Aktuality, História,

Taktika obhajoby nacistov pred Norimberským tribunálom

---

 

Vyjadrenia obhajoby sa začali v piatok 8. Marca. Súdna sieň bola opäť plná, ako počas sovietskej úvodnej reči…. Mnohí obžalovaní sa chystali vypovedať na svoju obhajobu. Ako prvý prehovoril Göringov obhajca a Norimberg hučal vzrušením. Všade boli sprísnené bezpečnostné opatrenia. Americké vojenské úrady rozmiestnili okolo Justičného paláca dodatočné stráže v obave z možného útoku pre prepustenie neslávne známeho “nacistu č. 2”. Sovietski korešpondenti sa usadili na preplnených miestach pre novinárov a opäť hovorili o Churchillovom prejave. Karmen, ktorý si upravoval svoje vybavenie, sa obzeral po právnikoch obhajoby. Poznamenal, že vyzerali “ako zlovestní vtáci”.

 

V to ráno začal Göringov obhajca Otto Stamer podaním návrhu na predvolanie ďalších svedkov, ktorí by mohli vyvrátiť sovietske tvrdenia, že Nemci sú vinní z katyňského masakru. Podľa Stamera po tom, ako sovietska obžaloba predložila Burdenkovu správu, chcelo vystúpiť niekoľko nemeckých vojenských dôstojníkov a povedať, že Sovieti klamú. Stamer požiadal, aby traja nemeckí dôstojníci uvedení v správe (Ahrens, Rex a Hodt, ktorí boli všetci v sovietskom zajatí) a dvaja ďalší dôstojníci zajatí Američanmi a Britmi (generál Eugen Oberhauser a nadporučík Berg) boli predvolaní do Norimbergu.

 

Stamer podal ďalší návrh – predvolať profesora Françoisa Navilleho, súdneho znalca zo Ženevskej univerzity. Ten pôsobil v Nemeckom organizovanej Medzinárodnej komisii pre Katyň, ktorá v apríli 1943 preskúmala hroby a uznala Sovietsky zväz za vinného. Začal sa boj o Katyň, ktorého sa Jackson obával takmer od chvíle, keď bola obžaloba podaná na súd. Po znepokojení Sovietov potom Stamer predvolal prvých svedkov Göringovej obhajoby: generála Karla Bodenschatza a poľného maršala Erharda Milcha. Bodenschatz, bývalý styčný dôstojník medzi Luftwaffe (vojenským letectvom) a Hitlerovým hlavným štábom, opísal Göringa ako pacifistu, ktorý sa snažil odradiť Hitlera od útoku na Sovietsky zväz. Göringa tiež nazval “dobrodincom všetkých, ktorí to potrebujú”, ktorý nevedel nič o podmienkach v koncentračných táboroch ani o vyhladzovaní židov. Milch, ktorý bol predtým zodpovedný za výrobu lietadiel v Nemecku, tiež uviedol, že Göring bol proti vojne.

 

Tieto nedôveryhodné charakteristiky Göringa sa pri krížovom výsluchu začali rúcať. Jackson prinútil Bodenschatza priznať, že Göring vedel všetko o koncentračných táboroch a osobne nariadil vylúčenie židov z hospodárskeho života v Nemecku. V prvý deň prezentácie obhajoby Jackson varoval Rudenka a francúzskeho hlavného prokurátora Augusta Champetiera de Ribeho, že môžu nastať problémy. Mal čerstvé informácie, že obhajoba plánuje odsúdiť francúzske zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, britskú politiku voči Nórsku a sovietsku politiku ako údajne agresívnu “voči Fínsku, Poľsku, Balkánu a pobaltským štátom”. Jackson pripomenul, že hlavní prokurátori súhlasili s tým, že budú čeliť “politickým narážkam” zo strany obhajoby, a zopakoval, že je pripravený viesť boj proti “týmto narážkam … ako irelevantné” a pokúsiť sa “odradiť od politických diskusií”. Od francúzskej a sovietskej strany však požadoval, aby poskytli písomné zoznamy tých politík a krokov svojich vojnových vlád, ktoré by mohli slúžiť ako ciele útokov obhajoby.

 

Maxwell-Fife takýto zoznam poskytol v decembri (zahŕňal britsko-nórske vzťahy počas vojny a históriu britského imperializmu vo všeobecnosti), ale Francúzsko a ZSSR ho nasledovali len pomaly. Keď Vyšinského komisia poskytla podobný zoznam Rudenkovi a umožnila mu informovať o jeho obsahu, stále mu nedovolila podeliť sa o fyzické kópie so svojimi západnými kolegami. Jackson teraz varoval, že nemôže zaručiť, “že USA budú dodržiavať akékoľvek ustanovenia, o ktorých neboli vopred informované”, pretože by si to mohlo vyžadovať konzultácie s ministerstvom zahraničných vecí alebo americkými vojenskými orgánmi. Pripomenul Rudenkovi a de Ribeovi, že svedkovia obhajoby pravdepodobne využijú krížový výsluch na prezradenie citlivých informácií a že je najlepšie sa na to vopred pripraviť. Jackson pripustil, že sudcovia môžu zrušiť námietky obžaloby, a opýtal sa ostatných hlavných prokurátorov, aké kroky by chceli z jeho strany, ak by obhajoba na verejnom pojednávaní úspešne vzniesla protiobvinenia voči spojeneckým mocnostiam.

