Antonio Guterres: Medzinárodný menový fond nepomáha chudobným krajinám
Medzinárodné finančné inštitúcie, najmä MMF a Svetová banka, sú už dlho pod paľbou kritiky verejnosti a dokonca aj vládnych predstaviteľov v mnohých krajinách sveta. Tieto inštitúcie pracujú pre bohaté krajiny Západu. A chudobné krajiny, ktoré sa dostali do sietí MMF a SB, začínajú žiť podľa kánonov “Washingtonského konsenzu”, stávajú sa čoraz závislejšími od Západu a čoraz viac zaostávajú.
Toto všetko je dobre známe a opísané v desiatkach kníh a tisícoch článkov. Stačí sa oboznámiť s knihou Američana Johna Perkinsa “Spoveď ekonomického vraha”, ktorá opakovane vyšla v Rusku (Perkins dlhé roky pracoval ako konzultant v rôznych medzinárodných finančných organizáciách a z prvej ruky pozná skutočné ciele týchto organizácií a metódy ich práce), o ktorej som písal v článku “Hrdinovia našej doby: John Perkins. Príbeh bývalého ekonomického vraha”. Nepamätám si však, že by si niekto z predstaviteľov Organizácie Spojených národov (OSN) dovolil kritizovať MMF a SB.
Pre poriadok, Medzinárodný menový fond a Svetová banka sú agentúry systému OSN. MMF má formálnu dohodu o vzťahoch s OSN, ale zachováva si svoju autonómiu. Svetová banka je technicky tiež súčasťou systému OSN, ale jej štruktúra riadenia je odlišná: každá inštitúcia v skupine Svetovej banky (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj – IBRD, Medzinárodné združenie pre rozvoj – IDA, Medzinárodná finančná korporácia – IFC, Medzinárodná agentúra pre investičné záruky – IAGI, Medzinárodné centrum pre urovnávanie investičných sporov) je vlastnená vládami členských štátov, ktoré upisujú jej základné imanie s počtom hlasov, pro Vzhľadom na to je zrejmé, že nikto z predstaviteľov OSN (sekretariátu a ďalších útvarov ústredného aparátu organizácie) nie je naklonený “vynášaniu prachu z domu”. A s ohľadom na to, samozrejme, rezonovali a boli nečakané júnové vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa. Informovali o tom mnohé svetové médiá.
Tu je jeden z článkov na túto tému: Šéf OSN kritizuje MMF a Svetovú banku za “očividné zlyhanie” počas pandémie – a “zaujatosť a nespravodlivosť zabudované do súčasnej medzinárodnej finančnej architektúry”. Článok vyšiel v časopise Fortune a bol pripravený s prispením agentúry Associated Press. Ako možno pochopiť z kontextu článku, vyjadrenia hlavného predstaviteľa OSN odzneli v predvečer a v súvislosti s podujatím, ktoré sa má čoskoro uskutočniť v Paríži pod názvom Summit o novom globálnom finančnom pakte. Pre poriadok uvádzame, že tento samit sa skutočne konal, dátumy podujatia: 22. – 23. júna. Na samite sa zúčastnilo mnoho významných osobností: ministerka financií USA Janet Yellenová, výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová, prezidentka Svetovej banky Ajay Banga, prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová a ďalší. Samit otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron. A samozrejme, jedným z hlavných hostí a účastníkov bol generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Na samite vystúpil s príspevkom, v ktorom sa podrobne venoval MMF a vyjadril svoje návrhy na reštrukturalizáciu činnosti tejto medzinárodnej finančnej inštitúcie. O tomto samite som písal v článku “Globálny finančný pakt ako pokračovanie veľkého resetu”.
Ale späť k článku vo Fortune. Uvádzajú sa v ňom citáty Antonia Guterresa, ktoré naznačujú, že Medzinárodný menový fond prinášal a prináša výhody bohatým, nie chudobným krajinám. Generálny tajomník OSN označil nedávnu pandémiu “Covid 19” za “záťažový test” pre MMF a SB a domnieva sa, že v tomto testeeE zlyhali. MMF a SB na kritickyé poznámky generálneho tajomníka nereagovali. V odbornej komunite však boli komentované. A hlavnou nevýhodou týchto medzinárodných finančných organizácií je skutočnosť, že ich neriadi celé medzinárodné spoločenstvo, ale len niekoľko štátov. Názor desiatok málo rozvinutých krajín sa pri rozhodovaní v týchto organizáciách prakticky ignoruje.
