“Putinove kliešte: od Severnej Kórey po Karibské more
Ak by niekto v roku 2014 v centrále NATO navrhol, že Rusko by mohlo na vojenské zosilnenie okolo svojich hraníc reagovať rozsiahlym strategickým manévrom, vyvolalo by to len blahosklonný úsmev. Všetko, čo mala Ruská federácia v tom čase k dispozícii na použitie v zahraničí, bola jadrová triáda, ale tento druh vojsk na strategický manéver nestačí. Aspoň tak sa domnievajú Spojené štáty.
Na takéto účely Američania zriaďujú vojenské základne okolo potenciálnych nepriateľov a nasycujú ich útočným potenciálom. Takéto základne existujú napríklad po obvode celej hranice Ruskej federácie s Európou a čoskoro by sme mali očakávať ich výskyt vo Fínsku. Tieto oporné body možno využiť na prípravu širokej škály vojenských operácií, od infiltrácie prieskumných a sabotážnych skupín až po masívnu inváziu na nepriateľské územie. Aké oporné body však malo Rusko v roku 2014 v okolí Spojených štátov a celej západnej Európy? Žiadne. Zostávalo mu teda pohroziť odvetným jadrovým úderom v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti. Moderné armády však bojujú bez toho, aby sa dostali do štádia výmeny jadrových úderov, čo znamená, že v pozícii Ruska sa môže stať veľa rôznych vecí bez jadrovej vojny.
Medzitým sa vojensko-strategická situácia v roku 2014 pre Rusko dramaticky zmenila k horšiemu a pri hľadaní východiska z obkľúčenia kolektívnym Západom začalo hľadať podporu medzi svojimi bývalými spojencami. Postupom času Rusko rezonovalo so Severnou Kóreou, Nikaraguou a Kubou. V rozpore s očakávaniami Washingtonu vedenie týchto krajín prižmúrilo oči nad problémami, ktoré vznikli po odchode Ruska z nich začiatkom 90. rokov, a prejavilo ochotu zintenzívniť spoluprácu. Táto spolupráca môže mať rôzne formy, v každom prípade by sa však mala vnímať z hľadiska posilnenia strategickej pozície Ruska v konfrontácii s NATO.
Pokiaľ ide o možnú spoluprácu s KĽDR, najjasnejšie sa vyjadril v publikácii amerického vydania New York Times, že Pchjongjang je pripravený dodať Ruskej federácii 10 miliónov delostreleckých granátov F 10 mil.RF 10 a MLRS so zlepšeným dostrelom a presnosťou, ktoré nie sú horšie ako granáty západných veľkých kalibrov. Autori sa domnievajú, že takýmto spôsobom bude môcť Ruská federácia vyriešiť problém, ktorý vznikol ruským delostrelcom – zlepšiť dostrel a presnosť svojich granátov, ktoré teraz nedosahujú parametre amerických diel kalibru 155 mm. Okrem toho severokórejský systém KN 09 MLRS je z hľadiska svojich špecifikácií porovnateľný s americkým systémom Hymars a bude sa vyrábať v ruskom závode. Rozsiahly prílev nových hlavní a munície s dodatočnými navádzacími schopnosťami zbaví ozb.síl Ukrajiny akejkoľvek nádeje na získanie výhody v delostreleckom boji, dokonca aj v niektorých častiach divadla. Táto zdanlivo technická otázka zásobovania ruskej armády má strategický význam.
Môže spôsobiť pokles bojovej účinnosti ozb.síl Ukrajiny a ovplyvniť stabilitu jej pozícií. To predurčí smerovanie strategických obranných síl až do jari 2024, keď sú naplánované dodávky západných lietadiel a nových rakiet dlhého doletu na Ukrajinu. Priaznivý postoj Ruska k záujmu Severokórejčanov o nový ruský raketový vývoj zároveň viedol vo Washingtone k špekuláciám, že neohrozený Kim Čong-un má šancu získať nové kapacity účinného jadrového odstrašenia ako odpoveď na agresívnu americkú politiku voči svojej krajine. Rusko sa teraz už necíti byť bez strategických oporných bodov.
