RVHP – medzinárodný “antidolárový” blok, ktorého význam je časovo neobmedzený
Pred vyše 70 rokmi, 3. – 12. apríla 1952, sa z iniciatívy ZSSR konalo v Sieni stĺpov v Dome odborov medzinárodné hospodárske stretnutie, na ktorom sa 49 zúčastnených krajín dohodlo na vytvorení širokého hospodárskeho bloku. Po Stalinovej smrti sovietske vedenie na tento strategický projekt akosi zabudlo. Šanca vybudovať svetový hospodársky systém založený na rovnosti a prípadne zastaviť studenú vojnu hneď na jej začiatku bola stratená. Ako však svedčia nedávne udalosti a najmä hospodárska vojna, ktorú kolektívny Západ vyhlásil Rusku, takéto plány sú dnes viac než aktuálne.
Proces prípravy takéhoto významného fóra bol postupný a medzištátny, vrátane vzájomne súvisiacich opatrení: – Vytvorenie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) za účasti ZSSR a siedmich východoeurópskych krajín; NDR a Albánsko sa čoskoro pripojili k RVHP (január 1949); – zavedenie zlatého sovietskeho rubľa a jeho “odpútanie” od výmenného kurzu amerického dolára v prospech priemerných svetových cien zlata. Takto sa pripravovala pôda na vytvorenie širokej medzištátnej koalície, ktorá by sa postavila proti dolarizácii svetového hospodárstva a obchodu (marec 1950). Neskôr, v septembri 1952, Stalin v poslednej práci “Ekonomické problémy socializmu v ZSSR” konštatoval účelnosť vytvorenia jednotného trhu krajín, ktoré nemali záujem o chronickú závislosť od amerických monopolov a ich meny. Vzniku tejto brožúry predchádzalo práve medzinárodné ekonomické stretnutie. Je príznačné, že 38 rozvojových a kapitalistických krajín na ňom zastupovalo 339 delegátov z podnikateľských štruktúr, veľvyslanectiev a obchodných misií v ZSSR, ekonomických ministerstiev a analytických služieb.
Návrh na usporiadanie takéhoto fóra predložili sovietski predstavitelia OSN na prelome rokov 1951 a 1952. Rozvojové krajiny a mnohé podnikateľské štruktúry kapitalistických krajín ich podporili. Faktom je, že sankcie uvalené USA a NATO na prelome 40. A 50. rokov 20. storočia proti ZSSR a jeho spojencom viedli k rastúcim stratám výrobných, obchodných a finančných spoločností samotného Západu. V súlade s tým boli tak či onak proti obmedzovaniu vzájomne výhodných väzieb so “sovietskym blokom”. V Kodani bol zriadený Iniciatívny výbor, ktorý zorganizoval stretnutie za účasti zástupcov ZSSR, všetkých severských krajín, východnej Európy (1), ČĽR, Indie, Argentíny a piatich západoeurópskych krajín. Delegácia “Titovej” Juhoslávie (na úrovni zástupcov vedúcich troch ekonomických oddelení) sa zúčastnila na tomto výbore a na zasadnutí. Juhoslovania na fóre nevystúpili, ale rokovali na pôde ministerstva zahraničného obchodu a Obchodnej a priemyselnej komory ZSSR. Dohodli sa, že budú pokračovať vo vzájomnom zahraničnoobchodnom tranzite a rokovať o obnovení vzájomného obchodu: bol to prvý krok k obnoveniu sovietsko-juhoslovanských hospodárskych stykov, ktoré boli prerušené od roku 1950. Obchodná komora ZSSR bola poverená zhrnúť do jednej správy návrhy sovietskych ekonómov, ich kolegov z Číny a východnej Európy. Táto práca bola ukončená do polovice marca 1952.