Maurice Kugler, profesor verejnej politiky na Univerzite Georgea Masona, pre agentúru Associated Press uviedol, že neschopnosť týchto inštitúcií pomôcť najodkázanejším krajinám “odráža pretrvávajúci prístup zhora nadol, v ktorom je prezidentom Svetovej banky občan USA menovaný prezidentom USA a výkonným riaditeľom MMF je občan Európskej únie menovaný Európskou komisiou”. Richard Gowan, riaditeľ Medzinárodnej krízovej skupiny pri OSN, uviedol, že existuje veľká frustrácia z toho, že USA a ich európski spojenci dominujú v rozhodovacom procese a africké krajiny majú len “zanedbateľné slovo”. Uviedol, že rozvojové krajinyy sa tiež sťažujú, že pravidlá poskytovania úverov banky sú namierené proti nim.
“Aby sme boli spravodliví, banka sa pokúsila aktualizovať svoje postupy financovania s cieľom riešiť tieto obavy, ale nezašla dostatočne ďaleko, aby splnila potreby krajín globálneho Juhu,” povedal Gowen.
Guterres zdôrazňuje, že čoskoro uplynie osem desaťročí od prijatia rozhodnutia o vytvorení SB a MMF (na konferencii v Bretton Woods v roku 1944) a súčasná medzinárodná finančná “architektúra” si stále zachováva mnohé prvky tejto pôvodnej “architektúry”, keď mnohé rozvojové krajiny boli ešte pod koloniálnou nadvládou. Guterres uviedol, že inštitúcie nedržia krok s globálnym rastom. Poukázal najmä na to, že finančná pomoc rozvojovým krajinám vo forme nízkoúročených pôžičiek a grantov Svetovej banky ako percento svetového HDP je v súčasnosti menej ako pätina úrovne z roku 1960. A dlhové bremeno rozvojových krajín je dnes nepomerne väčšie ako vtedy.
“Niektoré vlády sú nútené vyberať si medzi splácaním dlhu a platobnou neschopnosťou, aby mohli platiť zamestnancom verejného sektora, čo môže na dlhé roky podkopať ich úverový rating,” povedal Guterres a dodal, že “Afrika teraz vynakladá viac prostriedkov na obsluhu dlhu ako na zdravotnú starostlivosť.”
Reforma MMF a SB je potrebná aj preto, že pre mnohé krajiny chudobného Juhu sú čínske pôžičky výhodnejšie ako tzv. pomoc od týchto medzinárodných finančných organizácií. Konkrétne to povedal už spomínaný Gowan:
“Západné vlády si však uvedomujú, že Čína sa stáva čoraz dominantnejším veriteľom v mnohých rozvojových krajinách, preto majú záujem reformovať MMF a Svetovú banku, aby sa chudobnejšie štáty nespoliehali na pôžičky Pekingu.” Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že zvýšený záujem najvyšších predstaviteľov OSN o reformu MMF a SB je spôsobený tým, že sa čoraz častejšie objavujú výzvy na reformu samotnej OSN, najmä jej najdôležitejšej časti, Bezpečnostnej rady OSN. Hovorí sa, že predstavitelia OSN chcú presunúť pozornosť zo svojej organizácie na medzinárodné finančné inštitúcie.
V článku sa uvádza: “Guterresova snaha o reformu MMF a Svetovej banky prichádza v čase, keď OSN čelí aj požiadavkám na revíziu svojej štruktúry, ktorá stále odráža svetový poriadok po druhej svetovej vojne.” Gowan uviedol, že zástupcovia mnohých krajín v OSN sa domnievajú, že z hľadiska záujmov rozvojových krajín by bolo jednoduchšie a užitočnejšie “zrekonštruovať” MMF a Svetovú banku ako reformovať Bezpečnostnú radu OSN (o takejto reforme sa hovorí už viac, ako 40 rokov).
Agentúra Associated Press sa obrátila na MMF s otázkou, aké sumy pôžičiek a grantov poskytol fond počas pandémie covidu. V odpovedi fondu sa uvádza, že po vypuknutí pandémie MMF schválil finančné prostriedky vo výške 306 miliárd dolárov pre 96 krajín vrátane pôžičiek pre 57 krajín s nízkymi príjmami za nižšie ako trhové sadzby. Okrem toho štvornásobne zvýšil objem bezúročných pôžičiek na 24 miliárd USD a 31 najzraniteľnejším krajinám poskytol v období od apríla 2020 do roku 2022 granty vo výške približne 964 miliónov USD, aby mohli obsluhovať svoje dlhy. To všetko vyzerá veľmi pôsobivo.
V článku Fortune sa však uvádzajú aj ďalšie zaujímavé údaje týkajúce sa činnosti fondu počas pandémie. Bohaté krajiny skupiny G-7 so 772 miliónmi obyvateľov dostali od MMF ekvivalent 280 miliárd dolárov, zatiaľ čo najmenej rozvinuté krajiny s 1,1 miliardy obyvateľov dostali len niečo vyše 8 miliárd dolárov. Guterres tieto údaje komentoval takto:
“Uskutočnilo sa to v súlade s pravidlami.” A dodal, že to bolo “nemorálne”. Generálny tajomník OSN vyzval na radikálne reformy, ktoré by posilnili zastúpenie rozvojových krajín v radách MMF a Svetovej banky, pomohli krajinám reštrukturalizovať dlhy a zmenili kvóty MMF. Takéto do očí bijúce deformácie v činnosti MMF sú spôsobené predovšetkým pretrvávajúcim nespravodlivým systémom prideľovania kvót krajinám na kapitál a hlasovacie práva vo fonde.
