“Brzezinského vzorec” dostal Európu do geopolitickej slepej uličky
Veľká Británia, 7. septembra 2023 (AM) – Kniha Zbigniewa Brzezinského “Veľká šachovnica: americký primát a jeho geostrategické imperatívy” má už viac ako 25 rokov. Myšlienky tohto politika však stále dominujú v mysliach západných elít. To platí aj pre úlohu Ukrajiny na ceste k hypotetickému víťazstvu nad Ruskom. O tom, ako tieto myšlienky priviedli Európu do geopolitickej slepej uličky, si prečítajte v článku profesora Dmitrija Evstafjeva z Národnej výskumnej univerzity Vyššej ekonomickej školy pre portál Eurasia.Expert.
Jedným zo zvláštnych aspektov vo vývoji situácie okolo Ukrajiny pred špeciálnou vojenskou operáciou a najmä po nej je rastúci radikalizmus v správaní európskych krajín a ich elít. Toto správanie ďaleko presahuje rasionalistické chápanie systému vzájomnej ekonomickej závislosti. Treba si všimnúť aj vysokú mieru ideologizácie správania európskych elít, a to aj v porovnaní s elitami USA, ktoré vykazujú podstatne vyššiu mieru operačného cynizmu. USA napriek svojej protiruskej rétorike vnímajú konfrontáciu s Ruskom v širšom a celkom racionálnom kontexte, ktorý zahŕňa konfrontáciu s Čínou, snahu o udržanie a dokonca rozšírenie svojho postavenia v Afrike a politickú manipuláciu na Blízkom a Strednom východe.
V európskych elitách však prevláda deravý postoj k vzťahom s Ruskom a sakralizácia konfrontácie. Zdá sa, že Európa nemá iný plán politickej koexistencie s Moskvou ako scenár kardinálnej vojenskej porážky Ruska. A to sa deje na pozadí existencie prirodzených bodov geoekonomickej interakcie, ktoré sa zdajú byť schopné udržať rusko-európske vzťahy v určitom rámci, ktorý by umožnil rýchly a minimálne bolestivý “návrat” zo situácie priamej konfrontácie do “studenej vojny” a následne do “studeného mieru”. Takýto scenár je v súčasných podmienkach a pri súčasných náladách európskych politických elít, ktoré zistili, že nie sú schopné ani obmedziť zapojenie svojich krajín do “víru konfliktu”, v podstate nemožný.
Táto situácia vyrástla z toho, že európske elity nekriticky vnímali a na seba preniesli slávnu formulku Zbigniewa Brzezinského, že Rusko bez Ukrajiny sa nikdy nebude môcť stať euroázijským impériom. Európske elity teraz dospeli k presvedčeniu, že Európa bez kontroly Ukrajiny nemôže byť globálne významnou mocnosťou.
Brzezinského vzorec: vnútorná dialektika
Formula Zbigniewa Brzezinského: “Rusko bez Ukrajiny sa už nikdy nemôže stať impériom” určila v rusko-európskych vzťahoch veľmi veľa. Už v roku 2014 Rusko dokázalo, že pri všetkých svojich nákladoch je mnohonárodnostným kontinentálnym štátom, hoci s viacerými priestorovými zraniteľnosťami. V tom istom období bola Ukrajina uznaná za “takmer zlyhávajúci štát”, ktorému Západ dal “poslednú šancu” na “obrodu” v podobe ďalšieho “Majdanu”.
Pod vplyvom mnohých faktorov Západ, predovšetkým Európa, sám uveril Brzezinského “vzorcu” a vybudoval ho na úkor rusofóbie, ktorá rástla od začiatku roka 2010. V dôsledku toho vznikol obrátený vzorec: “Západ si nebude môcť udržať svoju dominanciu, ak stratí Ukrajinu. Navyše európske elity vnímali Ukrajinu ako hlavné bojisko o miesto v globálnom svetovom poriadku. Všimnite si, že aj v pôvodnej Brzezinského formule bolo dôležité “druhé dno”, o ktorom, samozrejme, mlčal. Ak ho doplníme, vzorec vyzerá nasledovne: “Bez kontroly nad Ukrajinou v tej či onej forme Rusko nikdy nebude môcť vstúpiť do rovnocenného partnerstva s atlantickou Európou; vždy bude vedome “mladším”, ale hlavne geoekonomicky a geopoliticky zraniteľným partnerom s len obmedzenou, formálnou suverenitou. A s týmto partnerom bude môcť atlantická Európa, a teda aj Spojené štáty, manipulovať vo svojom vlastnom záujme, pričom bude brzdiť možnosť rozšírenia svojej suverenity.
