Prečo by KĽDR nemala na svoju obranu použiť jadrové zbrane?
KĽDR, 3.september 2023 (AM) – Južná Kórea vyhlasuje, že KĽDR je pripravená použiť na svoju obranu jadrové zbrane. No a čo? Veď práve na to investovala obrovské prostriedky svojho ľudu do ich vývoja, aby sa mala čím účinne brániť v prípade cudzej agresie. Účinne znamená, aby spôsobila útočníkovi také straty, že ten svoju agresiu určite oľutuje a už nikdy nezopakuje.
Čo je to však za svet, ktorý sa pozastavuje nad týmito jasnými otázkami? Ako napr. juhokórejský prezident Jun Sok-jol v prvý deň (21. 8. 2023) spoločného cvičenia Soulu a Washingtonu Ulchi Freedom Shield (do 31. 8. 2023), kedy vyhlásil, že KĽDR by bola pripravená mobilizovať všetku možnú výzbroj na dosiahnutie svojho cieľa v prípade vojny, vrátane jadrových zbraní, píše agentúra Yonhap.
Juhokórejci počas manévrov Ulchi Freedom Shield precvičujú s Američanmi odpoveď na hrozby zo strany Severnej Kórei, zdolávanie teroristických hrozieb atď.
“Aby Severná Kórea dosiahla v tejto vojne svoje ciele, úplne mobilizuje všetky dostupné jej prostriedky a bude pripravená použiť jadrové zbrane,” vyhlásil Jun Sok-jol počas zasadnutia rady národnej bezpečnosti štátu. No a potom svoju “mierumilovnosť” pošpinil slovami, že mier je na svete možné dosiahnuť len s “ohromujúcou silou”. Zároveň sľúbil “okamžite potrestať” akúkoľvek “provokáciu” zo strany KĽDR, ktorá “hovorí o preventívnych jadrových útokoch a o útočných vojenských prípravách”.
Prezident KĽDR Kim Jong Un v pondelok 21. augusta vyzval všetky svoje hladinové a ponorkové plavidlá, aby si udržali bojovú pohotovosť, zdôrazniac, že akékoľvek vojenské manévre sú “prípravou na vojnu”.
Pre úplnosť informácie treba pripomenúť aj názor severokórejského ministra obrany Kang Soon Nama, ktorý vyslovil počas XI. Moskovskej konferencie o medzinárodnej bezpečnosti, že jadrová vojna na Kórejskom polostrove je len otázkou času, pretože “mánia jadrovej vojny” zo strany USA a ich spojencov prevracia Kórejský polostrov a severovýchodnú Áziu na nové “ohnisko jadrovej vojny”.
Vladimír Mikunda
