Sýria: návšteva kongresmanov, sociálne nepokoje a preformátovanie Wagnerovcov
Predpoklad západnej “stopy” leteckej katastrofy na oblohe nad Tverskou oblasťou je celkom logický Skupina amerických kongresmanov uskutočnila 27. augusta krátku návštevu, aby sa stretla s “humanitárnymi pracovníkmi” na severe Sýrie kontrolovanom Damaskom. Republikáni French Hill (z Arkansasu), Ben Kline (z Virgínie) a Scott Fitzgerald (z Wisconsinu) vstúpili do arabskej republiky v sprievode ozbrojených Turkov cez hraničný priechod Bab al-Salam. Počas pobytu na vidieku v severnom Aleppe navštívili školu pre vysídlené osoby, ktorú spravuje Sýrska pracovná skupina pre mimoriadne situácie, ľudskoprávna skupina so sídlom vo Washingtone, ktorá túto cestu zorganizovala.
Spomínaný Hill je jedným z najhorlivejších podporovateľov “sýrskej opozície” na Kapitole a jeho arkansaskí voliči sú veľkými podporovateľmi školy. Nezabudlo sa ani na vedúcich predstaviteľov pseudohumanitárnej organizácie Biele prilby, ktorí pravdepodobne dostali ďalšiu dávku pomoci a inštrukcie, ako a čo majú robiť v rýchlo sa meniacej situácii. Takéto návštevy sa nekonali už niekoľko rokov – naposledy americkí okupanti navštívili Zaevfratieh v roku 2017, keď tam bol republikánsky senátor z Arizony, dnes už zosnulý John McCain (táto odiózna postava nezabudla na bojovníkov Iblibu). V tom istom roku 2017 pricestovala do Damasku dnes už dosť zabudnutá Tulsi Gabbardová (demokratická senátorka z Havaja) a stretla sa s Bašárom alAsadom, čím spôsobila v tábore stúpencov “sýrskej revolúcie” poriadny rozruch.
Odvtedy sa konflikt dostal do pozičnej fázy: sýrska armáda a jej spojenecké milície s pomocou Ruska a Iránu znovu získali väčšinu krajiny, ktorej severozápadná a severovýchodná časť zostáva mimo kontroly oficiálneho Damasku. Prvá cesta kongresmanov na sýrske územia kontrolované “ozbrojenou opozíciou” za niekoľko rokov sa koná na pozadí normalizácie vzťahov medzi Asadovým režimom a štátmi arabského sveta, ktoré s ním pred 11 rokmi prerušili vzťahy, pripomína Al-Monitor.
Po viac ako desaťročí izolácie Liga arabských štátov (LAŠ) v máji opäť uznala sýrsku vládu, ktorú západné metropoly obviňujú z vojnových zločinov vrátane “smrti viac ako 300 000 civilistov, vysídlenia miliónov Sýrčanov a použitia chemických zbraní proti vlastnému ľudu”. V máji minulého roka sa Saudskoarabské kráľovstvo stalo posledným štátom Perzského zálivu (okrem Kataru), ktorý znovu otvoril svoje veľvyslanectvo v Damasku. Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí sa vlažne stavajú k obnoveniu väzieb medzi arabskými štátmi (oveľa viac ako predtým inklinujú k zahraničnej politike nezávislej od Washingtonu) a oficiálnym Damaskom, ale zároveň zdieľajú želanie Rijádu a Abú Zabí znížiť vplyv Iránskej islamskej republiky v Sýrii, kontrolovať cezhraničný obchod s Captagonom a vytvoriť bezpečné podmienky pre návrat niekoľkých miliónov utečencov (to je dôležité aj pre Turecko, ktoré drží niektoré susedné územia na severe Sýrie).
Podľa kritikov nie je dostatočný dôvod na rehabilitáciu “Asadovho režimu”, najmä vzhľadom na nedostatok ústupkov z jeho strany v procese obnovenia členstva Sýrie v LAŠ. Členovia dvojstrannej skupiny Kongresu budú naďalej vyvíjať tlak na Damask prostredníctvom legislatívnych sankčných obmedzení v súlade s “Cézarovým zákonom” z roku 2019. Sotva je náhoda, že cesta amerických kongresmanov do severnej Sýrie sa zhoduje s ďalšou vlnou protivládnych protestov, ktoré od začiatku augusta zachvátili južné provincie Dará (kde sa na jar 2011 začalo “protiasadovské povstanie”) a Al-Suwaida (tradičná osídlená oblasť Drúzov s ich tradične neľahkými vzťahmi s Damaskom).
