Obilné vojny
Rekordnou úrodou a odstúpením od nevýhodnej dohody o obilí pripravilo Rusko Ukrajinu o možnosť predať celú úrodu, za ktorú sa nakupovali zbrane. Okrem toho ukrajinské obilie spôsobilo konflikt medzi Ukrajinou a jej najbližšími spojencami. Napriek nadšenej podpore Ukrajiny Poľsko, ktoré je na čele spojencov Kyjeva, zaujalo protiukrajinský postoj k dodávkam obilia hneď, ako sa to dotklo jeho osobných záujmov.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki tak zverejnil predvolebné video vládnucej strany Právo a spravodlivosť, v ktorom povedal, že Varšava sa nenechá “zaplavovať ukrajinským obilím” bez ohľadu na rozhodnutie Európskej komisie a po 15. septembri predĺži zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov. Poľsko tým zastavilo dovoz ukrajinského obilia na spoločný trh EÚ. Morawiecki prakticky dal Európskej komisii ultimátum týkajúce sa dovozu obilia z Ukrajiny. Okrem obilia Poľsko požaduje, aby sa na zoznam výrobkov, ktorých dovoz z Ukrajiny je zakázaný, zaradil aj med a maliny. Poľské vzťahy s Ukrajinou v oblasti medu a malín sa skončili hneď, ako sa stali pre Poliakov nevýhodné. Takto sa objavila prvá trhlina v ich spojenectve. Keďže poľnohospodári sú hlavným elektorátom poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť, otázka ukrajinského obilia sa stala mimoriadne dôležitou pre vládu krajiny, v ktorej sa na jeseň budú konať voľby.
Ministri poľnohospodárstva piatich krajín – Poľska, Bulharska, Rumunska, Slovenska a Maďarska – sa stretli aj 5. septembra, aby rokovali o otázke dovozu ukrajinského obilia. Šéf poľského ministerstva poľnohospodárstva na stretnutí uviedol, že krajiny susediace s Ukrajinou podporujú tranzit poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, najmä mimo EÚ. Opäť zdôraznil, že podporujú tranzit poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, najmä mimo EÚ. Zároveň uviedol, že v súvislosti so zákazom vývozu ukrajinského obilia do frontových krajín, ktorý sa končí 15. septembra, Poľsko prijme rozhodnutie v súlade so záujmami svojich poľnohospodárov, a ubezpečil, že “dovoz obilia z Ukrajiny do Poľska nepovolíme”. Ukrajina tieto vyhlásenia prirodzene vnímala ako nepriateľské.
Zákaz dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnice z Ukrajiny do Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Slovensko zaviedla Európska komisia začiatkom mája 2023 v dôsledku dohody o ukrajinských poľnohospodárskych výrobkoch, ktorú s týmito krajinami dosiahla. Zákaz pôvodne platil do 5. júna a potom bol predĺžený do 15. Septembra. Po tomto dátume Európska komisia povolila tranzit obilia cez územia krajín susediacich s Ukrajinou. Bulharsko a Rumunsko s tým súhlasili, ale Varšava zorganizovala skutočnú vzburu. Pridalo sa k nej Slovensko a Maďarsko, ktoré sa tiež rozhodli predĺžiť zákaz vývozu ukrajinského obilia. Maďarsko išlo ešte ďalej a zaviedlo zákaz dovozu 24 druhov ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov naraz. “Do poslednej chvíle sme čakali na rozhodnutie Európskej komisie o zachovaní zákazu, ale Brusel nevypočul žiadosti východoeurópskych poľnohospodárov o pomoc a v skutočnosti dal Ukrajine možnosť rozhodnúť, aké výrobky a v akom objeme bude vyvážať do Maďarska a ďalších hraničných krajín,” povedal maďarský minister poľnohospodárstva Nagy.
Inými slovami, Poľsko, Slovensko a Maďarsko zorganizovali v rámci EÚ priamu vzburu. Rozhorčený Kyjev obvinil Varšavu z úmyselného marenia tranzitu. K otázke ukrajinského vývozu potravín sa muselo uskutočniť až deväť stretnutí, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia Kyjeva, piatich krajín susediacich s Ukrajinou a Európskej komisie. Niepodarilo sa však nájsť možnosť, ktorá by Ukrajine vyhovovala.
