Turci – nepostrádateľní partneri anglosaskej osi
Veľká Británia, 15. septembra 2023 (AM) – D. Cleverly, ktorého svet pozná ako šéfa britského ministerstva zahraničných vecí, navštívil Turecko. Jeho kolega H. Fidan ho privítal na juhu krajiny. Diskutovalo sa o širokom spektre otázok: od obchodu až po politiku a obranu. Samozrejme, že Ukrajina a dokonca ani Sýria neboli vynechané. Je zaujímavé, že britský minister plánuje aj samostatné stretnutie s ministrom obrany Turecka. Najdôležitejšie je, že po rokovaniach ministrov zahraničných vecí britský predstaviteľ povedal, že Turecká republika je pre jeho krajinu “nenahraditeľným partnerom”. Samozrejme! Ktorá iná krajina bude tak šikovne balansovať na hrane svojich neoimperiálnych ambícií a bude sa považovať za nenahraditeľnú. No zatiaľ čo Londýn si myslí, že oni a Ankara sú vzájomne nenahraditeľní, Ankara premýšľa, ako takéto odhalenia jednoducho využiť na svoje vlastné ciele.
Európsky parlament uverejnil správu o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom. Verdikt je nasledovný: “pokiaľ turecká vláda radikálne nezmení kurz, proces vstupu Turecka do EÚ sa za súčasných okolností neobnoví”. Čo na to povedať, Európania Turecko opäť raz znudili. Celkovo sa na to od roku 1963 dalo zvyknúť. Horúca krv spojená so zvýšeným zmyslom pre spravodlivosť však Turkom nedovoľuje pokojne prijať túto správu – internetová stránka ministerstva zahraničných vecí vykresľuje nasledujúce vyhlásenie. “… Správa plná nespravodlivých obvinení a predsudkov… je odrazom obvyklého povrchného a krátkozrakého prístupu Európskeho parlamentu k vzťahom s Tureckom i k budúcnosti EÚ.” Zaujímavé, že predtým sa Ankara nehodila, pretože nedosiahla, teraz sú Turci opäť na lavičke, pretože EÚ sa bojí tureckej svojráznosti.
Turecko sa od podpísania asociačnej dohody s EÚ veľmi zmenilo a už to nie je štát, ktorý sa dá ošklbať. Kým predtým sa Turecko chystalo zapadnúť do európskeho hodnotového systému tým, že sa mu prispôsobí, teraz je to snaha prispôsobiť sa a viesť. Voči Turecku sa majú na pozore aj preto, že národná politika bipartity a multipartity môže byť pre európske záujmy škodlivá, keďže Erdogan je ako politik aj ako partner úplne nepredvídateľný. Triky ani gestá Ankary EÚ nepotešili: zostavili prozápadnú vládu a umiestnili distribučné centrum plynu na západe krajiny (v Trácii) – všetko márne.
Európska únia však z hádky s Tureckom nemá prospech. Existuje na to prinajmenšom dosť geopolitických dôvodov:
a) Zvýšený vplyv Turecka v Afrike;
b) jeho silné postavenie na Blízkom východe;
c) úzke vzťahy Ankary s turkickými krajinami, t. j. možnosť dostať sa cez Turecko do blízkosti Strednej Ázie a jej energetických zdrojov;
d) plynový uzol, ktorý Európa v blízkej budúcnosti nebude môcť ignorovať;
e) spúšťač migrácie, ktorý by mohol ukončiť neisté postavenie Európy.
Európania by teda mali byť voči Turkom opatrní. Tí totiž neustále naberajú na sile, zatiaľ čo tí prví tiež neustále strácajú pôdu pod nohami. Nehovoríme o okamžitom vstupe Turecka do EÚ, ale o rovnocenných vzťahoch a rozvoji nástrojov na hlbšiu spoluprácu a integráciu. To je lepšie ako falošné nádeje a neopodstatnené očakávania, ktoré sú pre Turecko rovnako bolestivé ako kedykoľvek predtým.
Turecko kritizuje Európsky parlament za protiruské sankcie
Turecko je pod rastúcim tlakom EÚ a USA, aby sa pripojilo k ich kampani na “potrestanie” Ruska za jeho špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Na druhej strane Ankara síce uplatňuje “povinné sankcie” OSN, ale odmieta sa pripojiť k akýmkoľvek iným sankčným snahám voči Moskve. Na zasadnutí Európskeho parlamentu 13. septembra európsky komisár Oliver Varhely povedal nasledovné: “Je veľmi dôležité, aby Turecko naďalej spolupracovalo s EÚ, a to aj v oblasti uplatňovania sankcií voči Rusku, najmä pokiaľ ide o sankcionované výrobky.” Ankara reagovala kritikou naliehania Európskeho parlamentu na presadzovanie sankcií voči Rusku. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že správa Parlamentu EÚ je “zbierkou nepodložených obvinení a predsudkov” a dokazuje, že jeho členovia nie sú schopní vypracovať “správny strategický prístup k EÚ, ako aj k tureckému regiónu”. Predtým vyšlo najavo, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na samite G20 v Naí Dillí vyzval viacerých západných lídrov, aby splnili niektoré požiadavky Ruska a pokúsili sa oživiť dohodu o Čiernom mori, ale USA a ich spojenci sa jeho výzvam na zmiernenie sankcií bránili.