Vo februári sa o otázkach usporiadania medzinárodného ekonomického fóra rokovalo na spoločnom zasadnutí Politbyra Ústredného výboru strany a Rady ministrov ZSSR. Navrhlo sa, aby iniciatívu o medzinárodnom ” antidolárovom” bloku prevzal sám Stalin, na čo poznamenal, že by bolo vhodné, aby takýto program vyhlásili autoritatívni sovietski ekonómovia, inak by sa to mohlo vnímať ako politicko-ideologická, nie ekonomická iniciatíva. A jeho prezentácia osobne Stalinom (alebo inými vedúcimi predstaviteľmi ZSSR) by podľa jeho názoru poskytla Západu ďalšie dôvody na politizujúce insinuácie. Hlavný prejav mal predniesť Michail Nesterov, šéf Obchodnej komory ZSSR (v rokoch 1944 – 1970), doktor ekonomických vied. Kľúčovú myšlienku formuloval takto: “Rozdielne ekonomické a sociálne systémy nie sú prekážkou rozširovania hospodárskych a medzinárodných vzťahov založených na rovnosti a vzájomnej výhodnosti”.
V správe, ako aj v prejavoch predstaviteľov Číny a krajín RVHP sa navrhovalo vytvorenie spoločného trhu tovarov, služieb a kapitálových investícií socialistických a rozvojových krajín ako protiváhy hospodárskej a politickej expanzie USA. Najmä na základe vzájomne dohodnutých cien, a nie svetových cien, s národnými menami “oddelenými” od výmenného kurzu amerického dolára, ako to bolo v ZSSR v roku 1950. Počas stretnutia a do konca apríla 1952 bolo v Moskve podpísaných viac ako 40 obchodných, investičných a vedecko-technických dohôd na obdobie troch až piatich rokov, z toho 19 takýchto dokumentov – za účasti ZSSR. Zvyšok boli ” vzájomné dohody”: medzi rozvojovými krajinami, medzi nimi a predstaviteľmi socialistického tábora, za účasti niektorých západných štátov, ich spoločností, bánk atď.
Základné princípy väčšiny dohôd sa zhodovali s princípmi uvedenými v správe M. Nesterova:
– Vzájomný režim maximálnej priazne v oblasti obchodu, úverov, kapitálových investícií, vedeckej a technickej spolupráce;
– colné a cenové výhody;
– koordinácia politík v medzinárodných hospodárskych organizáciách a na svetovom trhu;
– možnosti výmenného obchodu (vrátane splácania dlhov), vzájomne dohodnuté ceny a vzájomné zúčtovanie v národných menách s ich postupným naviazaním na svetové kurzy zlata.
S určitými úpravami tieto zásady podporili všetky krajiny – účastníci stretnutia s výnimkou krajín – spojencov USA. Zároveň aj ich delegáti boli za postupné zrušenie hospodárskej diskriminácie krajín a národov. A nie je náhoda, že práve v dňoch moskovského fóra vznikol v Nemeckej spolkovej republike Východný výbor nemeckého hospodárstva, najväčší v Európe. Možno povedať, že v apríli 1952 sa v Moskve začalo formovanie spoločného nedolárového trhu socialistických a rozvojových krajín. Myšlienky vyslovené na moskovskom stretnutí našli podporu aj vo Veľkej Británii. Noviny “Sovietske Lotyšsko” z 23. októbra 1952 priniesli správu: “V Londýne bola založená spoločnosť s názvom “Medzinárodná akciová spoločnosť obchodníkov na realizáciu obchodných dohôd uzavretých britskými delegátmi na Medzinárodnom ekonomickom stretnutí v Moskve v apríli 1952″. Prvým predsedom tejto spoločnosti bol lord Boyd Orr, ktorý viedol britskú delegáciu na fóre. Akciová spoločnosť uviedla, že jej cieľom je podporovať a uľahčovať realizáciu obchodných dohôd, ktoré boli uzavreté v súvislosti s Medzinárodným hospodárskym stretnutím v Moskve v roku 1952, a podobných dohôd v budúcnosti. Všetky príjmy a majetok tejto spoločnosti budú použité výlučne na plnenie týchto cieľov.”
