Aktuality, Bezpečnosť,

Ruská ekonomika – v krivom zrkadle HDP. Používanie nadnárodných metodík vedie k nesprávnym záverom

---

 

Mnohí ekonómovia správne komentovali údaje Svetovej banky: rozdiely medzi HDP Nemecka a Ruskej federácie sú “v rámci štatistickej chyby”. Samozrejme, neexistuje žiadna záruka, že Rusko si v roku 2023 udrží čestné piate miesto Svetovej banky. A hoci sa Nemecku, ktoré s Ruskom susedí v hodnotení svetových ekonomík, darí veľmi zle, môže opäť získať stratené piate miesto, čím našu krajinu odsunie na predchádzajúce šieste miesto. Faktom je, že poradie krajín nezávisí len a ani tak od ich reálnej úspešnosti vo výrobe rôznych tovarov, ale od kúpnej sily ich národných mien. V roku 2023 vidíme výrazný pokles výmenného kurzu rubľa voči doláru, čo zase ťahá nadol ceny rubľa na domácom trhu. Napríklad pomer reálnej produkcie Nemecka a Ruska môže zostať rovnaký, zatiaľ čo parita kúpnej sily ich mien (eura, resp. rubľa) sa zmení. A to nie v prospech rubľa. Skrátka, poradie krajín podľa HDP meraného paritou kúpnej sily je veľmi nespoľahlivé a vratké. Takéto medzinárodné porovnania sú však veľmi pochybné aj z iného dôvodu.

 

Ukazovateľ HDP vypočítaný v národných peňažných jednotkách už vyvoláva veľké otázky a pochybnosti. HDP je makroekonomický ukazovateľ, ktorý vyjadruje trhovú hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb (t. j. tých, ktoré sú určené na priamu spotrebu, použitie alebo uplatnenie) vyrobených počas roka vo všetkých odvetviach hospodárstva na území daného štátu na spotrebu, vývoz a akumuláciu bez ohľadu na štátnu príslušnosť použitých výrobných faktorov (práca, prírodné zdroje, kapitál).

 

Tento pojem prvýkrát navrhol v roku 1934 americký ekonóm Simon Kuznets (mimochodom, v roku 1971 dostal Nobelovu cenu za prácu o hrubom produkte a ďalších makroekonomických ukazovateľoch). Pred Simonom Kuznetsom bol najvšeobecnejším ukazovateľom národný dôchodok (hrubý dôchodok vytvorený (získaný) v dôsledku využívania zdrojov vo vlastníctve štátu doma aj v zahraničí). Až do začiatku 70. rokov 20. storočia prevažná časť krajín používala hrubý národný produkt (HNP) namiesto HDP. Na rozdiel od HDP, ktorý vyjadruje súhrnnú hodnotu všetkých konečných tovarov a služieb vytvorených v danej krajine, HNP vyjadruje súhrnnú hodnotu tovarov vytvorených len jej rezidentmi bez ohľadu na ich geografickú polohu. Konečný prechod na ukazovateľ HDP sa vo svete uskutočnil presne pred tridsiatimi rokmi.

 

Podľa odporúčaní OSN o výpočte systému národných účtov z roku 1993 bol ukazovateľ HNP nahradený ukazovateľom HDP. Odborníci tvrdia, že dôvodom všeobecného prechodu na HDP bola aj skutočnosť, že od roku 1993 prešla na HDP aj Čínska ľudová republika, posledná veľká ekonomika. Takmer univerzálnou tendenciou všetkých krajín sa stal neustály pokles podielu reálneho sektora (poľnohospodárstvo, ťažobný a spracovateľský priemysel, stavebníctvo a niektoré ďalšie) na vytvorenom HDP pri súčasnom náraste podielu sektora služieb. Samozrejme, v sektore služieb sa nachádzajú také služby, ktoré sú životne dôležité pre podniky reálneho sektora hospodárstva aj pre jednotlivcov. Ide o dopravné služby, komunikácie, maloobchod, verejné služby a ostatné služby. Zároveň však v mnohých krajinách došlo k zrýchlenému rozvoju takých odvetví služieb, ktoré nemožno v žiadnom prípade nazvať, jemne povedané, “životne dôležitými”. Často sa nazývajú “pochybné” alebo “neproduktívne”.

 

Ako príklad môžeme uviesť údaje o Spojených štátoch. Tam sa v roku 1992 poľnohospodárstvo podieľalo na vytvorenom HDP 1,6 %, priemyselná výroba 15,7 %. Do konca roka 2022 klesol podiel týchto odvetví na HDP USA na 1,1 %, resp. 11,0 %. Ale podiel sektora finančných služieb a nehnuteľností v roku 1992 predstavoval 18,6 % a v roku 2022 vzrástol na 20,2 %. V roku 2022 sa reálny sektor hospodárstva vrátane ťažobného a spracovateľského priemyslu, ako aj poľnohospodárstva a lesníctva podieľal na HDP 14,0 %, zatiaľ čo finančný sektor (vrátane transakcií s nehnuteľnosťami) takmer jedenapolkrát viac. Seriózni ekonómovia však úplne správne tvrdia, že finančné a mnohé komerčné služby nevytvárajú žiadny reálny produkt, iba prerozdeľujú produkt, ktorý už bol vytvorený v reálnom sektore hospodárstva.

