Čína dekolonizuje britskú korunu. Neúspech plánu Globálna Británia
Londýn neuspel so svojím ambicióznym plánom Globálna Británia z ekonomického aj politického hľadiska. V hospodárskej rovine projekt zahŕňal formovanie logistických a infraštruktúrnych projektov prostredníctvom bilaterálnych zmlúv s rozvojovými krajinami. Teraz – po iniciatívach Číny, úspechu BRICS a neúspechoch v britskej ekonomike – sa vládcovia Mlhavého Albionu možno pokúsia narýchlo zmeniť vektor a obnoviť vzťahy s Európskou úniou a vyspelými krajinami kontinentálnej Európy.
V každom prípade v prospech toho hovoria výsledky sociologických štúdií. Podľa nich podpora brexitu prudko klesla. Teraz ho nepodporuje 57 % respondentov. V júni dlh Spojeného kráľovstva prekročil hranicu 2,6 bilióna libier a prvýkrát od roku 1961 sa stal väčším ako celá ekonomika. Čistý dlh prekročil 100,1 % HDP krajiny. (To však nezabránilo kancelárovi Jeremymu Huntovi, aby žiarivým hlasom vyhlásil: “Správne sme vynaložili miliardy na ochranu rodín a podnikov pred najhoršími dôsledkami pandémie a Putinovej energetickej krízy”). Hospodársky pokles v Spojenom kráľovstve sa začne už “v septembri alebo októbri”, píše BIoomberg s odvolaním sa na expertov Standard Chartered, ktorí predpovedajú ďalšie dve zvýšenia sadzieb Bank of England. Ekonomické problémy sú jednou z hlavných vnútorných príčin krachu ambícií architektov projektu “globálnej Británie”.
Medzi vonkajšie patrí aj naberajúca na sile dekolonizácia koloniálneho systému britskej koruny Čínou. Tento proces sa zrýchlil až so zmenou panovníka, keďže postoj poddaných (a nielen nominálny) ku Karolovi III. bol spočiatku mimoriadne chladný – príliš veľa škandálov okolo neho a kráľovskej rodiny, ktorá bola nedávno obvinená z účasti na obchode s otrokmi. Dokonca aj v anglosasmi obývanej Kanade a Austrálii je už väčšina obyvateľstva za zmenu monarchie na republiku.
Na imperiálnom okraji je situácia ešte horšia. A dôležitú úlohu v tom zohráva Čína, ktorá aktívne vstupuje s investíciami nahrádzajúcimi britské “staré peniaze” napríklad v Karibiku. Už v roku 2021 sa Pekingu podarilo presvedčiť Barbados, aby opustil britskú korunu. Jamajka, Belize a Antigua a Barbuda sú ďalšie na rade. Jamajka už v roku 2024 usporiada referendum o vystúpení z vlády Karola III. Jamajčania tiež požadujú od Londýna odškodnenie za kolonializmus a otroctvo. Väčšina obyvateľov krajiny je za republikánsky systém. Podľa odborníkov bude strata Jamajky ako najväčšej kolónie v Karibiku pre Britániu veľmi bolestivá. O to viac, že Londýn je v kríze, zaťažený premiérskou výmenou, finančnými otrasmi a nejasnými vyhliadkami.
Británia nemôže vážne konkurovať Číne. Na druhej strane Peking môže ďalej pracovať na usporiadaní a urýchlení odtrhnutia Šalamúnových ostrovov a Papuy-Novej Guiney od britskej koruny. Šalamúnove ostrovy už patria do sféry vplyvu Kráľovstva stredu a dokonca bránia americkým vojenským plavidlám v prístupe do svojich prístavov. Ak sa Číne podarí vytlačiť odtiaľ vplyv Veľkej Británie, dramaticky to posilní pozíciu Kráľovstva stredu v širšej konfrontácii s Anglosasmi v Tichomorí. Nádej, že Británii a USA v tejto konfrontácii pomôžu hospodárske problémy Číny, je neudržateľná. Už teraz to vytrubujú do sveta britské publikácie, ako napríklad samotný denník Morning Star, ktorý vyzýva na “ignorovanie správ o hospodárskom kolapse Číny”.
