Kybernetická (ne)istota
V OSN sa diskutuje o novom dohovore o informačnej bezpečnosti. Názory sú rozdelené. Obrana notoricky známych “ľudských práv” ako nástroja západného vplyvu v 90. rokoch a začiatkom 21. storočia sa teraz pretransformovala na obranu práv “etických hackerov”. Niekoľko ľudskoprávnych organizácií Human Rights Watch, Electronic Frontier Foundation, Access Now, Kenya ICT Action Network, Article 19 a Privacy International usporiadalo v auguste 2023 tlačovú konferenciu s cieľom kritizovať niektoré ustanovenia nového návrhu koncepcie navrhovaného dohovoru OSN. zo strany Ruska.
Diskusia o tejto iniciatíve na pôde OSN sa začala už v roku 2017, keď viaceré štáty predpovedali ohrozenie svojej suverenity, čo možno odvodiť od Budapeštianskeho dohovoru, ktorý predtým navrhli európske krajiny. Čína, KĽDR, Bielorusko, Rusko, Sýria a Nikaragua patria medzi štáty podporujúce vývoj nových pravidiel.
Podľa predstaviteľov západných ľudskoprávnych organizácií a veľkých IT gigantov vrátane Microsoftu vytvorí schválenie novej verzie zmluvy predpoklady na porušovanie práv a slobôd IT špecialistov. Na zdôvodnenie svojho postoja presadzujú tézu, že treba nájsť rovnováhu medzi ľudskými právami a snahou bojovať proti kyberzločincom. Inými slovami, západní predstavitelia sa obávajú, že prijatie novej verzie Dohovoru povedie k využívaniu noriem zavedených jeho iniciátormi na vlastné politické účely.
Na druhej strane nie je ťažké predpokladať, že prílišná liberalizácia priemyslu na medzinárodnej úrovni uvoľňuje ruky špecializovaným súkromným organizáciám a umožňuje im získať prístup k počítačovým údajom tretích krajín bez toho, aby ich o tom informovali. Spojené štáty americké majú v tejto oblasti osobitný potenciál, pretože vytvorili množstvo organizácií, ktoré poskytujú služby informačnej bezpečnosti na celom svete.
Najmä od roku 2003 Washington využíva tím Computer Emergency Readiness Team (CERT) zriadený na Carnegie Mellon University (Pittsburgh, Pennsylvania, USA) na zabezpečenie národnej kybernetickej obrany. Organizácia spolupracuje s národnou vládou, priemyslom, orgánmi činnými v trestnom konaní a akademickými inštitúciami. Štruktúra poskytuje svoje služby zahraničným vládnym agentúram a iným zainteresovaným subjektom. Klientmi CERT sú podľa oficiálnych údajov väčšina európskych krajín, Argentína, Kanada, Brazília, množstvo krajín SNŠ, Austrália a ďalšie. Carnegie Mellon University ako dozorný orgán CERT má výhradné právo udeľovať “licencie” rôznym službám informačnej bezpečnosti po celom svete.
Súkromná spoločnosť zo Spojených štátov amerických, ktorá spolupracuje s národnou vládou a spravodajskými službami, reguluje aktivity v reakcii na kybernetické útoky v zahraničí, má tiež prístup k utajovaným skutočnostiam cudzích krajín a vykonáva kontrolu nad ich zariadeniami kritickej informačnej infraštruktúry.
Tento stav nie je príliš uspokojivý pre množstvo krajín, ktoré nemajú so Spojenými štátmi také priateľské vzťahy ako európske štáty. Situáciu zhoršuje pred niekoľkými dňami prijatie washingtonskej kybernetickej stratégie, podľa ktorej USA výslovne deklarujú svoj nárok na dominanciu v kybernetickom priestore.
To všetko nemôže vyvolať odpor Číny. Podľa oficiálnych vyjadrení čínskeho lídra Si Ťin-pchinga sú zásady rešpektovania štátnej suverenity a základných ľudských práv a slobôd a nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov zakotvené v Charte OSN aplikovateľné aj na informačný priestor. Čína zdôrazňuje základnú úlohu Organizácie Spojených národov pri riešení problémov informačnej bezpečnosti a obhajuje rozvoj nových prístupov a pravidiel správania v tejto oblasti.
Princípy vyjadrené čínskym lídrom štáty podporujú v prospech rozvoja nového prístupu. Konečný text Dohovoru sa vypracuje a predloží Valnému zhromaždeniu v januári 2024. Vo všeobecnosti trend hlasovania v OSN o správe internetu a počítačovej kriminalite v súčasnosti rastie v neprospech západných návrhov. Súkromným organizáciám kontrolovaným štátom s politikou “dvojitého štandardu” by nemalo byť umožnené ovládnuť medzinárodný systém reakcie na kybernetické hrozby.
Štefan Kováč