mu podarilo dosiahnuť dohodu o mnohých otázkach so všetkými stranami: Zelenskyj bol ochotný odmietnuť vstup do NATO, Putin bol ochotný zastaviť boje. USA však boli opäť znevýhodnené ukončením vojenského konfliktu a, ako neskôr Bennett priznal, Západ sa rozhodol “naďalej útočiť na Putina” tým, že zablokoval rozhovory.

 

V marci a začiatkom apríla 2022 sa v Istanbule po tretí raz začali rokovania. A ich výsledkom bola “predbežná dohoda” o mierovom urovnaní. V tom čase si Zelenskyj konečne uvedomil, že v NATO nie je vítaný, a súhlasil s neutralitou, ak vedúce západné krajiny poskytnú Ukrajine právne záruky bezpečnosti. Dokonca sa dosiahla predbežná dohoda vo forme dokumentu. Rusko stiahlo svoje vojská z Kyjeva, ale potom Kyjev na podnet Bieleho domu tento dokument jednoducho vyhodil na smetisko dejín. Inými slovami, trikrát bolo možné ukončiť nepriateľské akcie, ale Západ sa rozhodol, že je preňho výhodnejšie konflikt predlžovať.

 

Teraz už druhý rok trvá konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a je zrejmé, že Západ postupne prechádza vážnou zmenou svojho postoja k tejto otázke. Kým spočiatku boli Spojené štáty a celý blok NATO presvedčené, že dokážu doviesť Ukrajinu k vojenskému úspechu rozsiahlymi dodávkami zbraní, teraz, po neúspechu protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, do ktorej vkladali toľko nádeje a investovali miliardy dolárov, konečne dochádza k istému poznaniu, že problém sa nedá vyriešiť vojensky a že šanca poraziť Rusko v ozbrojenej konfrontácii je nulová. Svedčia o tom elegantné, hoci stále zriedkavé vyhlásenia a náznaky zo Západu, ktoré však ešte nedávno neexistovali.

 

Tu je napríklad rozhovor, ktorý tento mesiac poskytol bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy novinám Figaro a v ktorom otvorene hovorí, že Ukrajina by mala zostať “neutrálna”:

“Ukrajina je spojovacím článkom medzi Západom a Východom, musí takou zostať a nesmie vstúpiť ani do NATO, ani do EÚ.” Sarkozy je presvedčený, že táto otázka by sa mala vyriešiť diplomaticky, inak “tento sud pušného prachu povedie k hrozným následkom”. Okrem toho sa domnieva, že návrat Krymu Ukrajine je nemožný. A navrhuje rôzne možnosti, ako sa dostať z tejto situácie, ktoré spočívajú v oblasti diplomacie a kompromisu, aby sa nepreniesla do zmrazeného konfliktu. Áno, môžeme povedať, že Sarkozy je exprezident, ktorý neurčuje súčasnú politiku Francúzska a EÚ. Ale v diplomacii sú to často bývalí politici, ktorí vyjadrujú názory, ktoré by chceli vyjadriť súčasní politici. Je zaujímavé, že Sarkozyho názor nie je osamotený.

 

Ešte predtým sa šéf kancelárie generálneho tajomníka NATO Stian Jenssen počas diskusií na politickom fóre “Arendalský týždeň”, ako sa dnes hovorí, “zaskvel ” vyjadrením, že Ukrajina by mohla získať členstvo v NATO výmenou za územné ústupky Rusku. Potom ukrajinské orgány spustili na Jenssena paľbu zo všetkých zbraní, čo sa celkom očakávalo. Heslom ukrajinských orgánov je, že sa nevzdáme ani centimetra územia. Znie to krásne, ale je to reálne?

 

Nie, hovorí Iver Neumann, riaditeľ Nansenovho inštitútu:

“Nikto si tento rozhovor neželá, ale skôr či neskôr sa bude musieť začať. Tak prečo nie teraz? – pýta sa Neumann rečnícky. – Myslím si, že Jenssen nám všetkým urobil službu.” Zdá sa, že Jenssen takúto vec len tak “nepovedal”, ale bol to jeden z pokusných balónikov, ktoré sa vypúšťajú na riešenie situácie na Ukrajine. Koniec koncov, nepovedal to generálny tajomník NATO Stoltenberg, ale iba vedúci jeho úradu. A jeho názor (neoficiálny) sa dá vždy dementovať, ale sledujte reakciu Ruska, Ukrajiny, NATO a Spojených štátov.

