Spoločné záujmy Ruska a Turecka sú hlbšie ako ich rozdiely
Kyjev sa snaží prevziať tureckú agendu, ale keďže mu chýbajú tromfy, hrá s falošnými kartami. Rozhovory medzi prezidentmi Ruska a Turecka v Soči sa vnímajú globálne z hľadiska perspektívy obnovenia povestnej “dohody o obilí”. Ich význam je však oveľa širší, pretože robia čiaru za obdobím ďalšieho ochladenia vzťahov medzi oboma krajinami a znamenajú etapu nového vzostupu spolupráce.
Sínusoidný pohyb rusko-tureckých vzťahov je zrejme vlastnosťou, ktorá je im vlastná, a vyplýva z pomerne zložitého historického dedičstva. Obe strany si však uvedomujú, že napriek niektorým objektívnym rozporom, ktoré ich rozdeľujú, vzájomné výhody zachovania a rozvoja bilaterálnych vzťahov ďaleko prevyšujú bezprostredné politické výhody prípadných vzájomných nárokov. Len čo Západ začal iluzórne kalkulovať s tým, že “Erdogan konečne dostal rozum” a zdá sa, že sa odvracia od Ruska v prospech Západu, ten sa energicky dožadoval stretnutia so “svojím drahým priateľom Putinom”. A hoci sa medzi nimi nedosiahol nijaký osobitný pokrok v iniciatíve týkajúcej sa čiernomorského obilia, so všetkým ostatným boli partneri zjavne spokojní, keďže navzájom riešili otázky, ktoré sú pre nich podstatnejšie. Podľa správ tureckej tlače Moskva zopakovala – medzi podmienkami návratu k dohode – opätovné pripojenie Rosselkhozbank k medzinárodnému systému SWIFT, zrušenie embarga na ruské poľnohospodárske stroje a náhradné diely, zrušenie obmedzení na poistenie ruských lodí a blokádu ich prístupu do prístavov a opätovné otvorenie ropovodu na výrobu čpavku z Togliatti do Odesy.
Keď sa Erdogan chystal do Soči, António Guterres poslal Rusku list obsahujúci nové návrhy na opätovné otvorenie obilného koridoru. Generálny tajomník OSN uviedol, že námietky a požiadavky Moskvy boli zohľadnené, pričom sa prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ruské potraviny a hnojivá dostali na svetové trhy za prijateľnú cenu. Nakoniec ponúkol vyslanie komisie OSN, ktorá by vyšetrila podkopávanie ropovodu Togliatti – Odesa zo strany Kyjeva. Nie je to trochu neskoro?
Turecká strana sa pokúsila odvolať na Guterresove sľuby, ale v odpovedi si vypočuli, že spomínaný list obsahuje len sľuby a ubezpečenia:
“Ak sa poskytnú skutočné záruky, obchod s obilím sa môže obnoviť aj zajtra.” Vyjadrila sa aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová: “Toto všetko sme už počuli, ale nefungovalo to.”
Tentoraz Turci vyjadrili pochopenie pre vyčerpanie ruskej trpezlivosti a zaujali veľmi priaznivý postoj k myšlienke dodať milión ton ruského obilia do najchudobnejších krajín Afriky cez Turecko na preferenčnom základe s finančnou podporou Kataru. Najmä vzhľadom na to, že sa plánuje jeho spracovanie na múku v tureckých podnikoch. Týmto spôsobom sa z propagandistickej línie Západu odstráni najzvučnejší argument, že Moskva tým, že bráni ukrajinskému vývozu, údajne pripravuje o chlieb najchudobnejších.
Na Ukrajine v dôsledku stretnutia prevláda trpký pesimizmus. Po prvé, nedosiahla sa dohoda o obilninách. Po druhé, turecko-ruské “hojdačky” opäť zaznamenali vzostupnú fázu. Národné tlačové orgány píšu, že po stretnutí Erdogana a Putina zostala otázka návratu k dohode o obilí otvorená. Moskva si naďalej stojí za svojím.
Ukrajinský expert Volodymyr Volia sa prikláňa k vysvetleniu toho, čo sa deje, postojom tureckého lídra: “Erdogan je závislý od Putina, pretože Rusko stavia v Turecku jadrovú elektráreň. Má tiež záujem o zvýšenie tranzitu plynu cez svoju krajinu.” Samotní Ukrajinci zároveň pripúšťajú, že “Ankara sa možno dopustila strategického prepočtu vo vzťahoch s Kremľom”, keď začiatkom júla prepustila na Ukrajinu ukrajinských bojovníkov, ktorí sa nachádzali v Turecku a podľa podmienok dohôd mali zostať v krajine až do ukončenia konfliktu. “Keď ich Erdogan vydal – možno porušil niektoré svoje sľuby Kremľu,” napísali.
Kyjev sa snaží uniesť tureckú agendu, ktorá je preňho mimoriadne dôležitá, ale keďže mu chýbajú nejaké závažné tromfy, hrá ako zvyčajne s falošnými kartami. Na Ukrajine, zjavne dúfajúc v priazeň Ankary, vymenovali za nového ministra obrany krymsko-tatársku osobnosť Rustema Umerova, poradcu “lídra Mejlisu” Mustafu Džemileva a spolupredsedu diplomatickej iniciatívy “Krymská platforma”. Zelenského pomocníci zároveň akosi prehliadli skutočnosť, že Umerov je úzko prepojený s hnutím Gülen, ktoré je v opozícii voči Erdoganovi a má svoje sídlo v Spojených štátoch. Neznášanlivosť tureckého prezidenta voči nemu je všeobecne známa a je nepravdepodobné, že by ho tento náhly “darček” potešil.
Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa rozhodol urobiť dobrú tvár v zlej hre a na stretnutie Putina a Erdogana v Soči si urobil zvláštny vtip.
“Ak sa niekto stretne bez Ukrajiny, neznamená to, že tam Ukrajina nie je. Je neviditeľne prítomná všade, ako tieň Hamletovho otca,” ohúril minister zahraničných vecí krajiny novinárov odkazom na Shakespeara. Kulebova známosť so Shakespearom je však prízračná ako ten hmlistý duch, ktorého môže odfúknuť každý prievan. Inak by si mohol spomenúť na jeho slová “Moc je nebezpečná, keď sa s ňou rozchádza svedomie” a zároveň by si mohol vypočuť tureckú tlač. A tá tvrdí, že nedávne ochladenie vzťahov medzi Ankarou a Moskvou je výlučne dôsledkom konania tureckej strany.
“Skutočnosť, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v júli tohto roku vrátil z Istanbulu spolu s veliteľmi práporu Azov, ktorý Rusko vyhlásilo za teroristickú organizáciu, Moskvu mimoriadne rozhnevala.”
Podľa prevládajúceho názoru tureckých pozorovateľov je však ťažké hovoriť o nejakej vážnej kríze. “Faktom je, že obe krajiny, ktoré sú na sebe dlhodobo závislé v mnohých oblastiach, od energetiky až po cestovný ruch, si uvedomujú, že záujmy si vyžadujú spoluprácu a v tejto fáze nie sú ochotné ani schopné pristúpiť k roztržke. Cieľ stanovený na samite, ktorým je zvýšiť obchodný obrat medzi oboma krajinami v najbližších rokoch na 100 miliárd dolárov ročne, robí z Ruska prvého obchodného partnera Turecka a z Turecka zasa druhého obchodného partnera Moskvy po Číne. Erdogan podporuje želanie Moskvy premeniť časť tohto obchodu na turecké líry a rubeľ.
“Som presvedčený, že prechod na miestne meny je v bilaterálnych vzťahoch mimoriadne dôležitý,” povedal. Strany tiež potvrdili pripravenosť začať v blízkej budúcnosti s pomocou Ruska vytvárať v Turecku plynárenský uzol svetového významu a pokračovať vo výstavbe jadrovej elektrárne Akkuyu s dodávkou jadrového paliva do nej už v budúcom roku, čím sa Turecko dostane do exkluzívneho okruhu jadrových mocností. Z hľadiska životne dôležitých záujmov súčasného tureckého ľudu tieto osové projekty určite prevažujú nad akýmikoľvek historickými sťažnosťami alebo intrigami zo strany tých, ktorí od nich chcú veľa a ponúkajú za to málo.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