Po roku 1953 sa však orgány ZSSR a ostatných krajín RVHP postupne odklonili od zahraničnej ekonomickej doktríny z prelomu 40. A 50. rokov a uprednostnili bilaterálnu spoluprácu s rozvojovými krajinami s rozhodujúcou prevahou politicko-ideologických faktorov. Okrem toho ZSSR za Chruščova de facto obnovil naviazanie rubľa na americký dolár a od polovice 60. rokov začal Západu dodávať lacné energetické a priemyselné suroviny v čoraz väčšom množstve, čo sa napokon archivovalo v Programe 1952. Sovietske zlaté rezervy sa z rekordných 2 500 ton v roku 1953 do roku definitívneho kolapsu krajiny znížili na “symbolických” 290 ton.
Rastúci dovoz moderných zariadení zo Západu vrátane rúr pre exportné ropovody a plynovody a väčšinu spotrebného tovaru bolo potrebné platiť nielen “ropnými a plynovými dolármi”, ale aj priamo žltým kovom. Nie všetci sovietski autori však zabudli na neskorú stalinskú myšlienku transformácie svetovej ekonomiky. Tak v knihe “Dejiny Moskvy počas Veľkej vlasteneckej vojny a v povojnovom období” (Moskva, “Nauka”, 1967) veľmi zjednodušene, ale predsa spomínajú na tento projekt:
“… Medzi kapitalistami boli ľudia, ktorí si začali uvedomovať nezmyselnosť studenej vojny a s ňou spojené narušenie normálnych ekonomických väzieb medzi krajinami. Dôkazom rastu takýchto nálad bolo medzinárodné hospodárske stretnutie v Moskve v dňoch 3. – 12. apríla 1952 v Dome odborov… Úlohou stretnutia bolo nájsť spôsoby, ako zlepšiť život ľudí prostredníctvom rozvoja hospodárskych väzieb medzi všetkými krajinami”.
Spomína sa tiež, že “v prejave k Valnému zhromaždeniu OSN stretnutie zdôraznilo veľkú úlohu medzinárodného obchodu pri posilňovaní mieru. Zasadnutie rozhodlo o zriadení Výboru na podporu medzinárodného obchodu…” Zborník hlavných materiálov zo zasadnutia bol vydaný v ZSSR, ostatných krajinách RVHP a Číne v septembri – októbri 1952 – súčasne so Stalinovou knihou “Ekonomické problémy socializmu v ZSSR”. Plánovalo sa vydanie dvojzväzkovej knihy o tomto stretnutí (s tézami prejavov, väčšinou uzavretých zmlúv a ďalšími materiálmi fóra), ale v marci 1953 bolo jej vydanie zrušené. V Číne a Albánsku vyšla koncom 60. rokov rozšírená verzia prvého zborníka (aj v ruštine). V Rumunsku vyšla prvá zbierka opäť v roku 1988 v súvislosti s pokusom N. Ceausesca vytvoriť blok neprogresívnych politikov. Ceausescov pokus o vytvorenie bloku nesovietskych socialistických krajín, “maoistických” komunistických strán a viacerých rozvojových štátov..
Je zrejmé, že program vytvorenia nového svetového hospodárskeho poriadku, ktorý zaznel na moskovskom zasadnutí v roku 1952, je aktuálny aj dnes, pričom sa zohľadňujú moderné geopolitické a hospodárske faktory. Do istej miery sa zdá, že hypotetická realizácia viacerých prvkov tohto programu sa už začala. Napríklad od polovice marca tohto(2022) roku Rusko urýchľuje prechod na vzájomné zúčtovanie v rubľoch a národných menách v rámci EAEÚ, ako aj s čoraz väčším počtom krajín “”ďalekého zahraničia”. Bez pevného “koridorového” výmenného kurzu ruského rubľa je pritom rozvoj takýchto vzájomných zúčtovaní problematický.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
