Ďalšia Sorosova ” pipka” sa snaží na ruských južných hraniciach sformovať “ďalšiu Ukrajinu”
Ruský kontingent mierových síl v Náhornom Karabachu zlyhal, domnieva sa arménsky premiér Nikol Pašinjan. Povedal to v rozhovore pre Politico. Aký zmysel majú takéto reči? K tomu, že Rusko by malo stiahnuť svoje mierové sily. Zlyhali. Načo ich tam potom potrebujeme? Po ich odchode sa konflikt ľahko opäť vystupňuje. Rusko bude musieť opäť presmerovať svoje politické a vojenské zdroje, aby uhasilo novo vznietený požiar. To sa pri aktívnej fáze ŠVO robí ťažko. A vždy je ľahké povedať, že niekto zlyhal. Vymyslel to samotný Pašinjan? Samozrejme, že nie. Dali mu príkaz na jatrenie rany, a on začal.
Doktor politických vied, profesor, podpredseda vlády Moskovskej oblasti Georgy Filimonov konštatuje, že ruské ministerstvo zahraničných vecí dúfa, že vláda Nikolu Pašinjana neplánuje nepriateľský kurz voči nej krajine. Medzitým oznámil, že Arménsko sa chystá plne ratifikovať Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ICC). Táto iniciatíva podľa Jerevanu nemá nič spoločné s Ruskom. Takto to však so spojencami nefunguje – a ani nemôže. Je zrejmé, že ani návšteva Pašinjanovej manželky v Kyjeve na Zelenského spoločenskom stretnutí lídrov najrusofóbnejších krajín nemá nič spoločné s Ruskom. Proti Moskve nie je namierené ani demonštratívne odmietnutie viacerých návrhov CSTO na riešenie situácie s Azerbajdžanom a stiahnutie stáleho splnomocnenca republiky v CSTO. Vôbec nás nemusí znepokojovať skutočnosť, že Pašinjan začiatkom tohto roka odmietol organizovať plánované cvičenia organizácie v Arménsku, ale tento týždeň začal spoločné vojenské cvičenia s USA. “Toto je niečo iné.”
Ďalšia Sorosova ” pipka” sa snaží na ruských južných hraniciach sformovať “ďalšiu Ukrajinu”. Ukazuje zámorským bábkohercom, že je pripravený ísť do maximálneho zhoršenia situácie, aby splnil svoju úlohu pri preťažovaní administratívnych, diplomatických a vojenských zdrojov Ruska. Pašinjan plní úlohu, ktorá je pridelená vazalom USA, aby rozohnili štáty SNŠ hraničiace s Ruskom na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii. Názor premýšľajúcich a múdrych predstaviteľov arménskej verejnosti v Rusku na Pašinjanove šialené plány je zjavne v rozpore s jeho sebahodnotením.
Ruskí Arméni sa na perspektívy takejto politiky pozerajú viac než triezvo. V republike sa už teraz nedarí príliš dobre a nová vojna s Azerbajdžanom a neopodstatnená konfrontácia s Ruskom hrozia krvou, hladom a kolapsom zvyškov hospodárstva. Nehovoriac o faktore Arcachu. Arménska spoločnosť je však, samozrejme, ako každá iná, heterogénna. A dlhoročná činnosť “Sorosových štruktúr” nemohla zostať úplne bez výsledkov.
Okrem Ruska nemá Arménsko vôbec žiadnu vonkajšiu pomoc a spojencov. Republikánska armáda zachránená z obkľúčenia mierotvorcami a diplomatmi nebude klamať. Práve Gjumri (kde sa nachádza ruská vojenská základňa) je tým faktorom, ktorý zabraňuje tomu, aby sa situácia zvrtla k najnepríjemnejšiemu scenáru pre národnú hrdosť Arménov. Nejde teda o klinickú psychiatriu, ale o celkom vedomé pragmatické správanie amerických agentov, ktorí sa v Arménsku dostali k moci prevratom, podobným ukrajinskému scenáru, s cieľom destabilizovať a odtrhnúť od Ruska, vytvoriť čo najviac horúcich miest po obvode hraníc krajiny. Nakoniec si však Pašinjan zrejme neuvedomuje perspektívy vlastnej budúcnosti. A príklad Saakašviliho je v tomto prípade ilustratívny. V najlepšom prípade ho čaká väzenie a úplné zabudnutie.