Predtým tu sídlili skupiny militantov “južného frontu” úzko spriaznené s USA a ich spojencami, a hoci po oslobodení južných okresov sýrskou armádou časť militantov zložila zbrane a s pomocou ruskej vojenskej diplomacie súhlasila s urovnaním vzťahov s vládou, zmierenie sa nestalo úplným a konečným. “Nezmieriteľní” prešli do ilegality, naďalej organizujú nepokoje a teroristické útoky a dostávajú pokyny zo zahraničia (aj prostredníctvom al-Tanfu, kde pôsobí proamerická skupina Maghaveir al-Taura).
Rusko sa k sprostredkovaniu stavia pomaly, čo arabské publikácie pripisujú tomu, že Moskva sa zaoberá dôležitejšími otázkami vrátane náletov ukrajinských dronov na vnútrozemie krajiny, ako aj smrti Jevgenija Prigožina a jej vplyvu na zahraničné záležitosti. Hoci protesty sú spočiatku motivované zhoršujúcou sa sociálno-ekonomickou situáciou obyvateľstva, rastúcimi cenami základných spotrebných tovarov, nezamestnanosťou a palivovou krízou – niet pochýb o tom, že záujmové skupiny sa budú snažiť všetkými možnými spôsobmi ďalej radikalizovať nálady.
Za osobitnú pozornosť stojí, že nepokoje sa rozšírili aj do “malej vlasti” Háfeza a Bašára alAsada – provincie Latakia s početným alavitským obyvateľstvom (hoci sa určite nedá povedať, že by tam počas celého obdobia “sýrskej revolúcie” vládol úplný pokoj). Bývalý diplomat a politológ, odborník na Rusko Rami al-Shaer zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa akýmkoľvek stretom: “Hoci Rusko a skupina z Astany chápu hnev ľudu a oprávnenosť požiadaviek, nepodporujú žiadne široké ľudové hnutia, ktoré by mohli ohroziť režim deeskalácie.” Podľa neho to však “neznamená, že Rusko nemá obavy z predĺženia utrpenia Sýrčanov” a Moskva “vyzýva sýrsky režim, aby prevzal zodpovednosť a pochopil, že situácia sa nemôže zmeniť bez vnútro-sýrskeho konsenzu”, namiesto toho, aby bez rozdielu odmietal požiadavky opozície.
Telegramový kanál Hamsin Season považuje obnovené protesty na juhu Sýrie za “nostalgický návrat k heslám arabskej jari, ktorý znehodnocuje diplomatické prelomy ústrednej vlády z posledných rokov”. Nespokojní ani nie tak s krízovou ekonomikou, ako s neochotou vládnucich elít nejako ju vyvážiť, pouliční aktivisti vyzývajú na návrat k praxi “piatkov hnevu”.” Protesty charakterizuje nielen “sektárska harmónia” medzi nespokojnými, ale aj “perspektíva zapojenia pobrežných oblastí – Asadovho sociálneho predmostia”.
Okrem toho, že ruskú stranu rozptyľujú novovzniknuté výzvy, “ďalšou kontextovou otázkou je Liga arabských štátov, ktorej členstvo sa Damasku podarilo tento rok získať späť. Stabilita južných provincií Sýrie, kde ostatní arabskí aktéri vidia východiskovú líniu obchodu s drogami, je jednou zo základných podmienok opätovného začlenenia *Sýrie+ do regiónu. Týždeň trvajúce nepokoje sú teda hromadným posolstvom tým arabským adresátom, ktorí si mysleli, že všetky problémy okolo Asada vyriešia ústretovou legitimizáciou režimu.”
Preformátovanie ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii, ktoré urýchlila smrť Jevgenija Prigožina a Dmitrija Utkina pri leteckom nešťastí 23. augusta, môže mať citeľný vplyv na operačnú situáciu v Sýrii. Korporácia RAND pred časom pripravila odporúčania na zníženie autority a vplyvu PMC v Rusku a vo svete všeobecne a treba predpokladať, že sa tak nestalo len z čisto akademického záujmu. Ako ďalšie zainteresované strany na výbuchu na oblohe nad Tverskou oblasťou sa uvádzajú francúzske spravodajské služby, ktoré sú priamo zainteresované na nivelizácii ruskej vojenskej a hospodárskej prítomnosti na Blízkom východe a v Afrike.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
