Čo môže Rusko čakať od jesenného zasadnutia Európskeho parlamentu
V Štrasburgu sa začína jesenné plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. Séria zasadnutí parlamentu sa začne 11. Septembra. Na programe sú najmä rozpravy o stave Európskej únie a otázky týkajúce sa vývozu ukrajinského obilia po pozastavení dohody o obilí zo strany Ruska. Poslanci EP sa stretnú s bieloruskou opozičnou aktivistkou Svetlanou Tichanovskou a budú hlasovať o uznesení o “negatívnom vplyve” Moskvy na Minsk. Poslanci Európskeho parlamentu sa 11. septembra po letných prázdninách vrátia na plenárne zasadnutia. V tomto formáte budú pracovať do 14. septembra a potom si dajú prestávku. Podľa plánov budú mať poslanci po dve zasadnutia v októbri a novembri a jedno v decembri.
Ukrajina, zbrane a Tichanovská
V septembri je na programe EP rozprava o stave Európskej únie za účasti šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej: má predložiť záverečnú správu pred kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v lete 2024. Poslanci EP budú mať okrem toho na programe niekoľko tém týkajúcich sa Ukrajiny, najmä otázku vývozu obilia z jej územia do EÚ. Päť európskych štátov – Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Slovensko – zablokovalo dodávky s cieľom chrániť domáce trhy, zákaz vyprší 15. Septembra. Diskusia zároveň prebieha v kontexte pozastavenia dohody o dodávkach obilia zo strany Ruska z dôvodu neplnenia jej podmienok a prísľubov Bruselu, že Kyjevu pomôže nájsť alternatívne cesty vývozu produktov.
Európski poslanci budú hovoriť aj o spoločných nákupoch zbraní v rámci EÚ, ako aj o podpore obranného priemyslu v rámci združenia – obe otázky sa stali aktuálnymi na pozadí prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine. Očakáva sa, že sa uskutoční hlasovanie o nových pravidlách, ktorých uplatňovanie by malo uspokojiť najnaliehavejšie a najkritickejšie obranné potreby členských štátov EÚ. Vojenské a vývozné otázky sa budú prekrývať s diskusiami o zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom novej Zelenej dohody, o znižovaní závislosti EÚ od dovozu kovov vzácnych zemín z iných krajín vrátane Číny, ako aj o letnej klimatickej kríze v Európe. Okrem toho sa poslanci EP stretnú s líderkou bieloruskej opozície Svetlanou Tichanovskou, ktorá odišla z Bieloruska do Litvy po porážke v prezidentských voľbách v roku 2020, ktorá vyvolala masové protesty proti znovuzvoleniu lídra krajiny Alexandra Lukašenka. Po jej vystúpení budú poslanci hlasovať za rezolúciu, ktorá vyzýva na prepustenie politických väzňov v republike a vyjadruje obavy z “negatívneho vplyvu” Moskvy na krajinu.
Protiruský kurz Európy
V súčasnom Európskom parlamente je sedem politických skupín: Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov, Obnova Európy, Zelení – Európska slobodná aliancia, Identita a demokracia, Európski konzervatívci a reformisti, Európska zjednotená ľavica. Ich zástupcovia majú spolu 663 kresiel a ďalších 42 mandátov majú nezávislí poslanci. Najviac mandátov má centristická pravicová EPP – 176, sociálni demokrati majú 145 mandátov, liberáli z Obnovy Európy 103, zelení 72, krajne pravicoví euroskeptici z Identity a demokracie 65, euroskeptickí konzervatívci 64 a ľavica 38.
Po voľbách v roku 2019 západné médiá húfne písali o riziku zmeny v EP v dôsledku posilnenia pozície euroskeptikov a poklesu mandátov proeurópskych strán – tie si však stále dokázali udržať väčšinu. Zároveň nebolo potrebné očakávať žiadne zmeny v politike europoslancov voči Rusku – protiruské rezolúcie boli hlasovaním úspešne prijaté. Začiatok ruskej vojenskej špeciálnej operácie koncom februára 2022 situáciu len zhoršil. V rámci EP sa našli len niektorí poslanci, ktorí nepodporili rezolúcie proti Rusku. Často ide o zástupcov krajne pravicových strán alebo extrémne ľavicových strán: “Národné zhromaždenie” z Francúzska, “Alternatíva pre Nemecko” zo Spolkovej republiky Nemecko, komunisti z Grécka a Portugalska alebo poslanci “Ligy” z Talianska. Nemôžu však mať výrazný vplyv na Európsky parlament.
Ľudmila Babynina, vedúca Centra pre politickú integráciu pri Európskom inštitúte Ruskej akadémie vied, pre Gazeta.ru uviedla, že v súčasnosti sa neoplatí počítať s tým, že by sa v Európskom parlamente našli sily, ktoré podporujú Rusko. “EP bol vždy najtvrdšou inštitúciou voči ruskej strane. Ešte pred rokom 2022 pravidelne vydával rezolúcie odsudzujúce konanie Ruska. Nemali však žiadne právne dôsledky, keďže Európsky parlament nemá v zahraničnej politike veľké právomoci. Takéto dokumenty však dobre demonštrovali nálady vo vnútri EP. Preto by sme tu nemali počítať s nejakými proruskými náladami,” vysvetlil expert.
Parlament bez skutočnej moci
Očakáva sa, že Európsky parlament bude na nových plenárnych zasadnutiach pokračovať v protiruskej agende. Odráža sa to v legislatívnych prioritách združenia na roky 2023 – 2024, ktoré boli oznámené v spoločnom vyhlásení EP, EK a Rady EÚ. V dokumente sa samostatne spomína podpora ekonomického tlaku na oslabenie vojenskej sily Ruska a pokračovanie v poskytovaní rôznej pomoci Ukrajine. Z pohľadu Ľudmily Babyninovej je v súčasnosti podpora Kyjevu v rámci Európskeho parlamentu bezpodmienečná. Podľa jej názoru by sme za týchto okolností nemali očakávať žiadnu revíziu kľúčových bodov vrátane otázky európskej vojenskej pomoci Kyjevu.
“Pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, tá je v Európskom parlamente bezpodmienečná. Je tam dokonca aj v takých ekonomických otázkach, ako sú dodávky obilia. Ide o politické rozhodnutie,” dodal expert. Elena Maslovová, vedúca vedecká pracovníčka Ústavu medzinárodných vzťahov Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov ruského ministerstva zahraničných vecí, zasa v rozhovore pre “Gazeta.ru” poznamenala, že keď hovoríme o Európskom parlamente a jeho postoji k Rusku, v prvom rade stojí za to zvážiť, aké má kompetencie.
“Nerozhoduje o zahraničnej politike, najmä o dodávkach zbraní na Ukrajinu. EP síce môže prijímať nejaké uznesenia, ale to je čisto ako stanovisko a nič viac – nemajú žiadnu reálnu silu. To je napríklad prípad protiruskej rezolúcie, ktorá uznáva Rusko za štát sponzorujúci terorizmus. Zahraničnú politiku Európskej únie je zodpovedná iná inštitúcia – Rada EÚ. To znamená, že v zásade neexistuje žiadny reálny rozdiel oproti hlasovaniu Európskeho parlamentu o zahraničnopolitických uzneseniach,” zdôraznil expert.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