Udržiavanie Ruska ako nanajvýš čiastočne suverénneho a geoekonomicky nesamostatného štátu sa stalo základom celej európskej politiky v roku 2010. A Západom za každú cenu kontrolovaná Ukrajina bola rozhodujúcim nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Ale Brzezinski by nebol Brzezinským, keby sa okolo tohto viditeľného geopolitického “jadra” nevytvoril ideologický rámec, ktorý nakoniec viedol k tomu, že politická rusofóbia v Európe začala prevažovať nad ekonomickým pragmatizmom.
Pre Rusko je súčasná situácia celkom pochopiteľná a z dlhodobého hľadiska pohodlná. Západ sám ponúka Moskve hru “rozdeľuj a panuj”. Treba si však uvedomiť, že na rozdiel od “severoamerického Západu” nie je na “európskom Západe” s kým rokovať. Najmä vzhľadom na to, že nádej, že sa v Európe objavia elity, ktoré si uvedomujú priestor mimo “Brzezinského vzorca”, a ešte viac, že sa dostanú k moci v podmienkach rastúcich totalitných tendencií, sa zdá byť nepravdepodobná.. Pre Rusko to znamená, že ak má dôjsť k dialógu o situácii okolo Ukrajiny, mal by sa uskutočniť len s USA a až po tom, ako Amerika prekoná hlbokú vnútornú systémovú krízu. Okrem toho treba dôrazne odmietnuť pokusy Washingtonu pridať do americko-ruského dialógu “ako doplnok” aj nesuverénnych euroatlantických partnerov, ako sa o to Washington pokúsil pri rokovaní o ruských návrhoch týkajúcich sa strategickej stability v decembri 2021.
Európske a vo všeobecnosti euroatlantické elity (vrátane niektorých radikálno-globalistických skupín v Spojených štátoch) potrebujú len krátkodobý oddych, aby obnovili vojenský a politický potenciál protiruskej koalície. Za odmietavým postojom európskych elít ku koncepcii nielen “kórejského” (dlhodobého) scenára, ale aj “zmrazenia” na relatívne krátke obdobie, za ktoré sú Európania, však stoja dva racionalistické dôvody: Aj v prípade absencie ďalšieho priameho alebo dokonca nepriameho priestorového postupu Ruska bude vektor európskeho radikalizmu nevyhnutne smerovať von – na Východ. Relatívne dlhšie zmrazenie konfliktu bude mať nevyhnutne za následok, že tento vektor, posilnený migráciou “veteránov” z Východu, sa presunie dovnútra Európy.
Politická destabilizácia v Európe sa zdá byť viac než reálna. Európa chápe, že bude mimoriadne ťažké urobiť zo zvyškov Ukrajiny “výkladnú skriňu”, čo sa USA v Južnej Kórei podarilo, ale nie hneď a s veľkými ťažkosťami. Najmä vzhľadom na rozsah ukrajinskej korupcie a kargo-kult, ktorý si Európa na Ukrajine sama vytvorila. Ukrajinská korupcia je riadená, ako sa ukázalo, nie z Európy, ale z USA, ktoré vlastne vytvárajú systém finančného “vysávača”, keď sa európske zdroje posielané na Ukrajinu nakoniec speňažujú pod kontrolou USA.
