Nová mobilizácia na Ukrajine aj v Rusku je nevyhnutná
Od 21. augusta, keď došlo k nehode na Lune-25, vstúpilo Rusko do procesu nepríjemných nehôd. Potom prišiel Prigožinov pád a útok dronu na pskovské letisko. Koniec augusta a začiatok septembra bol pre Rusko historicky vždy ťažkým obdobím. Takže sa to prejaví aj na fronte.
Havária Luny-25 je pre Rusko strategickou katastrofou, pretože prudko spomaľuje program práce s vesmírom, tak potrebný v podmienkach vojny. Roskosmos vyhlásil, že v rokoch 2025 – 26 zopakuje misiu Luna-25, čo znamená, že došlo k strategickej strate času na 2 – 5 rokov.
Prigožinova smrť ovplyvní bojovú účinnosť PMC Wagner. V každom prípade jej obnova si vyžiada určitý čas. Ak sa obmedzí na dva alebo tri mesiace, ide o operačný rozsah časovej straty. To je pri pohľade na nedávne udalosti v Afrike významné. Ešte v júni sme rozobrali operačný plán OS Ukrajiny na prístup k Azovskému moru. Určili sme, že prvým kritickým bodom je Tokmak, druhým kritickým bodom je Melitopol a tretím kritickým bodom je dosiahnutie pobrežia Azovského mora v ktoromkoľvek bode. Ide o klasickú operáciu a zvyčajné trvanie takýchto operácií sa vymedzuje na jeden až tri týždne, najviac mesiac. Tieto termíny sa vzťahujú na bežnú operáciu. A ak sa prekročí tento časový rámec, operácia sa už považuje za neúspešnú.
Teraz OS Ukrajiny tvrdia, že Tokmak je hlavným cieľom operácie. Ale pôvodný plán bol dobyť Tokmak v prvý deň ofenzívy alebo v noci na druhý deň. Operácia prestáva byť strategickou a stáva sa typickou operáciou s obmedzenými cieľmi. Dobytie Tokmaku prudko zhorší operačnú pozíciu Ruska a Ukrajina získa predmostie pre následnú ofenzívu na juhu. Na druhej strane je však takéto predmostie veľmi zraniteľné voči úderom z bokov. Tokmak však nebol dobytý a je ešte ďaleko. Z troch obranných línií zatiaľ môžeme hovoriť o prelomení len prvej z nich, a to ešte nie je presne potvrdené. Nie je to ani prvý cieľ, je to prvý krok k prvému cieľu. Teoreticky je prvá línia predpolím, druhá je líniou odporu a tretia je poslednou možnosťou zdržať nepriateľa. A keď je prvá línia prerazená, štvrtá línia je už vo výstavbe, a tak ďalej.
Z tohto hľadiska OS Ukrajiny ešte nedosiahli hlavnú líniu odporu. Preto keď počujem, že po prelomení prvej obrannej línie bude ľahšie postupovať, je to pre mňa absolútne nepochopiteľné. Skôr to bude ťažšie. Svoju prognózu nemením. Túto ofenzívu teraz vedú všetky sily OS Ukrajiny , ofenzíva má určitý taktický úspech, ale od operačného úspechu je ešte veľmi ďaleko (najmenej 15 kilometrov do Tokmaka). Úloha získať strategický úspech – prístup k Azovskému moru – nie je v tejto operácii vôbec stanovená. V zásade ide o priznanie porážky.
To, čo teraz robia OS Ukrajiny v smere na Rabotino, mala urobiť v prvých dňoch ofenzívy. Dva po sebe nasledujúce mesiace vedenia pozičnej ofenzívy viedli k tomu, že ofenzívny impulz sa vyčerpal v dôsledku veľkých strát a nedostatku vojenskej munície a techniky, strát v obrnených vozidlách a delostrelectve. Armáda sa naučila skrývať svoje straty. OSN oficiálne uviedla, že straty na oboch stranách presiahli pol milióna. Kyivstar označil straty svojich účastníkov – 400 tisíc. Prikláňam sa k názoru, že straty Ukrajiny nie sú menšie ako 600 tisíc ľudí. To znamená, že tu máme totálnu vojnu. Straty sa blížia k úrovni prvej svetovej vojny a už teraz prevyšujú občiansku vojnu v ZSSR, občiansku vojnu v USA, iránsko-irackú vojnu. Zároveň by sme si mali uvedomiť, že úroveň medicíny na začiatku dvadsiateho storočia a v súčasnosti je rádovo vyššia.
Na základe analógií s iránsko-irackou vojnou a s pozičným obdobím kórejskej vojny, ako aj s prvou svetovou vojnou a s prihliadnutím na rozdiely v delostreleckej a útočnej taktike sa veľmi nepomýlime, ak budeme považovať straty Ukrajiny za minimálne dvakrát väčšie ako straty Ruska. Ak počítame ukrajinské straty na 600 – 800 tisíc, dostaneme ruské straty na 300 – 400 tisíc. Domnievam sa, že je to presne tak. Ak vezmeme do úvahy tých, ktorí boli mobilizovaní minulý rok, strany už tento zdroj vyčerpali a nové kolo mobilizácie je nevyhnutné. Ukrajina už vyhlásila, že teraz uskutoční novú mobilizáciu v počte 200 tisíc a na jar 300 tisíc. Ukrajina sa zrejme touto mobilizáciou dostane na hranicu, ktorú si môže dovoliť.
Rusko je tiež povinné pristúpiť k novej mobilizácii na jeseň tohto roku. Nevidím možnosť vyjednávania. Oficiálne Ukrajina hovorí, že ofenzíva je úspešná, prešli najťažším bodom v Rabotine a teraz už bude len úspech. Aj keby sa vrátili na svoje pozície na juhu a stratili Kupjansk – to Ukrajinu k rokovaniam neprinúti. Strata Charkova – možno budú rokovať, strata Kyjeva – určite budú. Ale zatiaľ ani Kupjansk Rusko nezískalo. Rusko v dnešnej situácii na fronte tiež nemôže pristúpiť na rokovania, pretože by to bolo priznanie jeho porážky. Táto situácia je rovnako neprijateľná pre strany, elity a obyvateľov oboch krajín. Európa má záujem o rokovania a každým mesiacom sa tento záujem Európy bude zvyšovať. Tlačí ju k tomu situácia v Nigeri a Gabone, ale o tom budeme hovoriť neskôr.
Sergej Pereslegin
