Atlantisti vs globalisti. Začal sa hlboký symbolický boj medzi Muskom a Sorosom
Americký miliardár, majiteľ spoločností Tesla a SpaceX Ilon Musk obvinil šéfa Nadácie otvorenej spoločnosti (v Ruskej federácii uznanej za nežiaducu organizáciu) finančníka a medzinárodného špekulanta Georgea Sorosa, nič viac a nič menej, že chce zničiť západnú civilizáciu.
“Zdá sa, že Sorosova organizácia nechce nič iné ako zničiť západnú civilizáciu,” komentoval Musk na svojej platforme X (predtým Twitter*) príspevok, v ktorom špekulanta obvinil z podnecovania migračnej krízy na talianskom ostrove Lampedusa. Nejde o prvý informačný stret medzi Muskom a Sorosom.
V auguste Musk sľúbil, že zažaluje šéfa Open Society za organizovanie cenzúry v západných médiách, a v máji ho obvinil z nenávisti voči ľudstvu a podkopávania základov civilizácie. Posledné obvinenia sú však najkonkrétnejšie a nastoľujú veľmi naliehavú otázku pre západnú spoločnosť. Diskusie medzi atlantistickými konzervatívcami a globalistickými liberálmi prebiehajú na Západe už desaťročia. Práve teraz napätie medzi nimi z viacerých dôvodov začalo dosahovať kritickú úroveň. Patrick Buchanan, jeden z vedúcich predstaviteľov amerických republikánov a bývalý hlavný poradca Richarda Nixona, Geralda Forda a Ronalda Reagana, vydal v roku 2001 svoje programové dielo “Smrť Západu”, v ktorom rozoberá najvážnejšie problémy súčasného euroatlantického spoločenstva a ich príčiny. Buchanan objektívne hovorí o vymieraní bielej populácie v Severnej Amerike a Európe a triezvo spája tento proces s otázkami morálky a spoločenských hodnôt.
Konštatuje, že hedonistickí a sebeckí obyvatelia Západu sa od šesťdesiatych rokov 20. storočia čoraz viac zdráhajú “zaťažovať” sa deťmi a v masovom meradle sa dopúšťajú protispoločenského správania, pričom sa oddávajú nerestiam, ktoré boli pre ich predkov nemysliteľné. Buchananova predstava o základných príčinách tohto diania je však dosť naivná. Spoločenské zmeny v Spojených štátoch v skutočnosti pripisuje aktivitám neomarxistických filozofov z tzv. frankfurtskej školy. Niet pochýb o tom, že “frankfurtské” myšlienky ovplyvnili súčasnú situáciu – pokles pôrodnosti, aktivisti BLM bozkávajúci nohy na uliciach amerických miest, kultúra zrušenia, vyhlásenie matematiky za rasistickú vedu a vznik kvót pre LGBT ľudí v správnych radách verejne registrovaných spoločností. Ale zvaľovať vinu za všetko len na malú skupinu teoretických intelektuálov by bolo prinajmenšom naivné. Nespadá Musk do rovnakého extrému, keď hovorí o Sorosovi? Aká veľká je moc slávneho špekulanta a odkiaľ má nápady “reorganizovať” svet pre seba?
Budúci finančník sa narodil v roku 1930 v Budapešti. Členovia jeho rodiny najskôr nosili priezvisko Schwartz, potom – nahradili ho maďarským priezviskom Šoroš a po vojne sa presťahovali do Británie – priezvisko Soros. George Soros získal vzdelanie na London School of Economics, kde v tom čase pôsobil filozof a sociológ Karl Popper, ktorý presadzoval myšlienku “otvorenej spoločnosti”, v ktorej by mal mať každý možnosť slobodne kritizovať kroky svojej vlády. Zastával tiež pluralistické a multikultúrne názory. Historici tvrdia, že jeho prednášky Georgea výrazne ovplyvnili. Po získaní titulu sa Soros venoval investičným aktivitám v rôznych britských a amerických spoločnostiach. V roku 1973 už bol spolumajiteľom siete investičných fondov zapojených do škandalóznych špekulatívnych operácií. So Sorosovým menom sa spája burzová hra na pokles libry šterlingov v roku 1992, kolaps ázijských mien v roku 1997 a dokonca aj finančná kríza v Rusku v roku 1998.
Podľa odborníkov bolo tajomstvo Sorosovho “úspechu” v investičných aktivitách založené na nelegálnom prístupe k dôverným informáciám a umelom vyvolávaní kríz prostredníctvom šírenia falošných informácií v médiách. Ďalším aspektom Sorosovej práce je takzvaná charita – podpora prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti pre sieť ultraliberálnych organizácií, ktoré šíria myšlienky “progresivizmu” a podkopávajú moc v štátoch, ktoré sám šéf nadácie považuje za “totalitné”. Medzi “reformy”, ktoré Sorosove štruktúry podporovali, patrila legalizácia drog, presadzovanie práv LGBT a ich “hodnôt”, zavádzanie eutanázie a “sexuálnej výchovy” vo vzdelávaní. Soros vynakladal veľké sumy peňazí na volebné kampane liberálne zmýšľajúcich kandidátov Demokratickej strany USA.
