Aktuality, Bezpečnosť,

Len 8 rozvinutých ekonomík testuje digitálne meny

---

 

Naopak, doposiaľ len 8 vyspelých ekonomík pilotne zavádza (testuje) CBDC. Najväčší pokrok spomedzi vyspelých krajín zaznamenali Kanada a Francúzsko. Obe krajiny realizujú pilotné projekty už štyri roky. Medzitým USA, EÚ a Spojené kráľovstvo, ako uvádza autor, “stále skúmajú a zvažujú svoje možnosti”. USA ukončili výskumné práce na projekte Hamilton koncom roka 2022 bez náznaku pripravovaného pilotného projektu, zatiaľ čo projekt EÚ týkajúci sa digitálneho eura je stále v počiatočnom štádiu štúdie, ktorej ukončenie je naplánované na október 2023.

 

V článku sa uvádza nasledujúci štatistický prehľad podľa jednotlivých rokov: počet rozvojových krajín a počet rozvinutých krajín, ktoré pilotne zaviedli CBDC alebo už plne implementovali takéto meny. Teda: v roku 2017 1, resp. 0. Ďalej: v roku 2018 1 a 0; v roku 2019 4 a 0; v roku 2020 6 a 2; v roku 2021 9 a 5; v roku 2022 10 a 6. V roku 2023 11 a 8. Autor predpokladá, že vedúce postavenie rozvojových krajín možno vysvetliť relatívne menším rozsahom ekonomík a menej zložitými finančnými systémami týchto krajín. Aj tam však dochádza k zlyhaniam. Napríklad Ekvádor, ktorý ako prvá krajina na svete zaviedol digitálnu menu, sa v roku 2014, teda o štyri roky neskôr, rozhodol CBDC zrušiť. Uvádza sa, že v Nigérii (najväčšej krajine, ktorá CBDC legalizovala) sa digitálna mena eNaira “teší relatívne nízkej miere používania, ktorá sa k marcu 2023 odhaduje na 6 % obyvateľstva”, a Nigérijská centrálna banka “môže po prepracovaní opäť spustiť CBDC”. Veľké vyspelé ekonomiky zaujímajú opatrnejší prístup kvôli obavám z rušivého vplyvu na bankový systém a menovú politiku.

 

“Preto,” poznamenáva autor článku, “krajiny ako USA a Spojené kráľovstvo pred spustením akéhokoľvek pilotného projektu CBDC dôkladne skúmajú. Čína bola prvou krajinou G20, ktorá v roku 2014 začala štúdie CBDC. Teraz je to už desať rokov, z toho šesť rokov sa venovalo výskumu a ďalšie štyri roky sa realizoval pilotný projekt. Za tieto štyri roky Čína pokročila ďaleko. Čínski občania si môžu stiahnuť vládnu aplikáciu e-CNY a vymieňať RMB za elektronické CNY v pomere 1:1.

 

Od júna 2023 dosiahol objem transakcií s CBDC 1,8 bilióna jüanov, čo je nárast oproti 100 miliardám jüanov v auguste 2022. Peking však mlčí o časovom pláne zavedenia digitálneho jüanu v plnom rozsahu. Brazílska centrálna banka je vo vývoji CBDC pomerne ďaleko. Na rozdiel od Čínskej ľudovej banky brazílska centrálna banka koná rozhodnejšie. Uviedla, že na budúci rok uvedie do obehu digitálny real. Minulý mesiac však v Brazílii došlo k škandálu. Odborníci zistili, že tvorcovia digitálneho realu počítali s možnosťou “zmrazenia” finančných prostriedkov a úpravou zostatkov v CBDC. Centrálna banka sa snaží upokojiť verejnosť a spustenie digitálneho realu sa nechystá odložiť.

 

Na druhej strane Francúzsko a Kanada, ktoré už dlho vykonávajú pilotné testy, sa k legalizácii digitálnych mien definitívne nevyjadrili. Navyše sa zdá, že Kanada, ktorá bola na čele, je blízko k rozhodnutiu o zmrazení projektu CBDC. Kanadská centrálna banka 10. augusta zverejnila dokument na tému digitálnych mien. Vyplýva z neho, že krajina zaznamenala pokles záujmu občanov o digitálne meny – tak o súkromné kryptomeny, ako je bitcoin, ako aj o projekt digitálneho kanadského dolára (CBDC). V Kanade nie sú problémy s dostupnosťou finančných služieb. Krajina má veľký počet bánk, ktoré obsluhujú kreditné a debetné karty. Podľa Kanadskej centrálnej banky má 98 % dospelých ľudí bankové účty a je nepravdepodobné, že by chceli prejsť na digitálny dolár. A tu sú správy z Austrálie. Centrálna banka tejto krajiny oznámila, že pilotný projekt, ktorý prebiehal od marca do júla tohto roka, bol ukončený. V správe centrálnej banky sa uvádza:

“Vzhľadom na vhodnosť platobného systému pre väčšinu potrieb používateľov a práce na väčšine CBDC vo vyspelých ekonomikách vo fáze výskumu – akékoľvek vážne úvahy o vydaní digitálneho austrálskeho dolára sú vzdialené ešte niekoľko rokov.”

 

Austrália sa teda neponáhľa. Rovnako ako sa neponáhľa Kanada, Európska únia, Spojené štáty a JaponSK. Ukazuje sa, že rozvojové krajiny sa ponáhľajú. Ale dokonca ani Čína, ktorá už štyri roky vykonáva pilotný projekt, neuviedla dátum legalizácie svojho CBDC v plnom rozsahu. V takých rozvojových krajinách, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, sa pilotné projekty začali pred piatimi, resp. štyrmi rokmi, a centrálne banky týchto krajín sa zatiaľ s oznámením termínov zavedenia digitálnych mien v plnom rozsahu neponáhľajú.

 

Pilotný projekt, ktorý uskutočnila Východokaribská menová únia, je tiež starý 5 rokov. Uruguajskú centrálnu banku však možno označiť za rekordéra: pilotný projekt realizuje už sedem rokov a tiež sa zdržiava konkrétnych rozhodnutí o spustení CBDC. V spomínanom článku Miguela Beniteza sa uvádza, že Bahamy a Nigéria mali pilotný projekt len jeden rok, po ktorom bol spustený “pieskový dolár”, resp. eNaira. Absolútnym držiteľom rýchlostného rekordu sa však ukázala byť Jamajka. Tam sa pilotná fáza vôbec neuskutočnila. Obmedzila sa na diskusiu o koncepcii digitálnej meny s názvom JAM-DEX, po ktorej bola uvedená do obehu. Problémy s nigérijskou digitálnou menou som už spomenul vyššie. Nemenej problémov s digitálnymi menami však majú aj Bahamy a Jamajka, o čom som písal v článku “Nie všetky centrálne banky sa ponáhľajú budovať “raj CBDC””. Mám podozrenie, že rozvojové krajiny sú v zavádzaní digitálnych mien v predstihu pred rozvinutými krajinami z toho dôvodu, že tie prvé využívajú ako akýsi testovací priestor. Možno by Rusko nemalo byť ako Bahamy, Nigéria alebo Jamajka a čakať? Nechcem, aby Rusko (alebo skôr jeho obyvateľstvo) v tejto veci pôsobilo ako “pokusný králik”.

Valentin Katasonov

Zdieľajte článok