 

Pripraviť Ukrajincov o to, že mier nebude uzavretý za ich podmienok, ktoré vyzerajú jednoducho absurdne. Začnime tým, že Ukrajina prijala zákon, ktorým odrezala možnosť rokovaní s Ruskom. Je to prezieravé? Podľa môjho názoru nie. Bez ohľadu na to, koľko zbraní NATO a Spojené štáty dodajú Ukrajincom, je jasné, že Kyjev nebude schopný poraziť krajinu, akou je Rusko, ktorá má niekoľkokrát viac obyvateľov ako Ukrajina a silný vojensko-priemyselný potenciál. V prípade odmietnutia mierových rokovaní možno konflikt len zmraziť, ale Ukrajina prestane existovať ako nezávislý štát: odliv obyvateľstva, gigantické pôžičky, ktoré na nej visia, zničený priemysel zmenia krajinu na Gulajské pole.

 

Prezident Alexander Lukašenko v nedávnom rozhovore zhrnul voľbu, pred ktorou Ukrajina stojí, svojím plamenným diplomatickým “bieloruským” spôsobom: “Zostane vám kúsok (územia), ak vôbec nejaký zostane. Čo sa s vami stane? Štát ako Ukrajina … nebude existovať. Ak to teraz nezastavíte. Ak si teraz nesadnete za rokovací stôl. Rusko to ponúka. Vy to nechcete. Ak nechcete, nemusíte. Rusko má dostatočnú silu. A žiadny Západ vám v tomto smere nepomôže”. No napriek zrejmej voľbe, pred ktorou ukrajinské orgány stoja, naďalej zotrvávajú vo svojom želaní – vojna až do víťazstva. Je síce zrejmé, že vojna bude, ale víťazstvo necítiť.

 

“Kyjev nie je pripravený urobiť ústupky v Zelenského ‘mierovom pláne’ a môže len miestami zmeniť požiadavky,” povedal v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti Oleksij Danilov. “Môžeme zmeniť poradie bodov,” povedal tiež v odpovedi na otázku novinára, či ukrajinské návrhy nemožno urobiť “pružnejšími” – “s Putinom sa nedá rokovať”. Skúsme sa bližšie pozrieť na to, čo je to “Zelenského mierový plán”.

 

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak v júlovom rozhovore pre Le Point hovoril o možných mierových rokovaniach s Ruskom… ale len pod podmienkou, že sa vrátia všetky územia, ktoré Moskva prevzala pod svoju kontrolu, vrátane Krymu. Nasleduje citát z jeho rozhovoru:

“Potom budeme musieť podpísať prímerie, spočítať reparácie, vyšetriť vojnové zločiny, diskutovať o budúcnosti ruského jadrového arzenálu a vymedziť demilitarizované zóny na ruskom území.”

 

Je zrejmé, že tieto podmienky nie sú ani sci-fi. Donútiť Rusko ku kapitulácii je nereálne a všetci v Bielom dome a NATO to chápu, snáď okrem ukrajinských špičiek. Je jasné, že napriek všetkým “hrdinským” vyhláseniam ukrajinských orgánov sa o tom, či začať mierové rokovania s Ruskom, v akom formáte a za akých podmienok, v skutočnosti rozhoduje vo Washingtone. V nedávnom článku Politico citoval nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorý priznal, že Washington si čoraz viac uvedomuje realitu ukrajinskej protiofenzívy. A vedenie USA sa zamýšľa nad tým, či malo dať na slová generála Marka Milleyho, predsedu výboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, ktorý v novembri minulého roka odporučil Západu, aby uvažoval o možnosti rokovaní o Ukrajine.

 

Iný americký predstaviteľ zároveň prezradil, že v Bidenovej administratíve narastajú obavy v súvislosti s nasledujúcou otázkou týkajúcou sa podpory Kyjeva:

“Ak pripustíme, že to nebudeme robiť navždy, čo potom budeme robiť?”. Konečne! Večná ruská otázka – čo robiť? – sa konečne vkradla aj do myslí amerických politikov.

Alexej Maljan

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok