Keď je na jednej strane BRICS, na druhej kolektívny Západ, s kým bude Latinská Amerika?
Od 16. júna 2009, keď sa v Jekaterinburgu konal prvý samit BRIC – lídrov Brazílie, Ruska, Indie a Číny (v roku 2011 sa pridala Južná Afrika a z BRIC sa stal BRICS) -, takmer všetci seriózni aj neseriózni západní analytici a experti predpovedali tomuto bloku pomalú smrť. Kolektívny Západ vkladal svoje nádeje do uväzneného brazílskeho prezidenta Luiza Inacia Lulu da Silvu, bez ktorého BRICS nie je BRICS. Blok však prežil. Lula sa stal opäť prezidentom Brazílie a BRICS usporiadal 22. augusta 2023 v juhoafrickom Johannesburgu svoj 15. samit, na ktorom sa okrem “päťky” zakladateľov zišlo 55 predstaviteľov najvyšších orgánov afrických krajín, viac ako 20 hláv štátov a vlád z iných kontinentov, ako aj vysokí predstavitelia medzinárodných organizácií vrátane OSN a najvplyvnejší geopolitici sveta.
Nebudem hovoriť za celú planétu, ale zvážte, aké záujmy má v BRICS “americká žumpa”, za ktorú USA v minulosti považovali Latinskú Ameriku a Karibik. Lula, ktorý povedal, že je “veľmi dôležité, aby Argentína bola v BRICS”, a kritizoval lúpežné pôžičky MMF ako “škrtenie” svojho suseda, sa opäť stal nepriateľom číslo jedného kolektívneho Západu a tvrdo presadzuje, aby bolo Buenos Aires prijaté do nového bloku. Európska únia okamžite, nie bez nátlaku USA, požadovala, aby Argentína počas konfliktu na Ukrajine do bloku nevstupovala, citovala tlačová agentúra Bloomberg nemenovaného predstaviteľa NATO. Argentína sa však spolu s Egyptom, Iránom, Spojenými arabskými emirátmi, Saudskou Arábiou a Etiópiou pripojila k najviditeľnejšiemu procesu transformácie štruktúry zastaraného unipolárneho sveta a vytvorenia nového multipolárneho systému. Buenos Aires pritom nie je pod sankciami ani nečelí medzinárodnej izolácii.
“Pre Argentínu sa otvára nová etapa, budeme protagonistami spoločného osudu v bloku, ktorý predstavuje viac ako 40 % svetovej populácie, a zároveň budeme naďalej posilňovať naše plodné, autonómne a rozmanité vzťahy s ostatnými krajinami sveta,” povedal argentínsky prezident Alberto Fernandez vo svojom príhovore k národu, ktorý definoval ako “základ našej zahraničnej politiky”. Argentínsky prezident vo svojom príhovore uviedol, že vstup do BRICS predstavuje pre krajinu ekonomickú príležitosť “vymaniť sa z jednej z najhorších finančných kríz za posledné desaťročia s ročnou infláciou presahujúcou 100 %”. Tento krok má potenciálne významné geopolitické dôsledky pre Južnú Ameriku.
Argentína, tretia najväčšia ekonomika kontinentu, vstúpila do Brazílie v posledných mesiacoch vlády súčasného prezidenta. “Argentína by si nemala nechať ujsť žiadny prípad integrácie, ktorý by podporil jej rast,” citovali argentínske noviny Pagina 12 slová odchádzajúceho prezidenta. “Krajne pravicový” Javier Milay a stredopravá Patricia Bullrichová, ktorí sa v nedávnych národných primárkach umiestnili na popredných miestach, sa však k vstupu Argentíny do BRICS vyjadrili prinajmenšom skepticky. Hoci obaja uchádzači o post budúcej hlavy štátu by v prípade svojho víťazstva mohli reálne “vyviesť” krajinu z BRICS, argentínska podnikateľská elita, ktorá si chce udržať priateľské vzťahy s Pekingom a v menšej miere aj s Ruskom, na nich bude pravdepodobne vyvíjať tlak, aby sa vyhli konfrontácii s čínskou vládou v čase mimoriadnej zraniteľnosti geopolitickej súčasnosti a budúcnosti Argentíny.
A to v čase, keď Spojené štáty spolu s Európskou úniou skutočne súperia v Latinskej Amerike s Čínou a zdá sa, že v tejto konfrontácii sa LAK prikláňa v prospech BRICS. Súčasné orgány svetového hospodárskeho rozdelenia, najmä MMF, Svetová banka a WTO, majú ďaleko od spravodlivého riešenia procesov hospodárskej a medzinárodnej finančnej rovnováhy. Naopak, G5 presadzuje koncepciu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá bola prijatá v roku 1992 v Riu de Janeiro na Medzinárodnej konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji. Znamená to formovanie zásadne nových modelov výroby a spotreby, prerozdeľovanie bohatstva, realizáciu modelov rozvoja hospodárskych a sociálnych vzťahov predurčených osobitnými hodnotami orientácie a dlhodobými cieľmi.
Gravitačná sila BRICS sa rozširuje a už viac ako 20 štátov tzv. tretieho sveta podalo oficiálne žiadosti o vstup do BRICS. V Latinskej Amerike sú medzi nimi Bolívia, Venezuela, Kuba a Nikaragua. Ďalšími v poradí sú Kolumbia, Čile, Dominikánska republika….. Ďalšie krajiny, ako napríklad Uruguaj, sa ešte len zaujímajú a uprednostňujú finančné vzťahy s Novou rozvojovou bankou BRICS, na čele ktorej mimochodom stojí bývalá brazílska prezidentka Dilma Rousseffová. Podľa venezuelského prezidenta Nicolása Madura strategické priority a perspektívy formovania BRICS poukazujú na nový typ geocivilizačnej aliancie. Nejde ani tak o obchodnú alebo finančnú alianciu, ale o alianciu založenú na princípe partnerstva civilizácií. Vstup do BRICS by podľa venezuelského prezidenta mohol obnoviť legitimitu Venezuely na diplomatickej scéne po desaťročiach izolácie a zanedbávania zo strany niektorých krajín v regióne.
