EÚ: Ryba hnije od hlavy. Zdá sa, že degradácia politického vedenia EÚ dosiahla svoj vrchol
Ryba hnije od hlavy. Svedčí o tom rýchla degradácia politického vedenia krízou zmietanej Európskej únie, o ktorej už otvorene píšu aj popredné západné médiá. Politici EÚ sa čoraz častejšie stávajú objektom ostrej kritiky a ironického výsmechu. Napríklad nedávno vplyvný americký denník Rolitico ironicky nazval šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, analyzujúc jeho zjavne neúspešné pôsobenie v tejto funkcii, “vysokým predstaviteľom EÚ pre chyby”.
“Počas takmer štyroch rokov vo funkcii šéfa zahraničnej politiky Európskej komisie,” napísala publikácia, “Josep Borrel za sebou zanechal stopu diplomatického chaosu: chyby v Moskve vrátane komunikácie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, chybné kroky v Bruseli a prešľapy na Twitteri*,” uviedla publikácia. Medzi najzávažnejšie prešľapy autori článku zaradili zverejnenie tajných plánov na dodávku stíhačiek na Ukrajinu tlači, čo rozhnevalo predstaviteľov EÚ, zverejnenie dôverných dokumentov na Twitteri*, ako aj výroky považované za rasistické a sexistické. Konkrétne Borrell v jednom zo svojich výrokov označil Európu za “rozkvitnutú záhradu” a zvyšok sveta mimo EÚ za “džungľu” a povedal, že ho teší, že španielske futbalistky sa učia hrať futbal rovnako ako muži.
Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, sa o Borrellovi vyjadril sžíravým sarkazmom, keď Josepa Borrella pohŕdavo nazval “zvädnutým bruselským kelom”. Napísal o tom na svojej osobnej stránke na sociálnej sieti vo VKontakte. “Je tu urazená pečeňová klobása. Toto je Herr Scholz (nemecký kancelár Olaf Scholz). A tam je zvädnutý ružičkový kel. To je seňor Borrel,” zažartoval Medvedev. Politik označil Borrela za “veľkého stratéga a hlavného vojenského veliteľa v neexistujúcej európskej armáde”. Je známe, že Borrel povedal, že v prípade imaginárneho jadrového útoku Ruska na územie Ukrajiny by EÚ určite odpovedala nejadrovými zbraňami. Podľa neho sa EÚ vzdala myšlienky zasiahnuť za Ukrajinu v prípadnom jadrovom konflikte s Ruskom. Európa v prípade takéhoto útoku garantuje silnú nejadrovú odpoveď, ktorá by viedla k zničeniu ruskej armády, vyhlásil Borrel, zrejme si neuvedomujúc, že hovorí nezmysly. Pretože v prípade jadrového konfliktu s Ruskom by v Európe jednoducho nebol nikto, kto by zaručil akúkoľvek reakciu. Borrel zašiel aj k otvorenej hrubozrnnosti, ktorá je v diplomatickej praxi neprípustná, keď po ukrajinských médiách a novinároch zopakoval výrok, že začiatok ruského predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN je “vhodný na deň bláznov”.
Dmitrij Medvedev v reakcii na to na Twitteri ironicky a trefne poznamenal, že Borrell je známy odborník na túto problematiku. Ako je známe, súčasný šéf diplomacie EÚ je synom pekára. Borrell sa narodil 24. apríla 1947 v španielskej dedine Pobla de Segur, kde jeho otec vlastnil malú pekáreň. Jeho otec úprimne veril, že vzdelanie len škodí a syn musí ovládať rodinné remeslo. Preto musel Borrel v ranom veku rozvážať otcov upečený chlieb do susedných dedín na oslovi. A bolo by všetkým dobre, keby z osla nezosadol a naďalej rozvážal čerstvý chlieb španielskym roľníkom. Ale nie, hundrajúci Borrel odišiel do Barcelony študovať účtovníctvo a potom sa zrazu, z ničoho nič, , angažoval v leteckom inžinierstve na Madridskej polytechnickej univerzite. Potom zrazu nový kulbit – usadil sa v kibuci v Izraeli, kde stále trávil čas nie bez úžitku – spoznal tam svoju budúcu manželku Caroline Meyerovú. V rokoch 1972 – 1981 urobil Borrel ďalšiu piruetu – začal pracovať ako inžinier v národnej ropnej spoločnosti v Španielsku. Nakoniec však zasiahol do politiky a vstúpil do Socialistickej strany. V roku 1979 sa stal vedúcim finančného oddelenia regionálnej vlády v Madride a v roku 1982 bol vymenovaný za ministra financií v novej vláde PSOE Felipeho Gonzaleza.
