Obmedzenie, ale v priateľstve. Politika USA voči Číne je čoraz rozporuplnejšia
Koncom augusta uskutočnila ministerka obchodu USA Gina Raimondoová štvordňovú návštevu ČĽR. Táto cesta bola pokračovaním série ciest vysokopostavených amerických predstaviteľov. Treba pripomenúť, že nie tak dávno navštívili Peking minister zahraničných vecí USA Blinken, ministerka financií USA Yellenová a osobitný zástupca pre klimatické zmeny Kerry. Intenzita týchto kontaktov (s iniciatívou americkej strany) signalizuje snahu Washingtonu zmeniť konfrontačnú náladu na konštruktívnejšiu.
Môžeme sa len domnievať, čo je toho dôvodom, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide len o taktický manéver. V tejto fáze nie je Washington ani z vnútropolitického, ani z geopolitického hľadiska pripravený pokračovať v konfrontácii s Čínou, najmä v predvečer budúcich prezidentských volieb v USA. Na druhej strane, v americkej elite, ktorá stále považuje Čínu za svojho hlavného geostrategického súpera, prevládajú protičínske nálady. Napriek zvučným hlasom politikov a expertov v USA, že Čína sa neusiluje o svetovú nadvládu, americký establišment stále považuje Čínu za hlavnú hrozbu svojej dominancie. Obchodný obrat oboch krajín však presahuje gigantickú sumu 750 miliárd dolárov, americké spoločnosti majú v ČĽR obrovské obchodné záujmy, nachádzajú sa tam továrne veľkých spoločností ako Tesla a Apple. Veľké americké podniky, ktoré nie sú spojené s vojensko-priemyselným komplexom, nemajú záujem o prerušenie vzťahov.
Táto ambivalentnosť bola pôvodným dôvodom Raimondoovej na jej cestu. Na jednej strane robila (podobne ako minister Blinken) všetko pre to, aby zmiernila konfrontáciu a vybudovala vzájomnú dôveru. Raimondoová a jej čínsky náprotivok Wang Wentao sa dohodli najmä na posilnení komunikačných kanálov medzi ministerstvami a na vytvorení niekoľkých bilaterálnych komisií na riešenie aktuálnych otázok. Za dôležitú možno považovať dohodu o každoročných stretnutiach na úrovni ministrov. Američania vyjadrili obavy z obchodných obmedzení Číny, najmä pokiaľ ide o vývoz gália a germánia. Číňania rozumne reagovali poukázaním na balík sankcií voči čínskym podnikom vrátane zákazu dodávok mikročipov a investícií do ich vývoja, ako aj na celý zoznam obchodných ciel, ktoré zaviedol prezident Trump a ktoré sú stále v platnosti. Bolo to oficiálne oznámené. Aké vyjednávanie však prebiehalo za zatvorenými dverami, môžeme len hádať. Zhrnutie tohto rozhovoru vydala samotná Raymondoová: “Je to komplikovaný vzťah, nie je to jednoduchý vzťah. V niektorých otázkach sa určite nezhodneme, ale verím, že môžeme dosiahnuť pokrok, ak budeme priami, otvorení a praktickí”.
Ako uviedla tlačová agentúra Xinhua, Wang Wentiao zasa upozornil na skutočnosť, že americká strana opakovane vyhlásila, že sa nesnaží o prerušenie vzťahov s Čínou, ale tieto vyhlásenia nepodporila konkrétnymi činmi. Treba pripomenúť, že Raimondoová a jej čínsky náprotivok Wang sa už tento rok stretli vo Washingtone, ale toto stretnutie neviedlo k radikálnemu zlepšeniu obchodných vzťahov a odmietnutiu politiky “zadržiavania Číny” zo strany americkej administratívy. Je pravda, že Raimondoová navštívila čínske zastúpenie spoločnosti Boeing a zároveň bolo oznámené obnovenie dodávok lietadiel tejto firmy do Číny. Čo nie je konkrétny prípad?