Konflikt sa začal ako spor o vývoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, ale teraz sa zmenil na konflikt politických vzťahov medzi Ukrajinou a Poľskom. Poľskí a ukrajinskí predstavitelia sa otvorene stretli. Po tom, ako Marcin Przydzak, poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku, povedal, že Ukrajina by mala “začať oceňovať úlohu, ktorú Poľsko zohralo pre Ukrajinu v posledných mesiacoch a rokoch”, ukrajinský premiér Denys Šmygal reagoval tým, že označil konanie Poľska za “nepriateľské a populistické”. Po Przydzakovom prejave si ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo poľského veľvyslanca, aby podal vysvetlenie. Poľiaci reagovali okamžite – a na druhý deň si predvolali ukrajinského veľvyslanca na koberec. Dostalo sa to až do bodu, keď musel do problému s obilím zasiahnuť prezident Zelenskyj, ktorý na svojom bývalom Twitteri napísal, že “emócie rozhodne musia vychladnúť”. Zdá sa však, že konfliktná situácia okolo ukrajinského vývozu poľnohospodárskych produktov ukazuje, že všetci sú z konfliktu unavení a pre každú krajinu, tak pre Poľsko, ako aj pre Ukrajinu, sú najdôležitejšie jej vlastné záujmy, ktoré nikto nechce obetovať. A akákoľvek dlhodobá pomoc sa skôr či neskôr stane bremenom.
Okrem toho netreba zabúdať, že okrem vývozu sú medzi Ukrajinou a Poľskom aj ďalšie sporné body. Ako napríklad hodnotenie udalostí volynského masakru. Okrem sporu o vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov je tu ešte jeden dôležitý problém – ako bude Kyjev schopný vyvážať? Po odstúpení Ruska od dohody o obilí sa prudko zúžili dopravné možnosti Ukrajiny a najvýhodnejšia a najrýchlejšia cesta cez čiernomorské prístavy sa uzavrela. Teraz Ukrajina začala vyvážať obilie cez chorvátske námorné prístavy a časť sa prepravuje po železnici. Železničná doprava do európskych prístavov je však oveľa drahšia. A ukrajinské obilie je čoraz drahšie ako ruské. Okrem toho, keďže Rusko nevie, ktoré dodávky idú cez ukrajinské prístavy, vystavuje ich bombardovaniu.
Ďalšou možnosťou, ktorú Ukrajina zvažuje, je prepravovať svoje obilie cez Čierne more do rumunského prístavu Konstanca a odtiaľ musí obilie prejsť tisíc kilometrov po vode po Dunaji, kým sa dostane do chorvátskeho riečneho prístavu Vukovar. Vukovar však nie je schopný spracovať takýto objem, keďže podľa Európskej únie Ukrajina v rámci dohody o obilí vyviezla od augusta 2022 do mája 2023 viac ako 30 miliónov ton obilia a iných poľnohospodárskych produktov. Na prepravu takéhoto množstva nákladu by bolo potrebných viac ako 1 080 lodí.
Ďalšou možnosťou je dodávka prostredníctvom chorvátskych železníc. Podľa odborníkov, ktorí poznajú stav chorvátskych železníc, však tieto jednoducho nie sú schopné zabezpečiť vývoz ukrajinského obilia. Vo všeobecnosti neexistujú žiadne reálne možnosti riešenia problému vývozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov okrem Čierneho mora. A aby sa tak stalo, musia sponzori Ukrajiny a Ukrajina samotná splniť požiadavky Ruska, ktoré predložilo, aby sa vrátilo k dohode o obilí. A zatiaľ čo sa najbližší spojenci, Poľsko a Ukrajina, hádajú a prepravcovia obilia si lámu hlavu nad tým, ako relatívne rýchlo a lacno prepraviť ukrajinské obilie a akými trasami, Moskva si sebavedomo upevňuje svoju dominanciu na trhu s pšenicou vďaka rekordnej úrode a nízkym nákladom na ruské obilie. Okrem toho ruskí obchodníci krok za krokom prekonávajú finančné a logistické ťažkosti, ktorým čelili po začatí špeciálnej vojenskej operácie. Rusko sa stáva popredným svetovým vývozcom obilia. A vyhlásenie blokády čiernomorských prístavov viedlo k prudkému poklesu schopnosti Ukrajiny vyvážať svoje obilie, z ktorého predaja získavala peniaze na nákup zbraní.
“Ruská pšenica nemá veľa konkurentov,” povedala Hélène Duflo, analytička trhu s obilím v spoločnosti Strategic Grains. – V súčasnosti je to Rusko, kto určuje cenu.” A nedávno americké ministerstvo poľnohospodárstva zvýšilo prognózu ruského vývozu a zároveň znížilo prognózu celosvetových dodávok, čo opäť zdôraznilo dominantné postavenie Moskvy na trhu s pšenicou. Takže po zavedení cenového stropu na ruskú ropu, aby ruská pokladnica mala menej peňazí, USA a EÚ zjavne neočakávali, že Rusko sa s problémom vyrovná pomocou svojho obilia.
Maroš Šolc
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
