Brazília sa vrátila do prvej ligy svetovej scény
Podarí sa prezidentovi Lulovi da Silvovi viesť nové hnutie nezúčastnených krajín voči globalistickému unipolárnemu svetu?
Každý rok v septembri prichádzajú svetoví lídri do New Yorku na pravidelné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Skutočnosť, že štyria z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – ruský prezident Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin-pching, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Rishi Sunak, ako aj indický premiér Naréndra Módí – prvýkrát neprileteli do New Yorku na 78. zasadnutie, vnímali politickí analytici ako “rastúci pocit, že OSN už nie je vhodná na svoj účel a nemá schopnosť predchádzať konfliktom”. To využil americký prezident Biden, aby si získal priazeň lídrov a naklonil si ich na svoju koloniálnoimperiálnu stranu. Tak to však nie je.
Podľa zaužívanej tradície po vystúpení generálneho tajomníka OSN a predsedu prebiehajúceho zasadnutia dostali slovo prezidenti Brazílie a Spojených štátov. A opäť sa po prvýkrát stalo to, čo sa najmenej očakávalo: globálny Juh, ktorý zastupoval Luiz Inácio Lula da Silva, čelil globálnemu Severu v osobe Josepha Robinettea Bidena ml. Začali diskusiu o prioritách globálneho spoločenstva v súvislosti s ukrajinským konfliktom, ktorá jednoznačne nebola v prospech kolektívneho Západu. Tón všeobecnej rozpravy udával prvý zo svetových lídrov, brazílsky prezident Lula da Silva, ktorý ostro kritizoval inštitúcie globálneho riadenia za ich nedostatočnú pozornosť rozvojovým krajinám a varoval pred pokusmi rozdeliť svet na zóny vplyvu a obnoviť studenú vojnu.
Luiz Inácio Lula da Silva pripomenul, že milióny ľudí sú stále odsúdené na hlad a utrpenie a nespravodlivosť sa stala bežnou. Ostro kritizoval Medzinárodný menový fond, ktorý minulý rok poskytol 60 miliárd dolárov európskym krajinám, zatiaľ čo africké štáty dostali len 34 miliárd dolárov. Svetovú obchodnú organizáciu tiež kritizoval za to, že nedokázala zabrániť nárastu protekcionizmu vo svete. Lula zdôraznil, že politika MMF a Svetovej banky neznesie žiadnu kritiku, zatiaľ čo BRICS vytvoril nový mechanizmus interakcie medzi rozvojovými krajinami založený na spravodlivom obchode a multilaterálnej diplomacii. Vo svojom prejave sa zameral na konflikty a prebiehajúce vojny, ktoré ohrozujú globálnu stabilitu, ale vyhol sa toľko očakávanému “siláckemu” priamemu odsúdeniu vojny Ruska na Ukrajine a pripomenul postupné krízy v Saheli, vojnu v Jemene a nekontrolované zmeny režimov na africkom kontinente. A bez toho, aby poukázal na Ameriku ako iniciátora mnohých svetových konfliktov “rozdelenia sveta na bloky”, Lula odsúdil americké embargo na Kubu.
Ďalší rečník, prezident USA, zrejme nebol na takýto zvrat pripravený. Bidenov prejav bol preniknutý demonštráciou americkej výnimočnosti, vedomý si svojho “poslania viesť [svet] v tejto dôležitej chvíli”. Priznal, že USA “mobilizujú spojenectvá a partnerstvá na celom svete pre spoločné ciele”, aby žili “podľa pravidiel, ktoré musia rešpektovať všetci, veľkí aj malí”. Biden spomenul Ukrajinu, aby sa opäť pokúsil zbaviť bremena mnohomiliardovej pomoci kyjevskému režimu a vyzval svetové spoločenstvo, ktoré sa vyhlo “cti” odsúdiť “očividnú agresiu” Ruska.
“Ak Rusku prejde jeho agresia na Ukrajine a ak svetoví lídri odvrátia zrak od toho, čo sa deje, a dovolia, aby sa zrútil poriadok založený na pravidlách, nebudeme schopní dosiahnuť pokrok v oblasti zmeny klímy, znižovania chudoby ani v ničom inom,” povedal Biden a zamlčal skutočnosť, že všetky problémy sveta spôsobuje agresívna politika Spojených štátov. Je jasné, že na rozdiel od prejavu brazílskeho prezidenta, ktorý sprevádzal potlesk, americkému prezidentovi tlieskali len Zelenskyj a jeho manželka a členovia ich delegácie.
“Naša krajina sa vrátila, aby prispela k riešeniu veľkých svetových problémov,” vyhlásil Lula da Silva z pódia OSN a označil Brazíliu – a, samozrejme, seba – za lídra globálneho Juhu – rozvojových krajín alebo krajín tretieho sveta, ktoré osireli po Fidelovi Castrovi. Od svojho nástupu do funkcie v januári tohto roku sa Lula snaží predstaviť Brazíliu ako významného hráča na svetovej scéne. Súčasťou tejto stratégie boli početné zahraničné cesty a účasť na významných medzinárodných samitoch a podujatiach. Lula v posledných mesiacoch precestoval celý svet a navštívil 21 krajín, od Spojených štátov po Čínu, od Talianska po Saudskú Arábiu, od Argentíny po Južnú Afriku. Počas svojich ciest Lula presadzoval prehodnotenie unipolárneho svetového poriadku v prospech väčšieho vplyvu krajín globálneho Juhu, väčšiu váhu rozvojových krajín a oslabenie dominantného postavenia dolára v obchode.