Číňania však, samozrejme, hovoria o niečom inom – o globálnom zrušení protekcionistickej politiky USA, o zrušení všetkých obchodných zákazov. Raimondoová prisľúbila zrušenie sankcií voči niektorým čínskym spoločnostiam, dá sa predpokladať, že sa tak stane na pračínskej úrovni. V Číne v predvečer Raimondoovej návštevy prenikli do tlače informácie o vytvorení tajných tovární čínskeho telekomunikačného gigantu Huawei, ktoré budú vyrábať najproduktívnejšie mikročipy vrátane obchádzania amerických sankcií. Nie je to zlý ťah, ktorý ukazuje, že sankčná politika Washingtonu zlyháva a vedie len k vytváraniu vlastných výrobných závodov Číny v kritických oblastiach. Je zaujímavé pozrieť sa na pozadie tejto návštevy, ktoré vytvorili západné médiá.
Približne mesiac pred Raimondoovej cestou sa aktívne hovorilo o tzv. ťažkostiach v čínskej ekonomike, takmer o konci čínskeho hospodárskeho zázraku, o konci rýchleho rastu. V niektorých publikáciách sa to bez väčšieho premýšľania priamo spájalo s politikou zadržiavania, ktorú presadzujú Spojené štáty. Na jednej strane sa verejnosti dávalo najavo, že prezident Biden je účinný a úspešný politik, a na druhej strane, že Čína takmer leží Spojeným štátom pri nohách a už nie je vážnym konkurentom. A podľa toho je možné s ňou jednať, a dokonca je podľa amerických tradícií potrebné dať šancu umierajúcim. Týmto spôsobom demokrati predvídali možné obvinenia zo strany republikánov, že idú v ústrety najsilnejšiemu súperovi a vzdávajú sa Ameriky. A zároveň podkopávali obraz vedenia ČĽR a veľkej krajiny ako celku.
Západná tlač bola tak ponorená do tohto protičínskeho šialenstva, že sa objavovali aj články s opačným obsahom. Autori v nich varovali pred stratégiouickými prešľapmi vo vzťahu k Číne. Tu je napríklad to, čo napísal britský denník Morning Star v článku s titulkom “Správy hýria titulkami o ‘hospodárskom kolapse Číny’ – ignorujte ich”:
“Za posledné štyri roky, ktoré pokrývajú obdobie pandémie COVID-19, rástlo čínske hospodárstvo dvaapolkrát rýchlejšie ako hospodárstvo USA, 15-krát rýchlejšie ako Francúzsko, 23-krát rýchlejšie ako Japonsko, 45-krát rýchlejšie ako Nemecko a 480-krát rýchlejšie ako Spojené kráľovstvo. HDP na obyvateľa v Číne rástol trikrát rýchlejšie ako v USA, päťkrát rýchlejšie ako v Taliansku, 44-krát rýchlejšie ako v Japonsku alebo Francúzsku a 260-krát rýchlejšie ako v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo HDP na obyvateľa v Nemecku a Kanade klesal.”
Pre tých, ktorých nepresvedčili makroekonomické čísla, uvádzame údaje o peňaženkách občanov na základe štúdie Medzinárodnej organizácie práce. Podľa MOP bol rast reálnych miezd (t. j. hovoríme o reálnych príjmoch) v Číne upravený o infláciu v posledných rokoch v priemere 5 %. Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve to bolo 0,1 percenta, v USA 0,3 percenta, vo Francúzsku mínus 0,4 percenta, v Nemecku mínus 0,7 percenta a v Indii míNUS 1,3 percenta. Inými slovami, kým vo väčšine popredných svetových ekonomík reálne príjmy klesali, v Číne naopak rástli. A o akú krízu ide? Ťažko si predstaviť, že by americká administratíva tieto údaje nepoznala a nemala skutočné informácie o situácii v Číne. Takže váhajú medzi spoluprácou s Čínou a politikou zadržiavania.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