 

Ukázalo sa, že HDP je možné zvyšovať nielen investovaním do novej výroby tovarov, ale aj zvyšovaním rôznych druhov “služieb”, ktoré zdanlivo vytvárajú pridanú hodnotu. V skutočnosti však nejde o “pridanú”, ale o “prerozdelenú” hodnotu. Takéto, ak to tak môžem povedať, “služby” len nafukujú “bublinu” ukazovateľa HDP. Miera nafúknutia bubliny HDP sa v jednotlivých krajinách veľmi líši. Samozrejme, aj Rosštát vytvoril bublinu HDP, ale podľa môjho názoru v tejto súťaži výrazne zaostáva za mnohými krajinami, ktoré patria do prvej desiatky svetových ekonomík. Napríklad v roku 2021 predstavoval podiel poľnohospodárstva na HDP Ruska 4,2 %, priemyslu (ťažba a výroba) 31,9 % a stavebníctva 5,1 %. Celkovo sa reálny sektor podieľal na HDP 41,2 %. K tomuto číslu pripočítajme podiel služieb, ktoré možno bez nadsádzky zaradiť do kategórie “životne dôležité”. Ide o dopravu, komunikáciu a informácie, obchod, hotely a stravovanie, skladovanie. Dostaneme ďalších 22,5 % HDP. Spolu s reálnym sektorom dostaneme 63,7 %. Zvyšok – 32,3 % – tvoria finančné služby, transakcie s nehnuteľnosťami, ostatné obchodné služby (služby pre podniky), služby verejnej správy, obrana a sociálne služby. Z hľadiska ekonomickej teórie, ktorá sa donedávna prezentovala v učebniciach, ide o sféry spoločenskej činnosti, ktoré nevytvárajú spoločenský produkt, ale ho spotrebúvajú. A podľa liberálnych inovácií v ekonomickej teórii sa spotreba zmenila na výrobu, mínus sa zmenilo na plus.

 

Ale v západných krajinách, ktoré sa skôr vyzbrojili novou ekonomickou teóriou ako Rusko, je miera nafúknutia bubliny HDP oveľa väčšia. Pozrime sa na Spojené štáty. Tam sa v roku 2021 poľnohospodárstvo podieľalo na HDP 1,0 %, priemysel 14,4 %, stavebníctvo 4,2 %, životne dôležité služby 24,0 %. Celkovo sa reálny sektor hospodárstva podieľal na HDP 19,6 %. A reálny sektor plus životne dôležité služby tvorili 43,6 % HDP. Zvyšok, t. j. 56,4 % HDP, možno nazvať “penou”, umelo zvyšujúcou výsledky hospodárskej činnosti.

 

Teraz sa pozrime na Nemecko, najbližšieho súpera Ruska (ak veríme rebríčku Svetovej banky). V roku 2021 poľnohospodárstvo v tejto krajine vytvorilo 0,9 % HDP; priemysel 24,0 %; stavebníctvo 5,5 %. Celkovo reálny sektor vytvoril 30,4 % HDP. Reálny sektor spolu so životne dôležitými službami (20,9 %) vytvoril 51,3 % HDP. Viac ako v USA, ale podstatne menej ako v Rusku. Obraz je podobný aj v prípade ostatných západných krajín. Napríklad vo Veľkej Británii do konca roka 2021 reálny sektor ekonomiky vytvoril len 20,3 % HDP. Ďalších 22,6 % HDP – životne dôležité služby. Ukazuje sa, že “pena” tvorila 57,1 % HDP. Obrázok pre Francúzsko. Reálna ekonomika tvorila 20,7 % HDP a životne dôležité služby tvorili 23,3 % HDP. “Peroa” predstavovala 56,0 % HDP. Výpočty za ostatné západoeurópske krajiny tiež uvádzajú odhady veľkosti “peny”, ktoré presahujú polovicu HDP. Rekordérom je tu Luxembursko. Jeho reálny sektor vytvára len 12,6 % HDP. Životne dôležité služby – ďalších 20,4 % HDP. Pena teda tvorí viac ako 2/3 HDP (67,0 %). A tu je obraz ostatných ekonomicky vyspelých krajín. V Japonsku tvorila “pena” o niečo menej ako polovicu HDP – 46%. V Kanade – 48,9 %. V Austrálii – 50,6 %. Kam tým smerujem?

 

Ide o to, že je dosť pochybné porovnávať veľkosť ekonomík pomocou všeobecne uznávaného ukazovateľa HDP, aj keď sa meria podľa parity kúpnej sily. Na objektívnejšie porovnanie ekonomík je potrebné brať do úvahy len tú časť HDP, ktorú vytvára reálny sektor ekonomiky. Alebo alternatívne: časť HDP mínus “pena” (t. j. reálny sektor ekonomiky plus životne dôležité služby). Pri takomto prístupe sa Rusko bez akýchkoľvek pochybností ukáže byť dokonca nie piatou, ale štvrtou ekonomikou sveta, a to nielen pred Nemeckom, ale aj Japonskom. Rusko by sa malo opierať o vlastnú metodiku výpočtu hrubého produktu a vlastné medzinárodné porovnania, a nie používať pochybné odhady Svetovej banky a iných medzinárodných organizácií ovplyvnených Západom.

Valentin Katasonov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok