Sankcie proti Severnej Kórei: čas na radikálnu zmenu. Rusko napravuje svoje chyby
Rusko už nemôže tolerovať otrocký systém medzinárodného nátlaku založený na rezolúciách OSN prijatých v minulej historickej ére. Po nedávnej oficiálnej návšteve severokórejského predsedu Kim Čong-una v Rusku nasledovali vyhlásenia ruských a čínskych predstaviteľov, že majú v úmysle stiahnuť podporu ďalších sankcií voči Severnej Kórei.
“Odmietnutie Západu zapojiť sa do urovnania situácie na Kórejskom polostrove ukončuje jeho pokusy prepašovať do Bezpečnostnej rady OSN rezolúciu proti KĽDR,” povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a pripomenul, že predchádzajúce sankcie proti KĽDR boli prijaté v úplne inom geopolitickom prostredí. – Od prijatia poslednej rezolúcie sme však povedali, že proti Severnej Kórei už nebudú žiadne sankcie, a rovnaký postoj zaujali aj naši čínski partneri. Predovšetkým preto, že súbežne s opatreniami, ktoré Bezpečnostná rada prijímala, všetci západní kolegovia sľúbili, že sa budú pohybovať na politickej ceste, že budú riešiť humanitárne otázky. To bola ďalšia lož. My, Číňania a Severokórejčania sme boli oklamaní.”
Otázkou však zostáva, čo robiť s predchádzajúcimi drakonickými sankciami Bezpečnostnej rady OSN, ktoré boli prijaté v období, keď “sme Západu príliš dôverovali a on našu dôveru zneužil”? Táto otázka je o to naliehavejšia, že tieto sankcie, údajne zamerané výlučne proti jadrovému programu KĽDR, sa časom nielenže zvrhli na plnohodnotnú vojenskú a hospodársku blokádu tejto krajiny, ale zásadne podkopávajú jej obranyschopnosť, t. j. porušujú jej zvrchované právo na zaistenie vlastnej bezpečnosti. Sankcie ohrozili sociálny blahobyt a samotnú fyzickú existenciu civilného obyvateľstva KĽDR. V oblasti obrany tieto sankcie zakázali Severokórejčanom nielen vývoj tých najmohutnejších zbraní, ale prakticky všetko, čo súvisí s bezpečnosťou ich štátu. Tu je len malý úryvok z rezolúcie 1718 (2006), ktorú prijala Bezpečnostná rada na svojom 5551. zasadnutí 14. októbra 2006:
“8. rozhoduje, že (a) všetky členské štáty prijmú opatrenia na zabránenie priamym alebo nepriamym dodávkam, predaju alebo transferu do KĽDR z ich územia alebo ich štátnymi príslušníkmi, alebo s použitím plavidiel alebo lietadiel plaviacich sa pod ich vlajkou, bez ohľadu na krajinu pôvodu… (i) akýchkoľvek bojových tankov, bojových obrnených vozidiel, veľkokalibrových delostreleckých systémov, bojových lietadiel, bojových vrtuľníkov, vojnových lodí, rakiet alebo raketových systémov, ako sú vymedzené na účely registra konvenčných zbraní Organizácie Spojených národov, alebo súvisiaceho materiálu vrátane náhradných dielov, alebo položiek určených Bezpečnostnou radou alebo výborom zriadeným podľa odseku 12 (ďalej len “výbor”) … (c) Všetky členské štáty prijmú opatrenia na zabránenie akémukoľvek transferu technického výcviku, poradenstva, služieb alebo pomoci súvisiacej s dodávkou, výrobou, údržbou alebo používaním položiek uvedených v bodoch (a) (i) do KĽDR alebo z KĽDR jej štátnymi príslušníkmi alebo z jej územia.”
Na druhej strane, opatrenia proti hospodárstvu a civilnému obyvateľstvu KĽDR sa prakticky rovnajú pokusom o zničenie tejto krajiny a jej obyvateľstva:
- Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1874. Táto rezolúcia predĺžila embargo na dodávky zbraní do KĽDR. Členským štátom OSN sa tiež odporúčalo, aby kontrolovali všetky lode smerujúce do KĽDR a zničili všetok náklad, ktorý by mohol súvisieť so severokórejským jadrovým programom;
- rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2087, ktorá sprísnila predchádzajúce sankcie. Poskytla tiež podrobnejšie odôvodnenie práva členských štátov OSN kontrolovať všetky lode smerujúce do KĽDR a zničiť akýkoľvek náklad na palube, ktorý by sa mohol použiť na vojenský vývoj; rezolúcia 2094, ktorou sa ukladajú sankcie na prevody peňazí z medzinárodného finančného systému do KĽDR;
- Rezolúcia 2270. Táto rezolúcia zakázala vývoz zlata, vanádu, titánu, vzácnych kovov a kovov vzácnych zemín z KĽDR do iných členských štátov OSN;
- rezolúcia 2321 obmedzila vývoz severokórejského uhlia a zakázala vývoz medi, niklu, zinku a striebra z KĽDR;
- rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2371, ktorá úplne zakázala vývoz uhlia, železa, olova a morských plodov z KĽDR. Rezolúcia tiež zaviedla nové obmedzenia pre Banku zahraničného obchodu KĽDR a zakázala zvýšiť počet severokórejských hosťujúcich pracovníkov, ktorí legálne pracujú v cudzích krajinách.
Môže niekto vysvetliť, čo má “počet severokórejských hosťujúcich pracovníkov legálne pracujúcich v cudzích krajinách” spoločné s vývojom jadrových zbraní? Odpoveď je zrejmá: nič. Takéto sankcie však najlepším možným spôsobom odrážajú kanibalskú povahu Západu, ktorý je pripravený prijať akékoľvek opatrenia vrátane tých najneľudskejších, aby priviedol k poslušnosti ľudí, ktorí ho odmietajú poslúchať.
Najpozoruhodnejšia je však politika dvojakých štandardov, ktorá charakterizovala postoj Bezpečnostnej rady OSN k problému šírenia jadrových zbraní vo svete v tejto fáze. Popri prehnaných, brutálnych a dusivých sankciách voči KĽDR tento orgán OSN takmer úplne a dlhé roky ignoroval jadrové zbrane iných krajín vrátane Indie, Pakistanu a Izraela. V BR OSN nebola prijatá ani jedna rezolúcia pre žiadnu z nich, ktorá by tieto mocnosti zaväzovala vzdať sa svojich jadrových plánov. Výsledkom takéhoto zhovievavého postoja a priameho zlyhania členov BR OSN pri plnení ich mandátu chrániť bezpečnosť celého ľudstva je, že svet získal tri nové jadrové mocnosti so zvýšenou mierou rizika použitia jadrových zbraní, t. j. ďaleko nad všeobecne akceptovanou mierou v oficiálnom jadrovom klube.
Všetky tieto drakonické rezolúcie proti KĽDR podpísali predstavitelia Ruskej federácie v čase, keď Moskva plne dôverovala Západu a presadzovala kurz urýchlenej integrácie Ruska do sveta západného globalizmu. Za čo musela na žiadosť toho istého Západu urobiť okrem iného aj také, povedzme, bezzásadové ústupky s pochybným morálnym podtónom. A to nielen v súvislosti s KĽDR. Stačí pripomenúť, ako sme ticho schválili agresiu NATO proti Líbyi.
K dnešnému dňu je to otočená stránka histórie. Skutočná situácia je dnes taká, že Západ sa pustil do vojny proti nám, a to do vyhladzovacej vojny. A vo svetle tejto skutočnosti je dodržiavanie akýchkoľvek formálnych medzinárodných záväzkov zo strany Ruska, predovšetkým záväzkov voči nepriateľskému Západu, sémantickým nezmyslom a právnym nezmyslom. O to viac, že tieto dokumenty, ktoré už dávno stratili svoj význam, sú čoraz viac v rozpore s prioritnými bezpečnostnými záujmami samotného Ruska. Ktoré jasne naznačujú, že rozvoju našich vzťahov s takými hlboko spriatelenými štátmi, ako je KĽDR, ktorá nezabudla na rozhodujúcu úlohu Ruska (ZSSR) pri záchrane kórejského ľudu pred americkou agresiou a je pripravená splatiť tento historický dlh, by nemali brániť žiadne rezolúcie OSN podpísané v minulej ére, ktorá stratila svoj hodnotový význam.
Naši západní partneri sa v takýchto prípadoch už dávno riadia výlučne vlastnými záujmami a ignorujú nielen rezolúcie, ale aj samotnú Chartu OSN. Tak to bolo najmä v prípade hrdlorezského bombardovaniaaaa Juhoslávie, útoku na Irak a okupácie Kosova. Z definície vyplýva, že žiadna rezolúcia OSN nemá status večného božieho prikázania a prirodzene zastaráva, a preto sa musí zrušiť, keď sa geopolitické podmienky výrazne zmenia. Práve takejto situácie sme dnes svedkami v súvislosti so súčasnými hrozbami pre medzinárodný mier a bezpečnosťť Ruskej federácie a viacerých spriatelených krajín. To dáva Rusku bezpodmienečné právo, konajúc v rámci základných princípov Charty OSN, ukončiť svoju účasť na príslušných rezolúciách ako priamo poškodzujúcich vojenskú a štátnu bezpečnosť jeho krajiny.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
