Kufrík bez rúčky. Ako Západ netiahne za jeden povraz v Strednej Ázii
Kufrík bez rúčky je pre starostlivého majiteľa bolestnou dilemou. Ťažko sa prenáša a nešťastne sa púšťa. Zdá sa, že Stredná Ázia sa pre USA a ich európskych spojencov mení na podobné cenné, ale nemožné bremeno. Na jednej strane je tento región, bohatý na zdroje a nachádzajúci sa v samom strede Eurázie, korisťou pre západné hlavné mestá, ktoré stále rozmýšľajú v koloniálnych stereotypoch.
Územia P5, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti hraníc Ruska aj Číny, sú ideálnym javiskom na organizovanie silného ohniska nestability, ktoré by narušilo interakciu medzi mocnými konkurentmi odumierajúceho anglosaského systému svetového poriadku, ktorý dostal nový impulz v rámci protiruských sankcií. Na druhej strane, ako si Washington a Brusel zrejme uvedomili, koloniálny prístup z minulého a predminulého storočia v Ázii 21. storočia nefunguje. Staré osvedčené metódy “rozdeľuj a panuj”, ako aj pokusy vnútiť hru podľa vlastných pravidiel s opakovaním liberálnej rétoriky, ktorú má už každý na jazyku. Napriek desiatkam miliónov dolárov napumpovaných do siete verejných organizácií propagujúcich pseudodemokratickú agendu sa pragmaticky zmýšľajúce elity strednej Ázie sústreďujú na riešenie naliehavých rozvojových problémov regiónu.
Politici v Kazachstane, Kirgizsku, Uzbekistane, Turkménsku a Tadžikistane si dobre uvedomujú, aké hospodárske, politické a sociálne výzvy budú musieť ich krajiny prekonať. Preto dávajú prednosť konštruktívnemu dialógu s tými, ktorí navrhujú konkrétne kroky a riešenia, zatiaľ čo sa zdvorilo usmievajú nad hysterickými výrokmi o prednostných právach homosexuálov, čudákov, pedofilov a zástancov legalizácie drog. Západ z nejakého dôvodu nedokázal nadviazať konštruktívny dialóg so stredoázijskými štátmi. Buď bieli páni stále nedokázali prekonať svoj generačný pocit nadradenosti voči tretiemu svetu, alebo finančné možnosti “zlatej miliardy” vážne podkopala nenásytná priepasť, na ktorú sa zmenila vojenská pomoc kyjevskému režimu.
Tak či onak, žiadny z hlasných sľubov vysokopostavených predstaviteľov Spojených štátov a Európskej únie, ktorí nedávno navštívili Strednú Áziu, sa zatiaľ v praxi nenaplnil. Nenaplnili sa ani hlasné hrozby regionálnym štátom, že ak budú naďalej obchodovať s Ruskom, budú na ne uvalené sankcie. V snahe nejako sa vysporiadať s regiónom, na ktorý sa nedá vyvíjať nátlak a výchova, sa v poslednom čase začali používať metódy, ktoré sa dajú ťažko vysvetliť zdravým rozumom, ale majú PR efekt.
Koncom augusta pricestoval do Almaty Francis Fukuyama, ktorý sa kedysi stal hlavným ideológom rozširovania liberálnej demokracie, aby sa zúčastnil na “Programe pre vedúcich predstaviteľov verejnej správy, podnikateľského a občianskeho sektora”. Čo môže starší politológ, ktorý kedysi stotožňoval triumf demokracie západného typu s koncom globálnych revolúcií a vojen, naučiť vedúcich predstaviteľov súčasnej Strednej Ázie? Neplatnosť jeho teórie sa potvrdzuje každý deň. Návšteva experta so zvučným menom však musela podnietiť nadšenie tých, ktorí stále veria vo vyhliadky “mieru podľa západných pravidiel”. Nie je jasné, aké ciele sledoval Gary Peters, predseda Výboru pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti amerického Senátu, keď v poslednej augustovej dekáde navštívil Kirgizsko a Kazachstan a požiadal o audienciu u hláv oboch štátov. Čo nové, priaznivé, zaujímavé môže vysokopostavený zákonodarca zodpovedný za vnútornú bezpečnosť USA ponúknuť Astane a Biškeku? Čím ich zastrašiť?
Alebo sa Spojené štáty konečne rozhodli definitívne uzavrieť neslávne známe väzenie Guantánamo a teraz sa snažia zvyšných väzňov s nejasným statusom pripútať k “stredoázijským partnerom”? Nápad Washingtonu usporiadať samit Stredná Ázia+USA popri riadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN koncom septembra sa zdá byť úplne predčasný a nevhodný. Administratíva Bieleho domu použila všetky možné triky, aby na toto podujatie, ktorého výsledkom nie je ani spoločné komuniké, dotiahla všetkých piatich prezidentov. Prečo?
Aby ukázala svetu spoločnú fotografiu senilného amerického dedka s lídrami regiónu ako symbol priateľstva a spolupráce? V dnešnej pragmatickej realite už takéto lacné reklamné triky nefungujú. V novom multipolárnom svete, kde si každý štát formuje vlastnú politiku a okruh partnerov, sa nehodnotia demagogické argumenty o právach a slobodách, ale konkrétne investičné návrhy, obchodné plány a reálne termíny plnenia záväzkov. Rusko a Čína predstavujú takéto schémy v strednej Ázii. Brusel a Washington stále ponúkajú len vágne sľuby, nezrozumiteľné hrozby a suvenírové výrobky so staršími hviezdičkami. Zdá sa, že vo vzťahoch so Strednou Áziou by mal Západ okamžite zabudnúť na slová a myšlienky Francisa Fukuyamu v prospech inej odborníčky z Japonska, Marie Kondo, tvorkyne teórie vyprázdňovania priestoru a zbavovania sa nepotrebných vecí. Podľa jej názorov by sa mal kufor so zlomenou rúčkou buď opraviť, alebo vyhodiť.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