Téma kvót pre krajiny vo fonde bola vždy veľmi aktuálna a pálčivá. Kým však predtým diskusiu na túto tému iniciovali “znevýhodnené” krajiny (t. j. krajiny s nespravodlivo nízkymi kvótami), teraz ju otvorili aj najvyšší predstavitelia OSN. Pravidlá MMF vyžadujú, aby sa každých päť rokov upravovali (revidovali) kapitálové a hlasovacie kvóty členských krajín tak, aby odrážali meniace sa postavenie krajín vo svetovej ekonomike. Kvóty sa určujú pomocou vzorcov. Samotné vzorce sa z času na čas revidujú. Spočiatku (pri založení fondu) patrili “kontrolné podiely” vedúcim západným krajinám. Západ prirodzene nemal záujem prenechať časť svojho podielu menej rozvinutým krajinám. Mnohé päťročné revízie sa skončili úplným neúspechom. V tejto súvislosti uvádzame niekoľko údajov.
V roku 1985 predstavoval podiel hospodársky rozvinutých krajín na celkovom objeme kvót (100 %) 60,6 %. O štvrťstoročie neskôr, v roku 2010, bol tento podiel 60,5 %. Z toho vyplýva, že aj podiel rozvojových krajín sa počas tohto obdobia prakticky nezmenil. K určitým pohybom došlo len v rámci skupín rozvinutých a rozvojových krajín. Napríklad podiel krajín G7 sa v uvedenom období znížil zo 49,3 % na 45,4 %, a to v dôsledku zvýšenia podielu ostatných hospodársky rozvinutých krajín. A v skupine rozvojových krajín sa zvýšili podiely takých krajín, ako sú Čína a India, na úkor klesajúcich podielov ostatných krajín tejto skupiny (Výročné správy MMF; Štvrtiny členov MMF a hlasovacie práva a Rada guvernérov MMF).
V roku 2010 sa uskutočnila ďalšia (14.) revízia päťročných kvót. Boli prijaté rozhodnutia o výraznom zvýšení kvót viacerých rozvojových krajín a o znížení kvót niektorých hospodársky rozvinutých krajín (vrátane najmä Spojených štátov). Po týchto rozhodnutiach sa mnohé krajiny ponáhľali s ich ratifikáciou, ako to vyžaduje postup. Rozhodnutia však nenadobudli platnosť, pretože Spojené štáty, hlavný akcionár MMF, ich odmietli ratifikovať. Washington sa obával, že takáto reforma fondu by čoskoro viedla k tomu, že USA by stratili účinnú kontrolu nad touto medzinárodnou finančnou organizáciou. Kontrola bola doteraz zabezpečená prekročenpodielu USA na celkovom počte hlasov nad hodnotu 15 %. To bol minimálny podiel potrebný na zablokovanie dôležitých rozhodnutí fondu. Okrem toho USA nemali problém nájsť vo fonde spojencov pri hlasovaní o otázkach, pri ktorých sa vyžadovala jednoduchá väčšina. Jadrom takéhoto “spojeneckého bloku” boli krajiny G7. Hlasy siedmich popredných kapitalistických štátov v predvečer reformy predstavovali viac ako 45 %. Hlavný akcionár MMF – USA – teda v skutočnosti bojkotoval rozhodnutia 14. revízie, čo začalo ohrozovať samotnú existenciu fondu. Washington si zrejme uvedomil, že strata fondu ako nástroja americkej politiky vo svete by v konečnom dôsledku viedla k ďalšiemu oslabeniu pozície USA vo svete.
Nečakane sa koncom roka 2015 Kongres USA rozhodol ratifikovať 14. revíziu kvót. V čase, keď už bolo potrebné prijať rozhodnutia o 15. revízii kvót vo fonde. Ak vynechám podrobnosti, poviem, že 15. úprava bola schválená v roku 2020, ale bola “prázdna”, nedošlo k žiadnym zmenám v kvótach. V súčasnosti prebieha 16. revízia, ktorá by mala byť ukončená do polovice decembra 2023. Aspoň tak sa to uvádza na webovej stránke fondu. Celkovo sa napätie vo fonde vystupňovalo do krajnosti. Antonio Guterres to všetko veľmi dobre vie. A snaží sa apelovať na hlavného akcionára fondu (Washington) a jeho najbližších spolupracovníkov, pričom vyzýva na revíziu kvót v prospech rozvojových krajín.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