“V regióne je vákuum regionalizmu, ale to neznamená, že sme región, ktorý nie je dostatočne pozorný alebo sa málo zaujíma o medzinárodné záležitosti, ani že nehľadáme cestu v medzinárodnej realite, ktorá nám pomôže zlepšiť našich niekoľko skutočností,” zdôraznil Maduro. – BRICS zohráva zásadnú úlohu v geopolitickej dynamike, ktorá buduje dôveru medzi národmi a vládami Latinskej Ameriky, Karibiku, Afriky a Ázie.” Bolívijský prezident Luis Arce poslal 12. júla tohto roku list vedúcim predstaviteľom BRICS, v ktorom vyjadril ochotu svojej krajiny stať sa súčasťou tohto bloku.
“Bolívia je v procese industrializácie, čo znamená, že budeme potrebovať spoluprácu krajín BRICS, ktoré už pokročili, sú o niekoľko krokov pred nami,” uviedol bolívijský prezident. Podľa Arceho “BRICS predstavuje alternatívu pre všetky krajiny, ktoré vždy trpeli drancovaním našich prírodných zdrojov”. La Paz je podľa bolívijského lídra pripravený stať sa “strategickým partnerom” BRICS vďaka svojim zásobám lítia, minerálov a kovov vzácnych zemín, ako aj potravín, hospodárskych zvierat a energie. Vzostup BRICS, úpadok unipolárneho a upevnenie multipolárneho sveta, v ktorom bude hrať rozhodujúcu úlohu integrovaná Latinská Amerika, uvádza argentínsky denník Pagina 12, zvyšuje “naše šance na otvorenie nových trhov, konsolidáciu existujúcich trhov, stimuláciu investičných tokov prostredníctvom tvorby pracovných miest, zvýšenie vývozu a rozvoj uplatňovania nových a lepších technológií”.
Brazílsky prezident Lula je kategorický: “BRICS nie je protiváhou G7, G20 ani nikoho iného. Chceme sa organizovať ako globálny Juh, čo sa doteraz nestalo. V globálnej diskusii zohrávame dôležitú úlohu a sedíme za jedným stolom na rovnakej úrovni ako Európska únia a Spojené štáty.” Vo Washingtone sa poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyjadril k ašpiráciám južných susedov odmietavo: “Hovoríme o veľmi rôznorodej skupine krajín … s rôznymi pohľadmi na kritické otázky,” poznamenal. Štáty veľmi dobre vedia, že obrovské dlhy bránia mnohým štátom v realizácii samostatných, udržateľných politík na boj proti domácim problémom. Vedia, že kým dolár zostane “kráľom”. A robia všetko – legálne alebo nelegálne – aby si zachovali otrasenú “kráľovskú” moc. Rastúci dlh, podmienený naliehavosťou splácania úrokov, vedie k zvyšovaniu zadlženosti “vazalov”.
Príklad Argentíny je zrejmý: od roku 2000 trpí chronickou chorobou. Rovnaký problém už “dusí” Čile, Uruguaj a ďalšie latinskoamerické krajiny. Čo bude nasledovať? Na jednej strane je globálny Juh, na druhej strane kolektívny Západ. A medzi nimi BRICS s dnes už 11 krajinami, ktoré chcú vytvoriť multipolárny spravodlivý svet.
“Dnešné globálne štruktúry odrážajú realitu minulosti. Hovoríme o Bezpečnostnej rade OSN a inštitúciách brettonwoodskeho systému. Mali by odrážať realitu moderného hospodárstva, Moderna, a nie realitu po druhej svetovej vojne,” musel na samite BRICS priznať generálny tajomník OSN António Guterres. Guterres zdôraznil, že na to, aby sa multipolarita stala faktorom mieru a spravodlivosti, “musia ju podporovať reformované multilaterálne štruktúry” založené na Charte OSN a medzinárodnom práve. Len zopakoval to, čo povedal ruský prezident Vladimir Putin: “Najdôležitejšie je, že všetci sme jednomyseľne za vytvorenie multipolárneho svetového poriadku, ktorý by bol skutočne spravodlivý a založený na medzinárodnom práve, pričom by rešpektoval kľúčové zásady Charty OSN vrátane práva na zvrchovanosť a rešpektovania práva každého národa na vlastný model rozvoja.
” Sme proti akejkoľvek hegemónii, výnimočnosti presadzovanej niektorými krajinami a novej politike založenej na tomto postuláte – politike pokračujúceho neokolonializmu. To nás povzbudzuje, aby sme boli skúsení a silní v skutočnej hre 21. storočia. Krajiny BRICS nám hovoria o novej alternatíve. Odtiaľto, z Čile a z Latinskej Ameriky, musíme prijať výzvu: nič nemožno dosiahnuť rozdelením,” uvádza čílsky denník La Tercera. ” Podobne ako Churchillov pomník vo Washingtone, ktorý je jednou nohou v Amerike a druhou v Anglicku, aj latinskoamerické hlavné mestá musia stáť jednou nohou na Západe a druhou na Východe. To je kľúčom k zahraničným hospodárskym a zahraničnopolitickým vzťahom globálneho Juhu a globálneho Severu 21. storočia,” tvrdí uruguajský denník El Observador. Je čas si vybrať.