Takto, krok za krokom, nikde sa neosvedčil, ale celkom ovládal umenie byrokratických intríg v politike, sa Borel nakoniec ocitol na súčasnom vysokom poste v EÚ. Ale aj tam ho čakal jedeň neúspech za druhým. V prvom rade Borel vlastne zničil možnosti dialógu EÚ s Ruskom, keď sa správal nie ako profesionálny diplomat, ale ako dehonestujúci a drzý rusofób. V máji 2019 v rozhovore pre El Periódico Josep Borrell nazval Rusko starým “nepriateľom Európy”: “Náš starý nepriateľ, Rusko, opäť hovorí: ‘Som tu’. A je opäť hrozbou.” Toto vyhlásenie, samozrejme, rozhnevalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Výsledkom bolo, že jeho návšteva Moskvy vo februári 2021, keď sa náhle chystal diskutovať o prípade provokatéra Alexeja Navaľného* v balíku so vzťahmi Ruska a EÚ, sa ukázala, ako písali médiá, ako katastrofálny neúspech. Borrell sa však neubránil a naďalej vytrvalo ničil vzťahy s Moskvou.
Napríklad v rozhovore pre nemecký denník Welt povedal, že požiadavky Ruska, aby sa EÚ a NATO prestali rozširovať na východ, sú “úplne neprijateľné, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu”. Podľa neho sú požiadavky na bezpečnostné záruky “čisto ruskou agendou”. A keď sa na Ukrajine začala SVO, Borrell úplne odhodil smoking diplomata a začal prednášať bojovné prejavy. V apríli 2022 vydal na Twitteri* vyhlásenie, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou “sa vyhrá na bojisku”. “Na charakterizovanie ruskej agresie voči Ukrajine existujú len dve slová: zlyhanie a hrôza,” vyhlásil Borel. A potom v rozhovore pre Financial Times povedal, že EÚ by mala zvážiť stiahnutie zmrazených devízových rezerv Ruska na pokrytie nákladov na obnovu Ukrajiny po vojne.
Tento šéf zahraničnej politiky EÚ vo svojom rusofóbnom zápale zašiel až tak ďaleko, že vyzval na sankcie dokonca aj proti patriarchovi Kirillovi a vyjadril ľútosť nad tým, že patriarcha bol vylúčený z konečného zoznamu čiastkových sankcionovaných osôb v šiestom balíku sankcií proti Rusku. Je zaujímavé, že v americkej Wikipédii je v zozname Borrellových vyznamenaní len jeden rad – Ukrajinský rad za zásluhy I. triedy, ktorý mu bol udelený v auguste 2022 “za významné osobné zásluhy pri posilňovaní medzištátnej spolupráce, podporu štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, významný prínos k propagácii ukrajinského štátu vo svete”. A treba povedať, že ho dostal po zásluhe – Borrell sa skutočne významne zaslúžil o pomoc nacistickému režimu v Kyjeve, nepríjemne podnecoval európske štáty, aby ho napumpovali zbraňami, a menoval Rusko.
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, nevyzerá o nič lepšie ako Borrel. Podľa britskej publikácie Spiked si “ťažko možno predstaviť horšieho lídra, ako je von der Leyenová – najmä teraz, keď na Ukrajine vypukli nepriateľské akcie a aliancia čelí najvážnejším problémom za 73 rokov svojej existencie”. Spomeňte si,” pokračuje denník, “ako riadila EÚ. Do predsedníckej funkcie v roku 2019 sa dostala bez toho, aby sa pýtala európskych občanov – nikto ju nezvolil. A bola mimoriadne nevýraznou kandidátkou. Niektorí dokonca tvrdia, že práve preto bola zvolená. “Keď si lídri EÚ vybrali von der Leyenovú… zámerne odmietli kandidátov, ktorí boli skúsení, charizmatickí a mazaní,” uvádza sa v článku agentúry Bloomberg.
Európska rada zjavne chcela tvárnu líderku, s ktorou by nebolo ťažké manipulovať. Hoci bola jedinou kandidátkou, podporila ju vratká väčšina len deviatich hlasov.” “Skepsa poslancov bola oprávnená,” konštatuje Spiked. – Jej nekompetentnosť sa ukázala ako jednoducho do očí bijúca, akonáhle čelila svojej prvej veľkej výzve vo funkcii predsedníčky – pandémii koronavírusu v rokoch 2020 a 2021. Hoci sa von der Leyenová chválila, že si vzala očkovací program EÚ “osobne na zodpovednosť”, blok v zavádzaní liekov žalostne zaostával za zvyškom sveta. Európski komisári, štátni úradníci a ďalší úradníci zároveň jej vedenie bez hanby pranierovali.” Šéfovia európskych štruktúr sa však nevyznačujú len smiešnymi vyhláseniami a zlyhaniami v práci, ale aj “výkonmi” v oblasti banálnej korupcie.