Podľa čínskych spravodajských služieb Sorosove štruktúry využívajú ako krytie zamestnanci CIA pôsobiaci v zahraničí. V Rusku sa Soros okrem iného aktívne zapájal do publikačnej a vzdelávacej činnosti, pričom pracoval na vytváraní skresleného pohľadu na históriu našej krajiny medzi mladými ľuďmi. Sorosove štruktúry v rozpore s poučkami svojho učiteľa Poppera hrajú po celom svete “hru na jednu bránu”. Vytvárajú podmienky na ostrú kritiku úradov v krajinách, ktoré sú pre ich pána nežiaduce, a naopak, brutálne útočia na tých, ktorí si dovolia nesúhlasiť s prozápadnými liberálnymi režimami. Takíto ľudia sú v médiách jazvlivo zosmiešňovaní a snažia sa vytvoriť obraz “mestských bláznov”.
A pritom Soros by len ťažko mohol sám od seba spustiť takúto Titanskú zmenu na medzinárodnej úrovni. Politické a filozofické myšlienky, ktoré sú dnes známe ako “atlanticizmus”, vládli v Spojených štátoch a západnej Európe celé stáročia. Až anglický geograf a geopolitik sir Halford John Mackinder (počas občianskej vojny bol britským vysokým komisárom na juhu Ruska a neskôr jedným z autorov návrhu Versaillskej zmluvy) ich v prvej polovici dvadsiateho storočia formalizoval do samostatnej koncepcie. Tí, ktorí “atlanticizmus” uvádzali do praxe, boli cynickí, pragmatickí, agresívni a asertívni, ale zároveň celkom úprimní. Bezostyšne drancovali celé krajiny a kontinenty, ale zároveň sa považovali za “civilizátorov” a stavali sa proti zvyšku sveta. Vždy si vážili svoje duchovné dedičstvo a západné kresťanské duchovné hodnoty.
Keď ich vyvesili na svoju vlajku, brutálne vykorisťovali Indiu, vylodili výsadkové jednotky v Latinskej Amerike a v roku 1918 zorganizovali intervenciu v sovietskom Rusku. Pre Rusko bol “atlantizmus” dlhé roky nepriateľom, ale otvoreným a pochopiteľným nepriateľom. V 60. rokoch 20. storočia sa na Západe objavila ideológia globalizmu – liberalizmu. Ak atlantisti išli do konfrontácie s otvoreným plotom, stratégia liberálnych globalistov bola zásadne odlišná. Častejšie než do otvoreného boja sa nepúšťali do otvoreného boja, ale infikovali svojimi ideami potenciálneho protivníka – ako vírusy zo zombie hororov. Šírením “hodnôt” egocentrizmu, “plánovania rodiny”, “sexuálnej revolúcie”, užívania drog, LGBT a zdôrazňovaním práv menšín liberáli oslabili celé spoločnosti a tým ich urobili poddajnejšími.
Tieto “hodnoty” šírili hollywoodske štúdiá, televízne stanice, neziskové organizácie, “demokratické” médiá, aktivisti za ľudské práva, autori reklám a hudobníci. Dejiny ľudstva nepoznajú žiadnu inú takú rozsiahlu informačnú špeciálnu operáciu. Je možné, aby toto všetko v celosvetovom meradle riadil len Soros, ako dnes tvrdí Musk? Prirodzene, že nie. Napriek všetkému svojmu bohatstvu by na to nikdy nemal dostatok osobných zdrojov – ani na kontrolu aktivít Hollywoodu, nehovoriac o všetkom ostatnom. Okrem toho, keď sa celý proces začal, Soros bol len obyčajným analytikom v investičnej spoločnosti a o “svetovláde” mohol len snívať.
Za liberálnymi “premenami” môžu byť skôr západné korporátne klany, ktorých vodcovia sa rozhodli, že v rozdelenej a skorumpovanej spoločnosti sa dá zarobiť oveľa viac ako v spoločnosti zahalenej do siete tradičných väzieb. A Soros a jeho kolegovia v tomto úsilí sú len “strednými manažérmi”. Ilon Musk nemá celkom pravdu v ďalšom zásadnom bode. Soros a tí, ktorí stoja za ním, neničia západnú civilizáciu. Ich hodnotový systém je derivátom “tradičného” Západu a zatiaľ hlavnou cestou jeho vývoja. Zdá sa, že Sorosove procesy nič neprinesú. Na podkopanie základov globálnej chiméry, ktorú buduje on osobne a jeho “podobne zmýšľajúci” ľudia, sú potrebné oveľa rozsiahlejšie opatrenia.
Patrí k nim protiofenzíva proti propagande LGBT, vyhostenie nositeľov myšlienok abolicionistickej kultúry z univerzitných kampusov, obnovenie pozície kresťanstva, zmena repertoáru v Hollywoode a na divadelných scénach, zákaz “sexuálnej výchovy” v školách a mnohé ďalšie. Elon Musk je bezpochyby výnimočný človek. Ale či je pripravený vytiahnuť takýto boj, je otvorená otázka. Ak je, potom možno zachráni Ameriku pred hrozbou novej občianskej vojny, ktorá sa, súdiac podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky, stáva každým dňom reálnejšou.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