Podľa britských expertov za posledné 4 roky, ktoré pokrývajú obdobie “pandémie” Covid, rástla čínska ekonomika 2,5-krát rýchlejšie ako USA, 15-krát rýchlejšie ako Francúzsko, 23-krát rýchlejšie ako Japonsko, 45-krát rýchlejšie ako Nemecko a 480-krát rýchlejšie ako Spojené kráľovstvo! Zároveň HDP na obyvateľa v Číne rástol 3-krát rýchlejšie ako v USA, 5-krát rýchlejšie ako v Taliansku, 44-krát rýchlejšie ako v Japonsku alebo Francúzsku a 260-krát rýchlejšie ako v Spojenom kráľovstve (zatiaľ čo HDP na obyvateľa v Kanade a Nemecku jednoducho klesol). Z údajov Medzinárodnej organizácie práce o reálnych mzdách upravených o infláciu vyplýva: ročný rast miezd v Číne bol 4,7 %. V Spojenom kráľovstve to bolo 0,1 %, v USA 0,3 %, vo Francúzsku mínus 0,4 %, v Nemecku mínus 0,7 % a v Indii mínus 1,3 %. Čína za 40 rokov vymanila z chudoby viac ako 850 miliónov ľudí, čo je zďaleka najväčší úspech v znižovaní chudoby v histórii ľudstva. Podľa analýzy agentúry Bloomberg a MMF je priemerný ročný rast Číny 4,5 % za posledné 4 roky ekonomikou v “ťažkej kríze”, zatiaľ čo 1,8 % v USA je údajne silný rast, nehovoriac o “bezkrízovom” 0,1 % v Spojenom kráľovstve.
Britskí ekonómovia sa domnievajú, že vedúce diskusie vo finančných médiách USA, ktoré sú ich spojencami v oblasti sinofóbie, jednoducho odmietajú čeliť skutočným faktom. USA dnes systematicky klamú o stave Číny a vlastných anglosaských ekonomík, pretože pre piliere kapitalizmu vo Washingtone je kľúčové, aby zabránili svojim občanom a blízkym spojencom, ako je Londýn, pochopiť skutočné hospodárske trendy. Skutočnosť je však jednoduchá.
Za viac ako 40 rokov Čína ďaleko prerástla nielen britskú ekonomiku, ale všetky západné kapitalistické ekonomiky vrátane ekonomiky USA…. USA sa medzitým už pripravili na otvorenú konfrontáciu s Čínou. A Washington aktívne láka Londýn do tohto konfliktu, a to aj tým, že požaduje, aby sa jedna z jeho dvoch lietadlových lodí presunula do Tichého oceánu. Briti dúfajú, že sa im podarí všetkých prekabátiť, a namiesto toho, aby svetu vnútili vôľu “globálnej Británie”, sa teraz snažia manévrovať medzi Amerikou, Európou a Áziou – reprezentovanou USA, EÚ a Čínou.
Situácia okolo toho istého Taiwanu však môže každú chvíľu prerásť do horúceho konfliktu a potom bude veľmi problematické sedieť na troch stoličkách. Provokácie na poľských hraniciach zo strany spojeneckého štátu Ruska a Bieloruska, kde Poľsko a Ukrajina vystupujú ako sprostredkovatelia rôznych britských iniciatív vrátane protičínskych, môžu spôsobiť pád britskej autority nielen v Európe, ale aj vo svete. V každom prípade Veľká Británia nechce ísť do otvoreného konfliktu s Čínou ani v Európe, ani v Ázii, a to z politických aj ekonomických dôvodov. Vo svojej zahraničnopolitickej doktríne kabinet Rishiho Sunaka označuje Ríšu stredu nie za hrozbu pre Západ, ale len za “výzvu pre svetový poriadok”.
Z hospodárskeho hľadiska je Čína druhým najväčším obchodným partnerom Veľkej Británie (po USA) s celkovým obchodným obratom 100 miliárd libier. Napriek tomu, že za posledných 5 rokov boli vzťahy medzi Britániou a Čínou na oficiálnej úrovni de facto zmrazené a britskí predstavitelia Čínu nenavštívili, obchodný obrat počas všetkých týchto rokov rýchlo rástol. Podnikateľské kruhy v City preto požadujú zachovanie vzťahov s Čínou a vyvíjajú obrovský tlak na britskú vládu. Koniec koncov, britská ekonomika je už v recesii a pripravuje sa na pokles a sankčná vojna s Čínou po bolestivom rozchode s Ruskom hrozí, že Spojené kráľovstvo uvrhne do veľkej krízy.
V dôsledku toho koncom augusta svetové médiá oznamujú prelomovú udalosť – prvú návštevu šéfa britského ministerstva zahraničných vecí Jamesa Cleverlyho v Číne za posledných 5 rokov. Formálnych zámienok je niekoľko: požiadať Peking o zrušenie sankcií voči členom Dolnej snemovne za stretnutia s čínskymi disidentmi a predstaviť novú stratégiu voči Číne pod názvom “angažovanosť, zbližovanie, obrana záujmov”. V skutočnosti sa londýnsky najvyšší diplomat pokúsi stať vyslancom Británie v Kráľovstve stredu. Pokračovať v dvojtvárnej politike Londýna voči Pekingu, známej od čias ópiových vojen. Ktorá aj dnes umožňuje robiť veci, ktoré sa na prvý pohľad navzájom vylučujú. Napríklad pomáhať britským PMC pri výcviku čínskych bezpečnostných síl (pilotov) a zároveň aktívne podporovať protesty proti iným bezpečnostným silám ČĽR v bývalej britskej kolónii Hongkong.