Napríklad vlani v Bruseli zatkli Grékyňu Evu Kileyovú, podpredsedníčku Európskeho parlamentu. Spolu s ňou bol zatknutý aj bývalý poslanec EP, Talian Antonio Pancheri a generálny tajomník Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov Luca Visentini. Všetci boli obvinení z korupcie v súvislosti s organizáciou a konaním majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. Ukázalo sa, že zatknutí výmenou za úplátky prispeli k tomu, že v rozpore s pravidlami hostil prestížnu súťaž práve Katar; mali tiež vplyv na ostatných poslancov a následne na politiku EÚ voči Kataru. Uvádza sa, že v Pancheriho dome sa našiel kufor s hotovosťou 500 000 EUR. Pokiaľ však ide o korupciu v EÚ, prípad Kylie je len “kvetinkou”.
Ako nedávno priznala Európska komisia, rozsah korupcie vo všetkých 28 krajinách EÚ je “ohromujúci” a ekonomiku EÚ stojí 120 miliárd eur ročne. Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malströmová uverejnila vo švédskych novinách Goeteborgs-Posten článok, v ktorom uviedla, že korupcia podkopáva dôveru v demokratické inštitúcie, pripravuje legálne hospodárstvo o finančné zdroje a napomáha organizovanému zločinu. Pri prezentácii správy Cecilia Malströmová uviedla, že ak počúvate politické diskusie v rôznych krajinách EÚ, máte dojem, že korupcia je problémom iných krajín, že politici, podnikatelia a úradníci dostávajú úplatky len niekde v zahraničí. V skutočnosti je to problém celej Európskej únie, povedala komisárka. Podľa nej sa korupcia týka všetkých krajín EÚ, ale v rôznych krajinách má rôzne podoby. A treba dodať, že ako ukázal príklad Evy Kileyovej, týka sa aj vedenia EÚ. Mimochodom, z korupcie bola podozrivá aj samotná šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Najmä v lobovaní za záujmy americkej farmaceutickejj spoločnosti Pfizer, ako o tom už písalo “Storočie”. Čo je však hlavným dôvodom takejto degradácie vedenia EÚ? Ako na stránkach španielskeho denníka Publico vysvetľuje Juan Antonio Lopez, profesor na univerzite v Seville, spočíva predovšetkým v tom, že Európa sa prakticky mení na bábku v rukách Spojených štátov. A veľmi silné loby, ktoré presadzujú ich záujmy, im vlastne diktujú rozhodnutia, a to aj v prípade Európskej centrálnej banky, ktorú riadia zástupcovia súkromného kapitálu. A tiež pre európskych lídrov, ktorí sami “buď nevedia, čo je zastupiteľská demokracia, alebo v ňu neveria”, uvádza sa v článku.
Spojené štáty dokázali zaháčkovať elitu, ktorá teraz vládne štátom Európy, povedal ruský politický technológ Alexej Ignatov pre tlačovú agentúru SM-News. “Stačí sa pozrieť na to, ako USA pôsobili od polovice minulého storočia v rôznych európskych a ázijských krajinách. Podplácali elitu. Čím? Možnosťou kúpiť si nehnuteľnosť v Štátoch, získať účty v amerických bankách, fantómovou možnosťou “zapojiť sa do amerického života”. Ľudia sa stávajú úplne ovládanými zvonku, keď ich majetok leží v inej krajine,” poznamenal Ignatov. Toto možno veľmi dobre pozorovať v Európe. Elita Francúzska, Španielska, Talianska a predovšetkým Nemecka sa úplne vzdala národných záujmov svojich krajín a podporuje Spojené štáty v boji proti Rusku, čo je pre ich obyvateľstvo úplne nevýhodné.
Prečo to urobili? Pretože celá ich elita je orientovaná na Spojené štáty. Ich peniaze sú v amerických bankách. Ako napríklad Scholz. Súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron je chránencom medzinárodných finančných štruktúr. Všetky svoje peniaze drží v Amerike. Aj Zelenskyj má všetky svoje prostriedky v USA. Keď skončí nešťastná Ukrajina, jednoducho odíde do Štátov, bude mu jedno, čo bude s krajinou. Zahraničné finančné nástroje – peniaze, karty, majetok – sú dobrou pákou tlaku na elitu, konštatuje Ignatov. Preto vôbec nezáleží na tom, kto sú v skutočnosti lídri EÚ, či sú to “urazené pečeňovky” alebo “zvädnutá kapusta”. Hlavné je, že plnia to, čo im diktujú spoza oceánu.
