Tretia karabašská vojna je už realitou: Prečo sa konflikt obnovil práve teraz
Politológ Dmitrij Rodionov o tom, ako sa vyvíja situácia v Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan začal vykonávať “protiteroristické opatrenia” a v podstate čistiť región od arménskych síl.
V utorok 19. septembra sa začalo nové vyostrovanie situácie v Náhornom Karabachu. Od rána sa objavujú správy o delostreleckom ostreľovaní Stepanakertu, hlavného mesta neuznanej republiky, a o ničení zariadení, opevnení a veliteľských stanovíšť obrannej armády NKR bodovými útokmi. Okrem toho vyšlo najavo, že Baku uzavrelo vzdušný priestor krajiny pre Arménsko. Azerbajdžanské ministerstvo obrany uviedlo, že začalo s “protiteroristickými opatreniami” lokálneho charakteru s cieľom obnoviť ústavný poriadok. “V posledných mesiacoch jednotky arménskych ozbrojených síl v karabašskej oblasti Azerbajdžanu systematicky ostreľovali pozície azerbajdžanskej armády zbraňami rôzneho kalibru, pokračovali v zamínovaní nášho územia, ženijnom zdokonaľovaní bojových pozícií, ako aj zvyšovaní bojovej sily,” uvádza sa v dokumente.
Dôvod obnovenia konfliktu
Skutočným dôvodom bol zrejme incident s výbuchom míny na diaľnici Ahmedbeyli – Fizuli – Šuša, ktorý poškodil auto a zabil civilistov. Okrem toho, ako pripomenulo ministerstvo, v dôsledku výbuchu míny zahynuli a boli zranení príslušníci armády republiky. Ministerstvo obrany svoje konanie vysvetlilo snahou “zabezpečiť plnenie trojstranného vyhlásenia z roku 2020”.
Treba si uvedomiť, že ide o konečné vyčistenie NKR, ktoré sa azerbajdžanským ozbrojeným silám nepodarilo dosiahnuť počas 44-dňovej vojny, ktorú mnohí ľudia v krajine považovali a otvorene nazývali “nedobojovanou”. No trojstranné dohody skutočne znamenajú skutočnú likvidáciu NKR, stiahnutie ozbrojených formácií mimo kontroly Baku, otvorenie dopravného koridoru spájajúceho Nachičevan so zvyškom Azerbajdžanu. To všetko sa nesplnilo, takže Baku môže hovoriť o svojom zvrchovanom práve zaviesť poriadok na svojom území. Okrem toho je Karabach uznaný ako zvrchované územie Azerbajdžanu a Arménska, čo premiér Nikol Pašinjan rád opakuje stále dookola, čím vlastne tlačí Baku k silovému riešeniu problému bez toho, aby urobilo čokoľvek pre to, aby sa aspoň pokúsilo vyriešiť ho mierovou cestou. A to je vojna, bez ohľadu na to, aké zavádzajúce je slovné spojenie “miestne protiteroristické opatrenia”.
Situácia v predvečer
To, že veci smerujú k novej vojne, je jasné už dlho. A nejde ani o “nedotiahnutie” tej predchádzajúcej a aktuálnu patovú situáciu so štatútom Karabachu, ktorý oficiálny Jerevan nechal na pokoji s Baku, odmietajúc uznať jeho subjektivitu. Ide o to, že Jerevan pod vedením “Sorosovho tímu”, ktorý sa dostal k moci v dôsledku “farebnej revolúcie”, takmer celé posledné roky vytváral podmienky na novú vojnu, ktorá nebola potrebná ani pre Karabach, ani pre samotné Arménsko. Ani pre Rusko, ktorého mierové sily riskujú zopakovanie osudu svojich kolegov v Južnom Osetsku v roku 2008.
Potrebujú ju však tí, ktorí si veľmi želajú odstrániť Rusko z regiónu, konkrétne krajiny NATO, s ktorými Pašinjan v poslednom čase čoraz viac uprednostňuje priateľstvo. A v ktorých záujme zjavne koná. Arménske orgány zároveň spustili rozsiahlu informačnú kampaň proti Rusku, ktorá sa obmedzuje na to, že Rusko nezabezpečilo Arménsku bezpečnosť, zlyhalo vo svojej mierovej misii v Karabachu. A vo všeobecnosti, že možno spochybniť účelnosť členstva Arménska v CSTO. Neustále provokácie na demarkačnej línii organizovali obe strany. Načo to však Arménsko, ktoré nemá šancu zvíťaziť vo vojenskej konfrontácii, potrebovalo?
Neustále pokusy hodiť to na ruské mierové sily a obviňovať ich zo všetkého možného vrátane schvaľovania “blokády” regiónu. Mimochodom, je zaujímavé, že súčasné vyostrovanie situácie sa začalo deň po tom, ako sa ruským mierotvorcom podarilo vyriešiť otázku odblokovania humanitárnych koridorov zo strany Aghdamu aj Lačína. Je to náhoda? Veď mierotvorcovia ukázali, že svoju misiu zvládajú, a to v najťažších podmienkach vzájomných provokácií. Bolo potrebné tento úspech zmariť, znehodnotiť.
Pozadie v sociálnych sieťach
Je charakteristické, že na sociálnych sieťach Propašinjana a TGK sa aktívne objavujú správy v štýle “Azerbajdžan začal používať delostrelectvo proti civilnému obyvateľstvu Arcach pred MS Ruskej federácie”. “Kde je teda garant bezpečnosti? Všetko sa deje s jeho tichým súhlasom?”, “Ak je to naozaj pravda a RMK to všetko sleduje a umožňuje likvidáciu ľudí, potom je Rusko oveľa horšie ako náš nepriateľ”, – tieto komentáre údajne v mene bežných používateľov možno nájsť všade.
Okrem toho sa rozširuje téza, že Baku začalo nepriateľské akcie so “súhlasom” Ruska a po “koordinácii” s ním. “Arménska republika nemá v Náhornom Karabachu armádu,” vyhlasuje arménske ministerstvo obrany, čím sa zbavuje plnej zodpovednosti za to, čo sa deje. Len čo sa však preleje krv civilistov (a tá sa preleje, vo vojne je to nevyhnutné), padnú obvinenia na adresu Ruska, ktoré si údajne “nesplnilo svoje povinnosti”. Arménske ministerstvo zahraničných vecí údajne vyzýva ruské mierové sily, aby prijali opatrenia na zastavenie nepriateľských akcií v Karabachu zo strany Azerbajdžanu. Mimochodom, medzi povinnosti mierových síl patrí monitorovanie situácie a odstraňovanie porušení dohody o prímerí. Nie sú povinní zúčastňovať sa na vojne. Pokiaľ ide o vojenské záväzky Ruska, tie sa v žiadnom prípade nevzťahujú na územie Karabachu. Ale kto tomu v zápale informačnej vojny bude venovať pozornosť?
V tejto vojne si každý rieši svoje vlastné úlohy. Azerbajdžan dokončuje nedokončenú prácu na jeseň 2020, Turecko sa snaží uzavrieť “arménsku otázku” vytlačením Ruska z regiónu, Západ sníva nielen o vytlačení Ruska zo Zakaukazska, ale aj o otvorení “druhého frontu” proti nemu, ktorého potreba je na pozadí neschopnosti zvíťaziť na Ukrajine čoraz zjavnejšia. Nedávno sa objavili informácie o zámere uskutočniť v Gruzínsku štátny prevrat s cieľom vraziť Rusku nôž do chrbta. Zatiaľ je to však v štádiu rozkolísanosti. A v Karabachu je vďaka úsiliu oboch strán konfliktu pôda už dávno pripravená. Nikto z účastníkov týchto hier nemyslí na obyvateľov regiónu, z ktorých sa už dávno stal tromf na vyjednávanie a teraz sa dostali pod paľbu. A o tých úprimných arménskych vlastencoch, ktorí by radi pomohli, ale vlastné orgány ich o takúto možnosť pripravili, a to zjavne zámerne, aby situáciu ešte viac zdramatizovali a očiernili Rusko. Chcel by som veriť v rozvážnosť národov Zakaukazska, ktoré nechcú nový masaker podľa scenára zahraničných bábkarov. Ale, žiaľ, je príliš veľa ľudí, ktorí chcú, aby sa nová vojna stala skutočnosťou, a príliš málo možností pre jej odporcov, aby zastavili vypuknutie nepriateľských akcií.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