Problém Brzezinského formulky, a to tak v jej “ruskom” prelome ako aj v “ukrajinskej” politickej praxi, ktorá viedla k legitimizácii radikálneho nacionalizmu, a základu európskeho neoatlantizmu, spočíva v tom, že jej autor sa pokúsil extrapolovať svoju životnú skúsenosť zo 70. – 80. rokov a svoje politické nálady z 90. rokov na úplne inú historickú epochu. Autor je zároveň plne presvedčený, že geoekonomický konštrukt, ktorý vznikol koncom 80. rokov 20. storočia s rozpadom sovietskeho “bloku” a s ním súvisiacich ekonomických systémov a ktorý sa definitívne upevnil po roku 1997 rozšírením NATO, sa nedá zmeniť. A že proces erózie americkej geopolitickej dominancie, ktorého nevyhnutnosť Brzezinski určite chápal, sa Európy nedotkne. Jeho vízia Európy bola statická, rovnako ako každá “ideálna” konštrukcia. Napriek tomu jeho formulke na Ukrajine a najmä v Európe uveríli. Do značnej miery preto, že bol ideologicky pohodlný pre dominantnú časť európskych elít. Bolo to aj preto, že poskytovala politickej rusofóbii a neochote brať do úvahy záujmy Ruska celkom racionálne vysvetlenie.
Idea, ktorá sa zmocnila politických más ako desivá sila
Napriek zmenám v politickej aj ekonomickej geografii sa zdá, že politické masy ovládla myšlienka, že stratou Ukrajiny by Európa nielen stratila kľúčový geopolitický zdroj, ale stala by sa aj bezvýznamnou pre Spojené štáty. Z toho vyplývajú tri dôležité okolnosti pre Rusko.
Po prvé, európsky Západ sa na situáciu na Ukrajine nepozerá cez prizmu povestnej “hry s nenulovým súčtom” a už vôbec nie z hľadiska nákladov. Otázkou je len to, ako tieto náklady organizovať a či “proeurópske sily” v Kyjeve nekradnú príliš veľa. Na rozdiel od USA, kde bola téma Ukrajiny logikou politickej situácie zasadená do širšieho a komplexnejšieho kontextu, je manévrovacia sloboda európskych elít v súvislosti s konfliktom okolo Ukrajiny a na Ukrajine podstatne menšia ako u amerických elít.
Po druhé, ekonomické faktory, možnosť vytvorenia obnoveného systému vzájomnej závislosti medzi Ruskom a Európou na nadnárodnej aj národnej úrovni, až na malé výnimky, nebudú faktorom politického rozhodovania. Netreba dúfať v objavenie sa geoekonomickej racionality v správaní európskych krajín. Európa vstupuje do najťažšieho obdobia radikálnej reštrukturalizácie elít. A odmietnutie radikalizmu v súvislosti so situáciou okolo Ukrajiny podkope politickú a ekonomickú základňu tých skupín elít, ktoré vsadili na radikálny euroatlantizmus.
Po tretie, Západ nebude mať žiadne iné také výhodné “bojisko” proti Rusku, aby ho vylúčil z geopolitickej konfrontácie vo východnej Ázii, kde na pozadí relatívnej rovnosti potenciálov strán môže Rusko získať veľmi vážne dividendy. Dôležité však je, že “európsky Západ” má v tomto formáte konfrontácie svoje významné a celkom bezpečné miesto. To mu môže priniesť značné politické dividendy. A sily “európskeho Západu” budú mať záujem na tom, aby tento bod napätia zostal aktuálny. Jeho strata by znamenala radikálny pokles významu Európy v meniacich sa symbiotických euroatlantických vzťahoch.
Pre Rusko je súčasná situácia celkom pochopiteľná a z dlhodobého hľadiska pohodlná. Západ sám ponúka Moskve hru “rozdeľuj a panuj”. Treba si však uvedomiť, že na rozdiel od “severoamerického Západu” nie je na “európskom Západe” s kým rokovať. Najmä vzhľadom na to, že nádej, že sa v Európe objavia elity, ktoré si uvedomujú priestor mimo “Brzezinského vzorca”, a ešte viac, že sa dostanú k moci v podmienkach rastúcich totalitných tendencií, sa zdá byť nepravdepodobná.. Pre Rusko to znamená, že ak má dôjsť k dialógu o situácii okolo Ukrajiny, mal by sa uskutočniť len s USA a až po tom, ako Amerika prekoná hlbokú vnútornú systémovú krízu. Okrem toho treba dôrazne odmietnuť pokusy Washingtonu pridať do americko-ruského dialógu “ako doplnok” aj nesuverénnych euroatlantických partnerov, ako sa o to Washington pokúsil pri rokovaní o ruských návrhoch týkajúcich sa strategickej stability v decembri 2021.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