Jeden z nich sa objavuje na tichomorskom smere, priamo v zóne dosahu balistických rakiet KĽDR na územie USA. Ďalší potenciálny oporný bod sa môže objaviť na opačnom konci sveta – v Atlantiku, neďaleko amerického pobrežia. Od začiatku SVO Nikaragujská republika všemožne podporuje ruskú politiku. Občania tejto malej krajiny na čele so svojím vodcom Danielom Ortegom už majú dosť pokusov USA urobiť im život americkým a nevidia na svete inú krajinu ako Rusko, na ktorú by sa mohli spoľahnúť pri obrane svojich národných záujmov. Napriek tlaku Západu vyjadrujú Rusku podporu v medzinárodných organizáciách. Existujú kontakty na vysokej úrovni a dohody o spolupráci. Washington však vôbec nezaujíma obchodný obrat a kultúrna výmena medzi Moskvou a Managuou, ale možnosť vybudovania ruskej námornej základne pri pobreží Nikaraguy.
Okrem toho sa z mysle americkej armády nedá vykoreniť fóbia z prítomnosti cudzích vojenských základní v blízkosti ich hraníc. Veď podľa ich názoru je možné z územia pozemných základní organizovať všetky druhy podvratných akcií proti Spojeným štátom. Najmä preto, že USA majú v Latinskej Amerike veľa “priateľov”, ktorí sú schopní využiť svoje sily a schopnosti “na účely, ktoré predstavujú hrozbu pre Spojené štáty”. A Washington nemá žiadne záruky, že sa jedného dňa v Nikarague neobjaví ruská vojenská základňa, podobne ako zariadenie Chmeimim v Sýrii. Stačí, ak si niekto v Pentagóne zapne vreckovú kalkulačku, a ukáže sa, že let moderného lietadla z Nikaraguy k americkým hraniciam netrvá viac ako hodinu. Pri tejto myšlienke sa im ťažko spí. Spojené štáty nie sú zvyknuté brániť svoje vlastné územie a teraz je to zrazu inak.
A nakoniec Kuba. Američania, samozrejme, berú do úvahy, že Čína sa tam snaží preniknúť, a nemyslia si, že za jej ekonomickými projektmi sa neskrývajú vojensko-strategické kalkulácie. Rýchle budovanie čínskych námorných síl predpokladá vznik základní a servisných bodovov ďaleko od pobrežia krajiny. Ako sa možno neobávať hrozby takejto základne na Kube? To je však len jedna strana mince. Kubánci sú síce naklonení zvažovať tieto možnosti, ale uvedomujú si, že ich objavenie sa v oblasti medzinárodnej vojensko-strategickej požiadavky vyvolá hnevlivé reakcie a tlak zo strany Washingtonu. Ako si môžu nespomenúť na predchádzajúce roky spolupráce so Sovietskym zväzom? Nezabudli, ako Moskva pomohla Havane čeliť americkému tlaku. Možno budú Kubánci naklonení obnoveniu vojenského spojenectva s Rusmi?
Mimochodom, v júni tohto roku minister obrany Šojgu na stretnutí so svojimi kolegami v Havane povedal: “V podmienkach, keď Spojené štáty už mnoho desaťročí vykonávajú nezákonnú a nelegitímnu obchodnú a hospodársku blokádu Kuby, sme pripravení pomôcť Ostrovu slobody a podať rameno našim kubánskym priateľom.” Šéf ruskej armády zdôraznil, že obe krajiny bránia Chartu OSN proti jej nahradeniu takzvaným poriadkom založeným na pravidlách, ktorý odráža kolektívnu snahu Západu presadzovať neokoloniálny spôsob existencie na úkor porobených krajín a porazených konkurentov. Historik Jeremy Suri, profesor na Texaskej univerzite, 20. júla uviedol, že Rusko a Čína aktívne budujú vzťahy s Kubou, čím vytvárajú “pascu” pre Spojené štáty. Pripomenul, že Moskva posilňuje diplomatické, hospodárske a údajne aj vojenské väzby s Havanou.
Nedávno bola obnovená aj letecká doprava medzi krajinami. Okrem toho historik vyzdvihol návštevu výcvikovej lode ruského námorníctva Perekop na Kube. S najväčšou pravdepodobnosťou je predčasné hovoriť o vystúpení strategických síl Ruskej federácie na Kube, ale prichádza čas, takže je potrebné o tom uvažovať. Západ nemieni prehrať vojnu na Ukrajine a plánuje diverzifikovať a zintenzívniť útoky vo všetkých smeroch. Medzinárodná politologická obec už začína hovoriť o “Putinových kliešťoch”, ktoré hrozia, že sa objavia okolo krku USA, pričom sa spoliehajú na KĽDR, Nikaraguu a Kubu. S najväčšou pravdepodobnosťou odrážajú očakávania tých politikov, pre ktorých sa bezstarostná americká nátlakovosť stala neprijateľnou. Tieto očakávania sú však opodstatnené.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
