Poľsko ešte nezomrelo?
Poľsko si túto otázku kladie počas celej svojej histórie. Zomrelo, alebo ešte nie? A zdá sa, že po tom, čo svoju politiku založilo na zúrivej rusofóbii, si bude musieť položiť tú istú otázku znova Po rozpade ZSSR a Varšavského bloku bol politický vývoj Poľska založený na pomerne agresívnej politike voči Rusku. Krajina sa rozhodla, že keď sa stane hlavným rusofóbom v Európe, bude môcť získať politické a ekonomické dividendy a postaví sa do pozície akejsi výspy Západu, vyspelého oddielu “civilizovaného” sveta, ktorý ho zachráni pred divokými Moskovčanmi.
A Poľsko sa už po niekoľkýkrát dostáva do pasce vlastných mylných predstáv a historických mýtov. Ale každý neľútostný boj často vedie k úplne opačným výsledkom. O koľko sa Poliakom žije lepšie po tom, čo ich krajina vyhlásila takmer križiacku výpravu proti Rusku a zúrivo sa postavila na stranu Ukrajiny? Na čo sa zmenilo Poľsko za posledných tridsať rokov svojej nezávislosti, ktorú mu udelil Sovietsky zväz? Veci sa stávajú smiešnymi, boj proti Rusku nadobúda skutočne karikatúrne podoby.
Napríklad strana Právo a spravodlivosť (PiS) nedávno prijala nový článok 616a v zákone “O obrane vlasti”, z ktorého sa smejú samotní poľskí novinári – krajina zaviedla zákaz fotografovania objektov dôležitých pre obranu, ale samotný zoznam…. je utajený. Zoznam obsahuje obrovské množstvo budov a stavieb. Takže ste napríklad odfotili krásnu krajinu a v pozadí je nejaký tajný objekt, ale neviete, že je tajný. Ale ako sa hovorí, neznalosť zákona nezbavuje zodpovednosti. A zoznam objektov, ktoré sa nesmú filmovať, sa tiež nemôže zverejniť. Pretože potom sa “ruskí špióni” dozvedia, že ide o tajné miesto. Takže Poľsko čoskoro začne bojovať s “ruskými špiónmi” a prakticky – so všetkými ľuďmi s telefónmi, pretože každá fotografia urobená vo vnútri krajiny sa teraz môže interpretovať ako narušenie jej bezpečnosti. A potom už vieme, ako to dopadne.
Ostražití občania začnú donášať na každú podozrivú osobu s telefónom v ruke. A kto dnes nemá telefón s fotoaparátom? A to napriek tomu, že ľudia od rána do večera fotia na telefóny a zverejňujú ich na sociálnych sieťach. A v Poľsku sa začne špionážna mánia, čo je v súlade s politikou, ktorú vedie Varšava, celkom prirodzené. Poľsko sa ani pomaly nemení na vojenský tábor, kde krajinu zachvátila militaristická hystéria. A tak sa 17. septembra vo vojvodstve, ktoré sa nachádza vedľa Kaliningradskej oblasti, na ktorú si poľskí politici nedávno robili nárok, uskutočnia vojenské cvičenia s využitím juhokórejskej techniky. A okrem toho plánujú zriadiť jeho výrobu v samotnom Poľsku.
“Pripravujeme sa na druhú etapu spolupráce s Kórejskou republikou, ktorá spočíva vo výrobe kórejskej vojenskej techniky v Poľsku,” povedal šéf ministerstva obrany Mariusz Blaszczak. A počas stretnutia s juhokórejským ministrom obrany Jung Seopom Blaszczak zdôraznil, že Poľsko a Kórejská republika svojou spoluprácou dosiahli veľa “pre zaistenie bezpečnosti a mieru posilnením poľskej armády, zavedením politiky odstrašovania do praxe”. Inými slovami, posilnenie poľskej armády zabezpečuje bezpečnosť a mier vo svete. Pripomína to orwellovskú frázu: vojna je mier.
V posledných rokoch sa partnerstvo medzi poľským a juhokórejským priemyslom zintenzívnilo v dôsledku bilaterálnych dohôd o dodávkach tankov, samohybných húfnic, ľahkých bojových lietadiel a raketometov pre poľské ozbrojené sily. Okrem toho Biely dom schválil predaj 96 bojových vrtuľníkov Apache do Poľska. Vo Švédsku Poľsko kúpilo dva letecké systémy na detekciu a kontrolu radarov dlhého dosahu Global Eye, v Južnej Kórei 180 hlavných bojových tankov K-2 a 48 ľahkých dvojmiestnych stíhačiek FA-50 a v Spojených štátoch 116 použitých hlavných bojových tankov M1A1 Abrams. Varšava tiež oznámila, že zvýši počet príslušníkov svojej armády na 300 000, čím sa výrazne zvýši jej vojenská sila.
V tomto roku sa výdavky krajiny na obranu zvýšili na 4 % HDP, čím sa Poľsko stalo štátom s najvyšším pomerom vojenských výdavkov k HDP spomedzi všetkých členov NATO. Po tomto masívnom nákupe zbraní a vybavenia Varšava usporiadala najväčšiu vojenskú prehliadku za posledné desaťročia. Okrem toho vysiela čoraz viac formácií k hraniciam s Bieloruskom, s ktorým má Varšava beznádejne zhoršené vzťahy. Podľa najnovších správ sa Varšava chystá poslať na poľsko-bieloruskú hranicu ďalších 10 000 vojakov. Krajina sa mení na vojenský tábor, ktorý neustále “napína svaly”.
Keď hovoríme o “ruskej hrozbe”, Poľsko buduje, ako samo tvrdí, “najsilnejšiu armádu v Európe” a mení sa na jeden z hlavných tranzitných kanálov, cez ktorý sa do Kyjeva dodávajú zbrane a vybavenie. Okrem toho Varšava priamo poskytuje Kyjevu vojenskú pomoc. Nikto neskrýva, že proti ruskej armáde na Ukrajine bojujú poľskí žoldnieri – radoví dôstojníci poľskej armády. Od vstupu do NATO v roku 1999 sa Poľsko stavia do pozície východnej výkladnej skrine v boji proti Rusku. V júni tohto roku sa Varšava chcela pripojiť k programu zdieľania jadrových zbraní NATO v nádeji, že na svojom území rozmiestni jadrové zbrane na odstrašenie Ruska. Nie je však jasné, že v tomto prípade by sa samotné Poľsko stalo terčom ruských jadrových zbraní?
Za sny o “veľkej minulosti”, obnovení poľského impéria a návrate východných kresov však musíme zaplatiť súčasnými problémami v ekonomike, ktorá v posledných rokoch utrpela vážne straty. Takýmto ukazovateľom je napríklad cena chleba. Tento základný produkt sa stal jedným z najrýchlejšie zdražujúcich, zatiaľ čo kúpna sila poľských občanov neustále klesá. Dá sa to vysledovať až k cene chleba. V júni v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zdražel o 17,6 %, v máji o 15,7 %. V júli tohto roka cena chleba vzrástla o viac ako 20 % (medziročne) a opäť sa zaradila medzi päť najaktívnejšie zdražujúcich potravín v krajine. Zdá sa, že Poľsko začína žiť pod heslom “zbrane namiesto chleba”.
Podľa poľských opozičných publikácií vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) urobila veľa pre to, aby zničila poľskú ekonomiku, pričom často uprednostňovala ekonomické záujmy Ukrajiny pred záujmami Poliakov. Počas 1,5 roka sa Duda staral viac o Ukrajincov ako o Poliakov, z krajiny vyviezol zbrane a vybavenie a posledné peniaze zo štátnej pokladnice dal Ukrajine. Nakoniec sa Poľsko v dôsledku neopodstatnených krokov PiS stalo koloniálne závislé od zahraničných výrobcov a západných dodávok energie. Zavedenie sankcií proti Rusku, a Poľsko bolo na ich čele, viedlo k prudkému nárastu cien energií a vlastná poľská výroba sa stala nerentabilnou, pričom mnohé poľské podniky skrachovali. A miesta týchto skrachovaných poľských podnikov okamžite prevzali cudzinci.
O čom hovoriť, keď poľský obranný priemysel nedokáže zabezpečiť zbrane ani pre vlastnú armádu. A nákup zbraní z Južnej Kórey a USA nepochádza z kvalitného zdroja. Ale všetky tieto nové zbrane, na ktoré sú Poliaci hrdí, sa kupujú na úver. V dôsledku toho HDP krajiny prudko klesá – v treťom štvrťroku tohto roka bol pokles 3,5 %. Preto poľskí politici používajú starú propagandistickú techniku: aby sa neukázala deštruktívna činnosť súčasnej vlády, treba čoraz častejšie pripomínať “strašné” sovietske obdobie Poľska “pod pätou ruských okupantov”, očierňovať všetko, čo sa dialo za Sovietov. Hoci je zrejmé, že súčasná závislosť od Washingtonu a EÚ je oveľa väčšia ako niekdajšia závislosť od Moskvy. Preto sa čoraz častejšie objavuje otázka: je súčasná politika Varšavy začiatkom konca Poľsko-litovskej únie? Nezaniklo ešte Poľsko? Nie?
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