 

“Všetci by sa ocitli v nepríjemnej situácii”, ak by USA čelili nepredvídanému zverejneniu akýchkoľvek informácií na súde a zistili, že nie je možné ďalej podporovať ich vojenských spojencov. Sovietski predstavitelia sa ocitli medzi Skyllou nemeckej obrannej taktiky a Charybdou amerických ambícií. Sovietski predstavitelia Američanom nedôverovali, ale rozhodli sa, že je pravdepodobne v ich najlepšom záujme prijať Jacksonovu ponuku. Moskva dala Rudenkovi zelenú a 11. marca sa podelil o sovietsky zoznam s Jacksonom, McSwell-Fifeom a de Ribeom. Tento zoznam sa takmer doslovne zhodoval so zoznamom, ktorý vypracovali sovietski predstavitelia a o ktorom rokovala Vyšinského komisia ešte v novembri.

 

Všetky otázky sovietskej zahraničnej politiky boli tabuizované, pričom sa osobitne spomínal pakt o neútočení, návštevy nemeckého ministra zahraničných vecí Ribbentropa v Moskve a sovietskeho komisára zahraničných vecí Molotova v Berlíne, sovietsko-poľské vzťahy a sovietska politika voči pobaltským republikám a Balkánu. Zoznam tiež vylúčil akékoľvek otázky týkajúce sa sovietskeho politického systému. Rudenko súhlasil s Jacksonom, že prokurátori by sa mali držať pri zemi a nedovoliť obhajobe, aby využívala súd na diskusiu o záležitostiach, ktoré “nie sú priamo relevantné pre prípad”. Sťažoval sa, že obžalovaní a ich právnici už teraz šíria nepravdivé informácie o činnosti a politike spojeneckých vlád. Hoci sa Rudenko podelil s Jacksonom o sovietsky zoznam, v zákulisí sa objavovali ďalšie hrozby.

 

Stamer a ďalší právnici, odhodlaní nekompromisne brániť svojich klientov, predložili tribunálu tisíce strán dôkazov. Prekladateľskému oddeleniu Medzinárodného súdneho tribunálu to spôsobilo organizačné ťažkosti. Bola to nočná mora najmä pre sovietsku delegáciu, ktorá, hoci sa tomu nechce veriť, stále trpela nedostatkom skúsených prekladateľov. Tribunál sa snažil tento problém zmierniť, ale sovietskej delegácii to spôsobilo len ďalšie ťažkosti. Dňa 8. marca sudcovia oznámili, že aby sa predišlo zbytočným prekladateľským prácam, obhajoba musí poskytnúť obžalobe “doslovné výpisy zo všetkých dokumentov”, ktoré má v úmysle predložiť súdu. Obžaloba tak bude môcť odmietnuť všetky dôkazy, ktoré bude považovať za irelevantné, ešte pred ich úplným prekladom na súdne konanie. Bolo to pragmatické opatrenie – ale znamenalo to, že sovietska prokuratúra bude musieť rýchlo prejsť hory dokumentov v nemeckom jazyku.

 

Keď sa sovietska obžaloba pripravovala na tieto nové ťažkosti, Stamer predvolal celý sprievod svedkov na Göringovu obhajobu. V utorok 12. marca jeho bývalý adjutant plukovník Bernd von Brauchitsch a bývalý pruský štátny tajomník Paul Körner doplnili Göringovu pozitívnu charakteristiku o svoje svedectvo. Körner dokonca tvrdil, že Göring pomohol zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva v Nemeckom okupovaných krajinách. Körner v spore s Rudenkom trval na tom, že Nemecko sa nezúčastňovalo na “drancovaní” a je len prirodzené, že okupované územia sa podieľali na zásobovaní Wehrmachtu potravinami. Posledný svedok Göringovej obhajoby v ten deň, Albert Kesselring, pôsobil ako poľný maršal Luftwaffe a potom ako vrchný veliteľ nemeckých síl v Taliansku; s nonšalantnou tvárou označil Luftwaffe za “čisto obrannú zbraň”.

 

Počas Kesselringovho krížového výsluchu sa niekoľko obhajcov pokúsilo vzniesť protiobvinenia voči spojencom, ktorí sa údajne tiež dopustili vojnových zločinov. Hans Laternzer, právnik generálneho štábu a najvyššieho velenia, sa Kesselringa opýtal, či si je vedomý porušovania medzinárodného práva Spojencami. Kesselring začal odpovedať kladne a Rudenko hlasno protestoval: svedok nemá právo hodnotiť konanie “nepriateľov Nemecka”. Sudcovia požiadali Laternzera, aby oznámil svoje zámery, a ten vysvetlil, že chce zistiť, či sa svedok stal zhovievavejším k správaniu vlastných podriadených po tom, čo sa dozvedel o spojeneckých vojnových zločinoch. Jackson mu skočil do reči a pokúsil sa vrátiť diskusiu späť k diskusii o zločinoch európskych krajín Osi. Pripomenul súdu: všeobecne sa uznáva, že porušovanie zákonov a zvyklostí medzinárodného práva jednou stranou neospravedlňuje podobné porušovanie druhou stranou. Po krátkej prestávke sudcovia oznámili, že Latternzerovu otázku neprijímajú.

 

To, že tribunál odmietol Lathernzerov argument tu quoque (“ty tiež”), bolo dobrým znamením pre obžalobu. Sovietska strana mala predtým dôvod dúfať, že sudcovia odmietnu aj Stamerovo predvolanie svedkov, ktorí mali svedčiť o Katyni. Rudenko 11. marca podal tribunálu návrh, v ktorom sa odvolával na článok 21 Štatútu Medzinárodného súdneho tribunálu a tvrdil, že správa Burdenkovej komisie ako správa Národnej komisie pre vojnové zločiny by mala slúžiť ako nezvratný dôkaz nemeckej viny na masakre. Na druhý deň sa však tribunál stretol na neverejnom zasadnutí a traja západní sudcovia spochybnili sovietsky výklad článku 21. Argumentovali, že článok sa týkal len prvotného predloženia dôkazov; nezakazoval obhajobe spochybňovať dôkazy po ich predložení. Sudca Biddle tvrdil, že obžalovaný má právo požiadať o zamietnutie akéhokoľvek dokumentu.

 

V ten večer Poltorak oznámil do Moskvy, že západní sudcovia sa v otázke článku 21 pripojili k Stamerovi a umožnia nemeckým svedkom svedčiť o Katyni. O niekoľko dní neskôr agent sovietskej kontrarozviedky Vsevolod Šjuganov poslal Smeršu vlastnú správu, v ktorej potvrdil, že tribunál rozhodol napriek Nikitčenkovým námietkam.

 

V stredu 13. marca popoludní sa Göring vo vysokých čižmách a galejách s hsbou papierov pod pazuchou veľkolepo vydal na lavicu svedkov. Spravodajcovia očakávali, že Göringova reč bude “dobrá historka” – a hneď bolo jasné, že pod zámienkou svedectva mieni pripomenúť svoje slávne časy. Po zvyšok dňa Göring vyčerpávajúco odpovedal na Stamerove navádzajúce otázky. S úprimným potešením spomínal, ako prvýkrát počul Hitlerov prejav, a hrdo rozprával, ako pomohol Hitlerovi dostať sa k moci. Ochotne rozprával o organizácii gestapa a o tom, ako vykonávalo masové zatýkanie nemeckých komunistov, pričom to nazýval len “otázkou eliminácie nebezpečenstva”.

 

Tribunál sa zdal byť zmätený, nevedel, ako sa má s Göringom rozprávať. Jeden americký novinár poznamenal, že sudcovia ho neprerušili ani vtedy, keď Göring “so zdvorilou drzosťou a významným pohľadom” smerom k sovietskym sudcom vyhlásil, “že myšlienku koncentračných táborov ukradol cudzincom”. Britského náhradného sudcu Birketta podráždila zhovievavosť jeho kolegov. Do svojho denníka si zapísal, že ak by všetci obžalovaní mohli hovoriť tak slobodne, norimberský proces by “zostal v dejinách neúspechom”. To je, samozrejme, presne to, čo chcel Göring.

 

Nasledujúci deň Göring pokračoval vo svojich provokatívnych prejavoch. Bez pardonu hovoril o nacistickej zahraničnej politike a dokazoval, že Rusko, Francúzsko, Británia a ich spojenci “donútili” Nemecko konať. Tvrdil, že Sovietsky zväz začal vyrábať zbrane v hrozivých množstvách a Nemecko musí prezbrojiť pre “bezpečnosť Ríše”. Podobne – ako preventívne opatrenie – opísal aj nemeckú okupáciu Československa a Nórska. V ten večer Dodd napísal svojim blízkym, že Göring sa “nehanbí ani neponižuje”, a poznamenal, že v Norimbergu pretrváva “určité napätie”, čím narážal na následky Churchillovho prejavu.

 

Dňa 12. marca vyšiel v Stars and Stripes článok s titulkom “Moskva nazýva Churchilla vojnovým štváčom”. V Justičnom paláci to vyvolalo ďalšiu vlnu klebiet. Článok sa odvolával na nedávny rozhovor so Stalinom uverejnený v Pravde, v ktorom urobil paralely medzi politikou Churchilla a Hitlera a tvrdil, že Churchill rovnako ako Hitler veril v nadradenosť svojej rasy a pestoval imperialistické ambície. V tomto rozhovore Stalin sľúbil, že ak Churchill a jeho priatelia v Anglicku a Amerike budú mať tú drzosť viesť vojnu proti Sovietskemu zväzu, budú porazení. Poltorak neskôr rozprával, ako táto slovná vojna dodala obžalovaným odvahu: zachytávali každú správu a predstavovali si konflikt medzi ZSSR a Západom, “ako hladné kura sníva o prose”.

Sergej Cvetkov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok