Nepriateľ ruských miest: Berlín sa stáva protiruským centrom Západu
Rýchla a hlboká transformácia rusko-nemeckých vzťahov po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine prekvapila expertov, ktorí sa domnievali, že hospodárske a medzištátne väzby udržia dialóg medzi oboma krajinami aj v krízových podmienkach. Transatlantický pátos politiky Zeitenwende (“zmena epochy”) kancelára Olafa Scholza však nemeckej diplomácii nenechal priestor na flexibilitu. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pod vedením strany Zväz 90/Zelení sa nadšene pustilo do “hodnotovej” zahraničnej politiky, pričom nebralo do úvahy hospodárske a sociálno-politické dôsledky pre Nemecko a jeho občanov. Tým sa však prekvapenia neskončili.
Po zničení desaťročia budovaného rámca bilaterálnych vzťahov začal Berlín vytvárať nový, tentoraz bez priameho dialógu s Moskvou. Výsledkom tejto práce je nárast protiruskej rétoriky na všetkých úrovniach nemeckej politiky, badateľný aj na pozadí obvyklých kritických vyhlásení východoeurópskych štátov. Po týchto slovách nasledovali konkrétne kroky nemeckej vlády, ktoré formalizovali postavenie Berlína ako centra protiruskej politiky Západu. Toto postavenie vychádzalo z nových zahraničnopolitických priorít vedenia SRN, odvodených od transformácie medzinárodných vzťahov po eskalácii ukrajinskej krízy vo februári 2022 a spojených so súborom ľudských, informačných a finančných zdrojov Nemecka.
Princíp bezpodmienečnej solidarity s Amerikou prudko zmenšil priestor pre nezávislú politiku Berlína voči Rusku a vylúčil možnosť pokračovať v pracovnom dialógu s jeho oficiálnymi predstaviteľmi. Na druhej strane mal Berlín k dispozícii veľké množstvo “dobrých Rusov”, ktorí boli pripravení zapojiť sa do akejkoľvek práce ponúkanej nemeckými orgánmi. To všetko determinovalo ďalšie kroky Berlína pri budovaní ideologických a organizačných základov “novej ruskej politiky”.
Dobrovoľní pomocníci
Po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine opustila Rusko väčšina tzv. nesystémovej opozície. Geografia odchodu bola určená finančnými možnosťami a postavením aktivistov a tiahla sa od postsovietskych krajín až po Spojené štáty a Európsku úniu. Mnohí opozičníci sa presťahovali do Nemecka. Hoci nemecké orgány dlhodobo podporovali ruské opozičné organizácie, prílev ich predstaviteľov do SRN bol pre Berlín prekvapením. Potvrdzujú to aj diskusie o formách ich legalizácie v Nemecku. Scholzov úrad sa hneď nedohodol na vydávaní víz Rusom. Nedošlo ani k formálnemu byrokratickému uvoľneniu: z 2 851 žiadostí o politický azyl, ktoré Rusi podali v roku 2022, bolo schválených len 714. Okrem niektorých členov opozície, s ktorými nemecké orgány pracovali individuálne, sa väčšina “presídlencov” z Ruska cítila v SRN spočiatku neisto, najmä na rozdiel od Ukrajincov, u ktorých systém integrácie do nemeckej spoločnosti fungoval pomerne rýchlo.
V dôsledku toho viacerí novinári, ktorí odišli z Ruska, vyvolali v nemeckej tlači vlnu publikácií, ktorých podstatou bolo, že Nemecko by mohlo premeškať moment na vytvorenie “zberného miesta pre nové Rusko”. Ťažko povedať, či túto výzvu nemecké vedenie vypočulo, ale Berlín čoskoro začal pracovať na ruskom smerovaní, pričom sa riadil novými princípmi. V krátkom čase sa vytvorila sieť organizácií (novovzniknutých aj už dávno existujúcich), ktoré koordinovali prácu ruských opozičníkov v Nemecku, nadväzovali kontakty s ruskojazyčnou komunitou v SRN a udržiavali kontakty s aktivistami doma. Väčšina týchto organizácií bola v samotnom Rusku označená za “zahraničných agentov” alebo “nežiaduce”. Opoziční aktivisti organizovali zhromaždenia pred ruskými diplomatickými misiami, organizovali okrúhle stoly odsudzujúce zahraničnú politiku Moskvy a zbierali peniaze pre ukrajinskú armádu. Ideologická heterogenita ruskej politickej emigrácie a ruskojazyčnej komunity v Nemecku ako celku zároveň často vyvolávala vnútorné napätie a konflikty s Ukrajincami, ktorí utiekli do Nemecka.
Napriek tomu si ruská opozícia v SRN s pomocou nemeckých partnerov postupne dokázala vytvoriť relatívne konzistentný súbor vlastných politických zásad: bezpodmienečná podpora Ukrajiny, kritika zahraničnej a vnútornej politiky Ruska a požiadavka zmeny moci v krajine. Leitmotívom je výzva na “dekolonizáciu” Ruska, čo v praxi znamená rozpad krajiny na mnoho samostatných štátov. Nie všetci nemeckí politici a úradníci podporujú túto tézu, pretože si uvedomujú, že dezintegrácia Ruska je spojená s nepredvídateľnými dôsledkami. To však nebráni ruským separatistickým organizáciám, aby o sebe dávali vedieť v nemeckom informačnom priestore.
V decembri 2022 sa Berlín stal miestom konania takzvaného “Kongresu občianskych protivojnových a humanitárnych iniciatív”, ktorý bol akousi výkladnou skriňou ruských opozičných síl. Podľa organizátorov bolo na podujatí zastúpených 170 organizácií z 34 krajín vrátane samotného Ruska. Podujatie sa konalo s finančnou podporou nemeckého ministerstva zahraničných vecí a organizačnou pomocou Nadácie Friedricha Eberta, ktorá je spojená so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD), ktorá stojí na čele nemeckej vlády. Kongres poctil svojou prítomnosťou námestník ministra zahraničných vecí Tobias Lindner. Vysoký diplomat nazval jeho účastníkov “demokratickou nádejou Ruska” a povedal, že úsilie organizátorov smeruje do budúcnosti, keď “zbrane budú mlčať”. Spolupráca nemeckého vedenia s ruskými opozičnými aktivistami sa odrazila aj v nemeckom informačnom priestore. Na jar 2022 boli na platformách niektorých populárnych médií zorganizované ruskojazyčné vysielania za účasti ruských novinárov, ktorí odsúdili zahraničnú politiku Moskvy.
Patrí k nim “Bild po rusky” (na platforme Bild), “Cosmo po rusky” (na platforme WDR) atď. Okrem toho sa v informačnej práci využívajú zdroje a formáty, ktoré vznikli pred rokom 2022, ako napríklad televízny kanál OstWest alebo rádio Golos Berlina. Vďaka podpore nemeckých mimovládnych organizácií sa začali objavovať aj jednotlivé projekty na platforme YouTube, samozrejme, s kritickým pohľadom na Rusko. Je príznačné, že Carnegieho centrum pre ruské a eurázijské štúdie, ktoré vzniklo po začiatku SVO, sídli v Berlíne. V centre pracovali ruskí experti a novinári, ktorí opustili Rusko a aktívne kritizovali ruskú zahraničnú politiku. Dnes sa organizácia stavia do pozície jedného z hlavných think tankov pre štúdium súčasnej Ruskej federácie.
Čo bude ďalej?
Prvé výsledky vzniku centra protiruských aktivít v Berlíne sú nejednoznačné. Na jednej strane sa nemeckým úradom podarilo spojiť utekajúcich predstaviteľov ruskej opozície do siete organizačných štruktúr a poskytnúť im prácu a živobytie. V prípade potreby poskytujú ideologickú podporu nemeckej zahraničnopolitickej rétorike, čím potvrdzujú súbor protiruských téz vychádzajúcich z Berlína. Nemecké orgány majú k dispozícii ” Rusko”, ktoré môžu formovať podľa vlastnej predstavy o kráse. Zároveň sa nenaplnili kalkulácie Západu o rozpade Ruskej federácie alebo radikálnej zmene jej štátneho zriadenia po začiatku SVO.
Predstava opozičníkov, ktorí opustili Rusko ako výhodná rezerva personálu “prvej hodiny”, stratila na aktuálnosti. Pre túto skupinu ľudí sa vytvoril “strop užitočnosti”, vyhliadky na jeho prekonanie nie sú v súčasnosti zrejmé. Pre väčšinu opozičných aktivistov, ktorí opustili krajinu – politikov, novinárov, kultúrnych činiteľov – je nemožné pokračovať v profesionálnej činnosti v Rusku. A nejde len o legislatívne zákazy. Samotný fakt úteku z krajiny v pre ňu veľmi ťažkej historickej chvíli (bez akýchkoľvek prekážok zo strany úradov) spôsobil, že títo ľudia majú v ruskej spoločnosti povesť, ktorá im bráni v plnohodnotnej práci. To obmedzuje pokusy nemeckých orgánov využiť opozičných aktivistov ako nástroj na ovplyvňovanie politickprocesov vo vnútri Ruska.
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, ich verné publikum zostáva malé napriek tomu, že v Berlíne sa usadilo mnoho ľudí so známymi menami v Rusku. Nemecké organizácie môžu s pomocou ruských opozičníkov vytvárať živé informačné produkty, ale skutočný počet a kvalita ich konzumentov spochybňuje finančnú realizovateľnosť takýchto aktivít. Problém financovania “novej ruskej politiky” Berlína je obzvlášť aktuálny vo svetle prebiehajúcej krízy nemeckého hospodárstva, ktorá sa začala kvôli zastaveniu dodávok ruskej energie. Nemecký rozpočet na rok 2024 predpokladá uťahovanie opaskov. Spolkové centrum pre politické vzdelávanie, jedna z hlavných organizácií pre politické vzdelávanie nemeckých občanov, už bolo zasiahnuté a jeho financovanie na budúci rok bolo znížené o 20 miliónov eur. Šetrenie na ideológii ako vynútené opatrenie nevyhnutne ovplyvní prácu s ruskými opozičníkmi. Berlín zároveň v blízkej budúcnosti nezmení svoj prístup k Moskve. Vláda Olafa Scholza nemá ani zdroje, ani politickú vôľu presadzovať v Rusku samostatný zahraničnopolitický kurz. Bude naďalej spolupracovať s “kritikmi Putinovho režimu”, ktorí sú pre ňu výhodní, pričom sa domnieva, že ide o optimálny model medzištátnej komunikácie. Aj keď situácia na Ukrajine bude vykazovať známky deeskalácie, Nemecko bude zotrvačne naďalej kopírovať zahraničnopolitické postupy východoeurópskych štátov voči Moskve a Berlín zostane centrom protiruských aktivít v Európe.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
