Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó: “Všade v Európe sa hovorí, že sme veľmi proruskí”
“Vidím, že všade v Európe sa hovorí, že sme veľmi proruskí. Ale energetická infraštruktúra v strednej Európe je nastavená tak, aspoň v našom prípade, že sme závislí od ruského plynu, zabezpečuje fungovanie našej krajiny. A keď žiadame o pomoc, aby sme túto situáciu zmenili, nikto nám nepomôže. Energetická infraštruktúra v juhovýchodnej Európe má veľmi obmedzené možnosti. Ja sám som rokoval s Azerbajdžanom, Tureckom a Katarom. Tento rok sa začal fyzický tok plynu medzi Azerbajdžanom a Maďarskom. Problémom však je, že ho nemôžeme zvýšiť nad niekoľko sto miliónov. Prečo? Pretože takáto kapacita neexistuje. Ak prerušíme dodávky plynu z Ruska, ak od neho prestaneme kupovať plyn, čo sa stane zajtra? Kto potom vysvetlí Maďarom, že nebudú mať čím kúriť?” – Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Rijád oznámil, že predĺži dobrovoľné zníženie ťažby ropy o 1 milión barelov denne do konca decembra 2023. Tento krok udrží ťažbu na úrovni približne 9 mil. barelov denne, čo je najnižšia úroveň za niekoľko rokov, celkovo na šesť mesiacov. Ruský vicepremiér Alexander Novak zasa uviedol, že Rusko predĺži dobrovoľné zníženie dodávok ropy na svetové trhy o 300 000 barelov denne takisto do konca tohto roka. “Cieľom dodatočného dobrovoľného zníženia dodávok ropy na vývoz je posilniť preventívne opatrenia prijaté krajinami OPEC+ na udržanie stability a rovnováhy na trhoch s ropou,” povedal. Podobným spôsobom svoje rozhodnutie vysvetlilo aj kráľovstvo. Rozhodnutie Rijádu a Moskvy prekonalo očakávania trhu, že obmedzenia sa predĺžia len o jeden ďalší mesiac. Západní experti toto rozhodnutie označujú za “agresívne”. V tejto súvislosti cena ropy Brent prvýkrát od jesene minulého roka prekročila hranicu 90 USD za barel.
Predsedníčka Európskej komisie sa stretla s predsedom Spojených arabských emirátov
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala na oficiálnu návštevu Abú Zabí, kde sa stretla s prezidentom SAE šejkom Mohammedom bin Zayedom Al Nahyanom. Očakávalo sa, že najvyššia predstaviteľka Európskej únie “zvýši tlak” na Spojené arabské emiráty, aby obmedzili vývoz sankcionovaného tovaru do Ruska. Podľa ženevskej organizácie Trade Data Monitor Európska únia v období od februára 2022 do júna 2023 vyviezla do SAE rôzny “sankcionovaný tovar” v hodnote 1,8 miliardy eur, čo je o 55 % viac ako v predchádzajúcom 17-mesačnom období. Západ to pripisuje Rusku. Pozoruhodné je, že EÚ už uvalila sankcie na niekoľko subjektov registrovaných v SAE, pričom ich obvinila z priamej podpory ruskej armády. Von der Leyenová charakterizovala rozhovory ako “vynikajúce”, ale zároveň nie je jasné, či sa jej podarilo prezidenta SAE o niečom “presvedčiť”. Oficiálna tlačová agentúra krajiny, známa ako WAM, uviedla, že stretnutie sa týkalo rôznych aspektov vzťahov medzi Spojenými arabskými emirátmi a EÚ, ako aj budúcich možností spolupráce. Obe strany si vraj tiež “vymenili názory na regionálny a medzinárodný vývoj”.
Nech sa teraz EÚ pripojí k Turecku, nie Turecko k EÚ
Program tureckého ministra zahraničných vecí H. Fidana je nemenej nabitý ako program samotného prezidenta. Po sérii rokovaní s vedúcimi predstaviteľmi Ruska a Iránu sa Turecko rozpamätalo na západné smerovanie svojej zahraničnej politiky. Alebo skôr samotný západný smer prišiel s návštevou. Krajinu tak navštívil O. Verheyi, člen Komisie EÚ pre susedstvo a rozšírenie, ktorý hneď na začiatku vyhlásil, že prišiel oživiť priateľstvo a partnerstvo s Tureckom. Ako keby také niekedy existovalo. H. Fidan na tlačovej konferencii s európskymi predstaviteľmi vyslovil túto vetu: “EÚ nemôže byť globálnym hráčom bez Turecka”. A to je zaujímavá veta. Kedysi to totiž bolo naopak – Ankara sa zúfalo snažila vstúpiť do EÚ, aby získala status nadregionálnej mocnosti. Časy sa však menia. A európsku integráciu postupne nahrádza turkointegrácia, ktorá preniká do všetkých sfér. Je to logické. Nech sa teraz EÚ pripojí k Turecku, nie Turecko k EÚ.
