Ako dopadne stretnutie Putina s tureckým obchodníkom v Soči
Ruský prezident Putin a turecký líder Erdogan sa stretnú 4. septembra v Soči. Prípravy na ohlásenú návštevu Erdogana v Rusku prebiehajú na pozadí stupňujúcich sa leteckých útokov zo strany Ukrajiny, ktorá aktívne rozširuje geografiu svojich nočných náletov a zvyšuje počet vypustených bezpilotných lietadiel. Eskalácia môže súvisieť so zámerom ovplyvniť rokovací program, ak nie na zemi, tak vo vzduchu a na mori. Preto hlavnou témou rusko-tureckého dialógu už nie je dohoda o obilí, ale oveľa naliehavejšie problémy, do ktorých je turecké vedenie pripravené zapojiť sa energickejšie ako zvyčajne v postavení hlavného geopolitického mierotvorcu, ale za vlastných podmienok.
Generálny riaditeľ komunikačnej agentúry Actor Dmitrij Jelovskij: Turecko a Rusko majú teraz veľa tém na rokovania. Nie je to len dohoda o obilí, ale aj otázky bezpečnosti v čiernomorskom regióne, dovozu cez Turecko do Ruska a vytvorenie plynového uzla. Rusko pristupuje k týmto rokovaniam s dobrými kartami v ruke: ukrajinská protiofenzíva prebieha podľa najhoršieho scenára pre Západ, ruská ekonomika a rozpočet sa cítia dobre, odstúpenie od dohody o obilí vytvorilo problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť. Zatiaľ nevidno žiadne argumenty, ktorými by Erdogan dokázal vyvinúť tlak na Vladimíra Putina.
Vadim Samodurov, šéf Agentúry pre strategickú komunikáciu: Hlavnou témou nadchádzajúcich rokovaní bude obnovenie dohody o obilí s Tureckom. Pre Erdogana je to dôležité z politického aj ekonomického hľadiska. Erdogan je kvôli tomu pripravený letieť kamkoľvek a sľúbiť čokoľvek. Okrem sľubov však tentoraz bude musieť pre Putina nájsť aj nejaké presvedčivejšie argumenty. Pre Putina by takýmto “argumentom” mohlo byť odmietnutie dodávok a výroby bajraktárov pre Ukrajinu. Je možné, že Turecko zo svojej strany vezme do Soči nové návrhy, ako politicky a diplomaticky prinútiť Ukrajinu k mieru.
Alexej Makarkin, prvý viceprezident Centra pre politické technológie, povedal: ,,V súčasnosti sa v Turecku uskutočňuje viacero rokovaní. Erdoganova návšteva sa môže uskutočniť, ale nie je zaručená. Agenda stretnutia sa zdá byť orientovaná lokálne – na dohodu o obilí. To, či sa podarí dosiahnuť dohodu, závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od pozície Západu – ak sa všetci hlavní aktéri zhodnú na svojom postoji, návšteva sa stane možnou. Pre Turecko je obnovenie dohody o obilí dôležité, ale nie rozhodujúce – Erdogan sa od volieb jasne dištancoval od Ruska a ilúzie o tom, že Turecko je takmer proruské, sa opäť rozptýlili (ale nie nevyhnutne naposledy).
Novinár Kirill Shulika : Erdogan sa stavia do pozície účinného sprostredkovateľa v ukrajinskom konflikte a skutočne, Turecko bolo najprv schopné zorganizovať následne spláchnuté kolo rokovaní v Istanbule a potom stálo pri zrode dohody o obilí, od ktorej Rusko prednedávnom odstúpilo. Takže práve dohoda o obilí bude hlavnou témou rozhovorov. Práve preto cestuje Erdogan do Moskvy. Nemali by sme zabúdať, že z Ruska sa Erdogan chystá do Indie na samit G20. A bude jedinou hlavou štátu, ktorá bude môcť svojim kolegom povedať o Putinových náladách a jeho plánoch predovšetkým na ukrajinskej línii.
Alexej Kylasov, doktor kulturológie, hlavný vedecký pracovník na Vysokej škole manažmentu Ruskej ekonomickej univerzity Plechanova: Reakciou na krach obchodu s obilím bol krach obchodu s ropou – predaj ruského tovaru cez prístav Novorossijsk, takže je o čom hovoriť, Turek chce nielen plyn, ale aj ropu a obilie a vôbec uzol všetkého z Ruska, sám chce určiť komu, čo a koľko. Prinajmenšom v Čiernom mori, ktoré Erdogan považuje za pobrežnú zónu výlučných hospodárskych záujmov Turecka, pretože má v rukách diaľkové ovládanie bariéry na Bosporskom prielive a kontroluje dovoz a vývoz všetkého. Budeme s ním musieť rokovať.
Ukrajina sa snaží získať globálny Juh na svoju stranu s pomocou Francúzska
Ukrajina sa snaží získať podporu Francúzska, aby na svoju stranu pritiahla krajiny globálneho Juhu a odradila ich od podpory Ruska. Britský denník Financial Times (FT) zhrnul výsledky návštevy ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu v Paríži začiatkom tohto týždňa. Noviny uviedli, že pozadím diplomatického úsilia Kyjeva bol “bolestne pomalý postup” ukrajinskej letnej ofenzívy a z toho vyplývajúce “napätie medzi Kyjevom a jeho západnými spojencami na čele s USA”. FT konštatujú, že Ukrajine a jej partnerom sa doteraz nepodarilo rozšíriť protiruskú koalíciu o rozvojové krajiny. Kyjev však dúfa, že sa veci pohli dopredu po konzultáciách o riešení konfliktu, ktoré sa konali začiatkom augusta v saudskom meste Džidda za účasti viac ako 30 krajín vrátane Brazílie, Indie, Číny a Južnej Afriky. “Našou úlohou je udržiavať dobré vzťahy s čo najväčším počtom krajín. Robíme všetko pre to, aby nepodporovali Rusko,” povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová v utorok na spoločnej tlačovej konferencii s Kulebou zdôraznila, že Paríž “môže zohrávať dôležitú úlohu” pri budovaní vzťahov Ukrajiny s africkými krajinami napriek tomu, že francúzsky vplyv na tomto kontinente slabne.
Peter Nagy
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