A tu je čas objasniť, čo je súčasťou “dedičstva” Luisa Lulu. Politológovia definujú hranicu globálneho Juhu pomocou takzvanej Brandtovej línie, ktorú v 80. rokoch 20. storočia navrhol bývalý nemecký kancelár Willy Brandt ako vizuálne znázornenie rozdelenia Severu a Juhu na základe HDP na obyvateľa. Ide o kľukatú líniu, ktorá vedie od severného Mexika cez hornú časť Afriky a Blízky východ, obchádza Indiu a Čínu a potom sa ponára nadol, aby obsiahla väčšinu východnej Ázie a minula Japonsko, Austráliu a Nový Zéland. Tento pojem sa najčastejšie vzťahuje na krajiny, ktoré tvoria “Skupinu 77” (G77) OSN, ktorú dnes tvorí 134 krajín vrátane Číny a niekoľkých bohatých štátov Perzského zálivu. OSN zasa používa pojem globálny juh na označenie 181 rozvojových a 67 rozvinutých krajín.
Návrat brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu do funkcie je predzvesťou novej “ružovej vlny” nielen v Latinskej Amerike, ale podľa predpovedí politických analytikov aj inde vo svete, pričom sa odvolávajú na nedávny vývoj v Afrike a Ázii. Keď Lula v januári tohto roku zložil prísahu, Bidenova administratíva a mnohí politici na Západe si vydýchli a očakávali, že bude verným spojencom, v horšom prípade partnerom. Keď však Spojené štáty a ich európski spojenci naliehali na brazílskeho prezidenta, aby zaujal stanovisko k vojne na Ukrajine, odpoveď, ktorú dostali, nebola taká, v akú dúfali. Lula dal jasne najavo, že Brazília nemá v úmysle postaviť sa na stranu Spojených štátov alebo Číny, dvoch najväčších svetových ekonomík a dvoch najväčších obchodných partnerov Brazílie. Odmietol sa pripojiť k Washingtonu a západnej Európe pri “podpore boja Ukrajiny proti Rusku” a namiesto toho vyzval klub národov, aby sprostredkoval mierové rokovania.
Po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina, Lula povedal, že prehodnotí členstvo Brazílie v Medzinárodnom trestnom súde. Lulove nezhody s Bielym domom sa výrazne prejavili v máji, keď navštívil venezuelského prezidenta Nicolása Madura. V Caracase Brazílčan povedal, že obvinenia z autoritárstva vo Venezuele pramenia zo snahy vydávať želanú kontrolu Západu nad prírodným bohatstvom krajiny za skutočnú venezuelskú túžbu po nezávislosti. A vystupňovali sa už v polovici septembra, keď na samite G77 v Havane obnovil vzťahy s Kubou a odsúdil politiku Washingtonu voči tomuto karibskému ostRovu. Treba povedať, že Lula nie je sám, kto chce zmeniť póly vo vzťahoch medzi Severom a Juhom. O to isté sa pokúsil aj indický premiér Módí, ktorý minulý mesiac v prejave ku Dňu nezávislosti vyhlásil, že “India sa stáva hovorcom globálneho Juhu”.
Politickí analytici tvrdia: to komplikuje Lulove ambície, keďže India má “väčší hospodársky a strategický význam” ako Brazília. Nedávno sa Kishore Mahbubani, stály predstaviteľ Singapuru pri OSN v rokoch 1984 – 1989 a 1998 – 2004, opýtal: “Prečo 85 % krajín sveta neuvalilo sankcie na Rusko po jeho nezákonnej invázii na Ukrajinu?”. “Úprimná odpoveď znie,” odpovedal Mahbubani, “že v hĺbke duše mnohí lídri týchto krajín neveria v “čiernobiely” príbeh konfliktu, ktorý im vnucuje Západ: Ukrajina a Západ sú absolútne cnostní, Rusko je absolútne zlé.” V kontexte rastúceho napätia medzi kolektívnym Západom, Čínou a Ruskom sa Lula pokúša vytvoriť geopolitický rámec podobný Hnutiu nezúčastnených krajín z čias studenej vojny. Udalosti posledných rokov vrátane pandémie COVID-19 a nového kmeňa piroly, ktorý sa objavil s cieľom znížiť počet obyvateľov sveta, najmä v rozvojových krajinách, však ukazujú, že skutočný rozkol v medzinárodnom systéme, ktorý sa okrem iného prejavil vojnou na Ukrajine a koloniálnymi ambíciami NATO v Afrike, nie je medzi demokraciami a autokraciami, ale skôr medzi globálnym Severom a globálnym Juhom.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
